ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.
zodpovednost-statutarov-kaduc-partners

Často prehliadané povinnosti konateľov, resp. štatutárov všeobecne

KADUC & PARTNERS

Povinnosti konateľov a štatutárov sú rôzne. Ak zvažujete, že si založíte obchodnú spoločnosť alebo sa máte stať konateľom spoločnosti alebo štatutárom, máte v zákone definované povinnosti.

  1. Povinnosť (nielen) štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následky s tým spojené

V prípade, ak je spoločnosť predĺžená musí (skúsený právnik by však povedal „mala by“) podať návrh na vyhlásenie v konkurzu. Pokiaľ napr. konateľ túto povinnosť nesplní, zákon s tým spája sankciu vo výške 12 500,- eur (výška polovice min. základného imania akciovej spoločnosti), ktorú by mohol mať (resp. mal) povinnosť uhradiť priamo konateľ (nešlo by teda o plnenie z majetku spoločnosti).

Na to, aby bolo možné podať návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti musí byť spoločnosť v úpadku. Musí byť teda platobne neschopná alebo predĺžená. Platobne neschopná je spoločnosť v prípade, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predĺžená je spoločnosť v prípade, ak je povinná viesť účtovníctvo a má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku. V prípade, ak nastane takáto okolnosť, spoločnosť, resp. jej štatutárny orgán, je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

  1. Kríza spoločnosti v zmysle ust. § 67a a nasl.

Úpadku spoločnosti však predchádza aj kríza spoločnosti, čo je stav, kedy je spoločnosť v úpadku alebo spoločnosti úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti hrozí, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.  V takom prípade štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. Akonáhle je spoločnosť v kríze, uplatňuje sa zákaz plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje.

Jednoducho povedané, spoločnosť nemôže počas krízy svojim spriazneným osobám vyplatiť pôžičky alebo iné plnenia. Pokiaľ sa tak stane, štatutárne orgány ručia za vrátenie takéhoto plnenia. Obdobné platí aj pre vrátenie vkladov spoločníkov.

  1. Povinnosť súčinnosti aj pri zmene štatutárneho orgánu

V prípade, že by došlo k výmene štatutárneho orgánu, aj bývalý štatutárny orgán je povinný poskytovať primeranú súčinnosť súdu, správcovi dane, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, správcom alebo súdnym exekútorom, a to za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán (§ 66 ods. 5 Obchodného zákonníka). Čiže aj prípadnom zánikom účasti v spoločnosti môže správca dane alebo iný z týchto subjektov predvolať a požadovať informácie a vysvetlenia.

Vyššie uvedené je nutné brať iba ako všeobecný prehľad povinností štatutárnych orgánov, ktorú sú podľa našej skúsenosti často „zabúdané“. Či si svoje povinnosti plníte, resp. ak neviete či Vám vznikli, prípadne neviete ako ich splniť, pokojne sa pýtajte telefonicky, vyplnením formulára na našom webe, alebo cez Facebook, či Linkedin.

Plnenie záväzkov a zodpovednosť za škodu počas koronakrízy?

KADUC & PARTNERS

Musím plniť svoje záväzky v lehote splatnosti?

Generálne platí, že áno, musíte. Existujú však „výnimky“, ktoré možno v aktuálnych súvislostiach pandémie rozdeliť na výnimky platné už pred krízou (jedna z nich je primárnym obsahom tohto článku) a výnimky, ktoré prijala vláda, resp. neskôr parlament (na tepe dňa), a ktoré majú svoju, viac či menej pozitívnu, dynamiku.

Dynamika spočíva hlave v ochrane pred aktuálnou nutnosťou (splatnosťou) platiť svoje dlh hneď. Ide teda najmä o odklad platenia, nie zrušenie dlhu. Pokiaľ nie ste zaradený medzi osoby, ktorým sa výslovne priznalo právo nesplácať svoje dlhy včas (v lehote splatnosti) ako napr. lízingové splátky, hypoúvery alebo odvody, záväzky treba jednoducho plniť tak, ako bolo dohodnuté (ev. rozhodnuté). Ďalšou výnimkou môže byť konkurz, či reštrukturalizácia – to je kapitola sama o sebe a na osobitný článok, takže o tom nabudúce.

Predmetom tohto článku má byť predovšetkým poukaz a pripomenutie § 374 Obchodného zákonníka, ktorý obchodníkov „chráni“ pred zodpovednosťou za škody spôsobené v kontexte pandémie.

V dôsledku súčasnej situácie čelia mnohé spoločnosti problémom s výpadkami dodávok, pohybom pracovnej sily či museli svoju činnosť úplne pozastaviť, v dôsledku čoho sa dostávajú do omeškania. Aká je ich miera zodpovednosti za omeškanie s plnením záväzkov plynúcich zo zmlúv či objednávok? A čo v prípade, ak si nemôžu plniť len časť svojich záväzkov?

Vo všeobecnosti platí, v prípade ak si zmluvná strana nesplní svoje zmluvné záväzky, napr. dodať tovar v určitej lehote, dostáva sa do omeškania. V tomto prípade do situácie vstupuje vis major, teda vyššia moc v podobe celosvetovej pandémie predstavujúcu objektívnu prekážku, pre ktorú nemôžu byť zmluvné záväzky plnené tak, ako boli dojednané.

Vyššie uvedené nemožno interpretovať tak, že by pre súčasný stav automaticky zanikali zmluvné záväzky a strany by si nemuseli plniť povinnosti s nimi spojené. Zmluvy a z nich vyplývajúce povinnosti strán sú naďalej platné a strany, pokiaľ im to situácia dovoľuje, si musia aj naďalej svoje záväzky plniť. V tomto prípade sa zmluvná strana len zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním alebo porušením, a to za predpokladu, že porušenie záväzku nastalo v časovej a vecnej príčinnej súvislosti s COVID-19.

Rozmenené na drobné. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú v už spomínanom § 374 Obchodného zákonníka definované ako prekážky, ktoré

  • nastali nezávisle od vôle povinnej strany; a ktoré
  • jej bránili v splnení jej povinnosti;

a zároveň ak nemožno rozumne predpokladať, že by:

  • povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala; a že by
  • v čase vzniku jej záväzku túto prekážku predvídala.

Je potrebné si uvedomiť, že uvedené podmienky sa týkajú výlučne vzťahov, ktoré spadajú pod reguláciu Obchodného zákonníka, a čo je hlavné, na ktorých sa zmluvné strany dohodli ešte pred pandémiou koronavírusu a nie tých, ktoré boli dojednané v čase súčasnej mimoriadnej situácie. Netreba pritom zabudnúť ani na možnosť modifikácie (vylúčenia) uvedených podmienok samotnými zmluvnými stranami v dohodnutom kontrakte.

Pre prípad, že to nebolo z vyššie uvedeného zrejmé, tento článok slúži len ako všeobecná informácia, ktorej cieľom je zjednodušenou formou zosumarizovať aktuálnu právnu úpravu. Nebolo by to právo, ak by aj výnimka nepripúšťala možnosť ďalšej výnimky, pravidla, alebo interpretačnej nejasnosti – práve preto považujeme za nevyhnutné posudzovať každé neplnenie povinnosti samostatne a na základe všetkých dostupných podkladov – len vtedy Vám vieme odpovedať na Vašu situáciu, či plniť alebo nie, spoľahlivo a zodpovedne.

Preto, ak máte otázku, pokojne sa pýtajte telefonicky, vyplnením formulára na našom webe, alebo cez Facebook, či Linkedin.

Prispevky-na-udrzanie-zamestnanosti

Príspevky na udržanie zamestnanosti

KADUC & PARTNERS

PRVÁ POMOC zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom

Zosumarizovali sme pre Vás základné informácie ako požiadať o príspevok na udržanie zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti so šírením ochorenia COVID – 19.

Kto môže požiadať o príspevok? Ako žiadať o príspevok? Aké sú podmienky nároku na udelenie príspevku? Podrobnosti  nájdete v článku.

Prioritne pri vypĺňaní žiadosti je nutné si uvedomiť  pod ktoré opatrenie Vaša „situácia“ patrí, tzn. treba správne zadefinovať  svoje postavenie voči opatreniu.

Príspevky žiadate na stránke www.pomahameludom.sk vyplnením žiadosti a jej príloh a následným odoslaním. Po registrácii Vám budú zaslané doklady k podpisu, ktoré je nutné obratom zaslať späť.

Pripomíname, že žiadosti za marec je nutné odoslať do 30. apríla 2020.

Príspevky je možné požiadať za obdobie od 13.03.2020 do konca mesiaca, resp. od dátumu uzatvorenia prevádzky do obnovenia otvorenia, resp. do odvolania opatrenia.

OPATRENIE č. 1 určené:

  • zamestnávateľom,
  • SZČO (a sú zamestnávateľmi),

ktorí museli svoje prevádzky  „zatvoriť“ na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR.

Jedná sa o príspevok na náhradu mzdy zamestnanca.

Výška príspevku za marec je max. 80% vyplatenej náhrady mzdy, najviac však vo výške 880 eur.

Výška príspevku za apríl  je max. 80% vyplatenej náhrady mzdy, najviac však vo výške 1100 eur.

OPATRENIE č. 2 určené:

  • SZČO (bez zamestnancov),

ktorí museli svoje prevádzky „zatvoriť“ na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR alebo im poklesli tržby o najmenej 20% (v marci o 10%).

Výška príspevkov za marec:

  • 90 eur pri poklese tržieb o 10% a viac
  • 150 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 210 eur pri poklese tržieb o 30% a viac
  • 270 eur pri poklese tržieb o 40% a viac.

Výška príspevkov za apríl a nasledujúce mesiace:

  • 180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
  • 300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
  • 420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
  • 540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

OPATRENIE č. 3 určené:

  • zamestnávateľom
  • SZČO (a sú zamestnávateľmi)

a/ ktorí mali pokles tržieb

alebo

b/ nemôžu zamestnancom prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa.

Súčasťou všetkých žiadostí je „čestné vyhlásenie“ žiadateľa, v ktorom sa uvádzajú skutočnosti, ktoré môžu byť predmetom následných kontrol, takže venujte dôkladnú pozornosť jednotlivým požiadavkám, resp. podmienkam, ktoré sú zásadné a musia byť pravdivo uvedené inak môže prísť k vráteniu neoprávneného príspevku.

(ako príklad uvádzame prehlásenie, že 2 mesiace nasledujúce po mesiaci, za ktorý je príspevok poskytovaný, neukončí pracovný pomer zamestnancovi výpoveďou alebo dohodou (§63 ods.1 písm a) a b))

Pri skupine SZČO (bez zamestnancov) je taktiež dôležitých zopár základných informácií na priznanie príspevku, napr.:

  • nesmie mať pozastavenú živnosť,
  • nesmie mať súbežne pracovný pomer (pracovnú zmluvu),

nárok má, ak:

  • bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) do 31.03.2020 a poistenie trvá
  • má tzv. odvodové prázdniny
  • poberá dôchodok (starobný, invalidný…)
  • poberá nemocenskú, ošetrovné, materskú
  • študuje

taktiež v čestnom vyhlásení vyhlasuje, že má splnené podmienky odvodové, daňové, konkurzné a pod.

V tejto mimoriadnej situácii je dôležité neustále sledovať zmeny nariadení a opatrení, ktoré sú prijímané v slede udalostí. Ak máte otázky, neváhajte nás kontaktovať.

Vyporiadanie BSM súdnou cestou

Vyporiadanie BSM – 2.časť

JUDr. Veronika Blašková

Okrem vyporiadania BSM dohodou, čo je tou najúčinnejšou a najľahšou cestou, existujú aj iné spôsoby, ktoré si načrtneme v dnešnom poslednom článku z našej série. Ďakujeme, že ste nám venovali pozornosť a v prípade, že potrebujete právnu pomoc, neváhajte sa na nás obrátiť.

Vyporiadanie BSM súdom

Ak sa bývalí manželia nevedia na rozdelení spoločného majetku dohodnúť a neuplynula ešte odo dňa zániku BSM trojročná prekluzívna lehota, vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z manželov súd. Ide o zdĺhavý a nákladný proces súdneho konania, ktorý si vyžaduje veľa trpezlivosti. Vždy sa snažíme klientom dôkladne vysvetliť, prečo odporúčame vyporiadanie BSM dohodou pred súdnym konaním.

Súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je špecifickým druhom konania, v ktorom sa platí súdny poplatok pri začatí konania vo výške 66 EUR a následne po skončení konania sa platí ešte percentuálna sadzba zo základu poplatku. Základom poplatku je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa vyporiadavajú, teda hodnota celkovej masy BSM. Súdny poplatok sa platí, ak sa konanie skončilo rozsudkom vo výške 3 % z masy BSM a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom vo výške 1 % z masy BSM, najmenej 66 EUR, najviac 16 596,50 EUR.

V prípade, že masu BSM tvorí majetok značnej hodnoty, súdne konanie nie je z hľadiska platby súdnych poplatkov ekonomicky výhodným riešením. Poplatníkom sú obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.

Keďže sa rozvedení manželia nevedeli vo veci vyporiadania BSM dohodnúť, je viac ako pravdepodobné, že súd bude zisťovať hodnotu majetku znaleckým posudkom. Trovy súdneho konania sa tak zvýšia okrem súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia, aj o náklady dokazovania (znalečné, svedočné).

Dĺžka súdneho konania bude závislá od zaťaženia súdu a zároveň od potreby dokazovania.

Pri vyporiadaní bude aj súd vychádzať z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V tejto súvislosti je vhodné poukázať na ustálenú judikatúru, podľa ktorej, „okolnosť, že si každý z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), bez ďalšieho ešte neodôvodňuje záver, že medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.“ (R 73/1968)

Vyporiadanie BSM zo zákona

Márne uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá plynie odo dňa zániku BSM (t.j. od zániku manželstva), má za následok nástup nevyvrátiteľnej domnienky o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Momentom uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa tejto domnienky sa bude riadiť aj majetok, ktorý nebol zahrnutý v dohode o vyporiadaní alebo v súdnom rozhodnutí o vyporiadaní.

Táto forma vyporiadania BSM je najmenej výhodná najmä pre rozvedených manželov, ktorých masu BSM tvorí majetok značnej hodnoty. Pri veciach, v ktorých sa BSM pretransformuje na podielové spoluvlastníctvo zostane naďalej sporné, ktorý z rozvedených manželov bude majetok využívať a ako sa s majetkom naloží. Ak sa rozvedení manželia nebudú vedieť dohodnúť, bude nevyhnutné podať na súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Pri tomto konaní sa poplatok za zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zvyšuje na 6 % z hodnoty majetku.

V prípade, že potrebujete ustáliť rozsah Vášho BSM, prípadne neviete vyhodnotiť dôsledky Vašich konkrétnych právnych úkonov vykonaných za trvania manželstva alebo potrebujete právnu pomoc pri uzatvorení, pripomienkovaní dohody o vyporiadaní BSM, či žaloby na vyporiadanie BSM, odporúčame Vám obrátiť sa v týchto otázkach na našu advokátsku kanceláriu. Naši advokáti Vám dokážu odborne poradiť tak, aby ste sa vlastnou nevedomosťou nedostali do nepríjemných životných situácií a súčasne navrhnú pre Vás riešenia, ktoré zabezpečia čo najlepšiu ochranu Vášho majetku.

Judikatúra – vyporiadanie BSM

Z ustálenej judikatúry vyberáme:

R 27/07 – obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania.

R ČR 11/01 – Při stanovení ceny věci pro účely vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů se vychází z ceny věci v době vypořádání, avšak z jejího stavu v době zániku bezpodílového spoluvlastnictví manželů. Zhodnocení společné věci účastníky v době po zániku jejich bezpodílového spoluvlastnictví manželů ze zdrojů, jež netvořily toto spoluvlastnictví, nemá vliv na cenu, kterou soud pro účely řízení o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů stanoví

ZSP č. 21 s. 53 2/2008 – V písomnej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno ako prostriedok zabezpečenia záväzku dojednať zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka.

ZSP 12/99 č.2 – dohoda o vyporiadaní BSM sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.

R 22/9l – ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v par. l49 ods. 4 O.z., potom sa ten z bývalých manželov , ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou domáhať na súde, aby mu druhý z manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.

ZSP 3/00 č.1 – súd v konaní o vyporiadanie BSM nemôže s uložením povinnosti jednému z účastníkov zaplatiť druhému z účastníkov vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielov, uložiť zároveň aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy. Bráni tomu neexistencia omeškania ako základného predpokladu pre vznik nároku na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 OZ.

R 30/2013 z. 3 – odporovacou žalobou (§ 42a a § 42b Občianskeho zákonníka) možno napadnúť aj len časť právneho úkonu ukracujúceho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ak je oddeliteľná od ostatných častí tohto právneho úkonu; na tom nič nemení, ak je týmto právnym úkonom dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

 

R – Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

R ČR – Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek vydávaná Nejvyšším soudem ČR

ZSP – Zo súdnej praxe

Vyporiadanie BSM – 1.časť

JUDr. Veronika Blašková

V našom článkovom seriáli o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa dostávame do jeho poslednej časti – vyporiadanie. Zánikom manželstva zaniká i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva.

Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do neho patrilo a existovalo v čase jeho zániku. Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí, ako je napríklad ich vek, miera opotrebenia, zhodnotenia a pod.[1] Okamih zániku – zrušenia BSM, je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie. Avšak tomu, kto určitú vec od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do vyporiadania užíval a do nehnuteľnosti investoval vlastné peniaze, sa môže ohodnotiť nehnuteľnosť so stavom v čase zániku BSM, bez ohľadu na stav nehnuteľnosti v čase vyporiadania (samozrejme, ak mu vec má zostať). Opotrebenie vecí i náklady sa započítavajú. Pri vyporiadaní BSM je preto veľmi dôležité správne určiť cenu jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Právne účinky vyporiadania nastávajú dňom, keď došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM, prípadne dňom právoplatnosti súdneho rozhodnutia o vyporiadaní alebo schválení súdneho zmieru, alebo márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty.

Vyporiadanie BSM dohodou

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je spôsob vyporiadania, ktorý najčastejšie odporúčame našim klientom. Je to najrýchlejší a aj najlacnejší spôsob vyporiadania spoločného majetku.

Ak sú predmetom dohody o vyporiadaní BSM výlučne hnuteľné veci, zákon nevyžaduje určitú formu. Dohodu možno uzavrieť písomne, ústne i konkludentne. Ak sú však predmetom dohody aj nehnuteľnosti, dohoda musí mať písomnú formu a účinnosť nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa ustálenej judikatúryK dohode môže dôjsť aj tak, že bezpodieloví spoluvlastníci, hoci aj mlčky, zhodne vychádzajú z toho, že do výlučného osobného vlastníctva každého z nich pripadnú tie veci, ktoré každý z nich mal v čase vyporiadania vo svojej dispozícii a vo svojom užívaní. Nemožno však vylúčiť, že bezpodieloví spoluvlastníci napríklad v písomne uzavretej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva menovite uvedú len niektoré veci alebo iné majetkové hodnoty, a to, komu z nich pripadnú, ale k tejto dohode pripoja vyhlásenie o tom, že voči sebe nemajú ďalšie nevyporiadané nároky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (R 62/1974)

Právne účinky dohody nastávajú dňom jej uzavretia. Ak sa rozvedení manželia majú záujem vyporiadať dohodou, je nevyhnutné, aby tak urobili do troch rokov odo dňa zániku BSM, t.j. odo dňa zániku manželstva. Ak tak neurobia, môžu v rovnakej lehote podať žalobu o vyporiadanie BSM na príslušný súd. Upozorňujeme, že ak manželia neuzavrú dohodu a nepodajú ani žalobu, uplynutím troch rokov od zániku BSM, platí nevyvrátiteľná domnienka v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Formálne ako aj obsahové náležitosti dohody sú pre právne správnu úpravu vzájomných práv a povinností rozvedených manželov veľmi dôležité. Preto Vám odporúčame si nechať dohodu o vyporiadaní BSM vypracovať advokátom, čo je zárukou, že všetky Vaše práva a povinností budú upravené platne a aj vykonateľne pre prípad, že by jeden z manželov záväzky vyplývajúce z dohody nesplnil riadne a včas.

[1] Pri určení ceny vecí je rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie.

Koronavirus-pracovne-pravo

Koronavírus: 8 otázok a odpovedí. Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

KADUC & PARTNERS

Pripravili sme pre vás súhrn informácií o mimoriadnej situácii z pohľadu pracovného práva a s ním spojených dopadov na pracovnoprávne vzťahy.

  1. Čo ak zamestnanec odmietne nastúpiť do práce, príp. vykonať pracovnú cestu do zahraničia z dôvodu obavy nakazenia COVID-19?

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia platí, že: „Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.“ (pozn. obdobne tak ustanovuje aj § 47 ods. 3 Zákonníka práce)

Preložené do ľudskej reči uvedené znamená, že nie je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny také odmietnutie prítomnosti na pracovisku (prípadne vykonania pracovnej cesty), ak toto odmietnutie je založené na odôvodnenej (relevantne) domnienke, že vykonávaním práce na konkrétnom (dohodnutom) pracovisku je bezprostredne (teda priamo) a súčasne vážne ohrozený život alebo zdravie ľudí.

Uvedené však možno len ťažko aplikovať v prípade, ak zamestnanec pracuje z domu.

  1. Práca z domu (home-office)

V súčasnej situácii ide o najbezpečnejší, a ak to charakter práce a technické možnosti umožňujú, tak aj o najlepší spôsob výkonu práce pre zamestnávateľa. Na home-office sa však z formálneho pohľadu vyžaduje dohodu oboch strán, a teda súhlas zamestnanca aj zamestnávateľa.

Výkon práce doma by mal byť dohodnutý v pracovnej zmluve, pričom ak to dohodnutý nie je, pre ochranu oboch strán je vhodné pracovnú zmluvu zmeniť. Na takúto zmenu postačuje e-mailová komunikácia, ktoré preukázateľne zachytí dohodu zamestnávateľa so zamestnancom.

Nariadenie home-office zo strany zamestnávateľa je možné len vo výnimočnej situácii, pričom je potrebné si uvedomiť, že ministerstvo práce môže mať (a spravidla má) s takýmto nariadením problém, pričom takéto nariadenie home-office považuje za nezákonné.

  1. Môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi dovolenku?

Podľa § 111 Zákonníka práce platia pri nariadení dovolenky viacerá pravidlá. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Pritom, pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

Navyše, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne. Aj toto však má svoje výnimky.

V súvislosti s aktuálnou situáciou sa kruciálnym ustanovením Zákonníka práce javí § 111 ods. 5 druhá veta Zákonníka práce: „Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.“ Výnimočnosť situácie možno odôvodniť aj prevenciou pred šírením koronavírusu (COVID-19).

  1. Môže zamestnávateľ určiť, kde má zamestnanec dovolenku tráviť?

Nie, nemôže.

Zamestnanec by si však mal uvedomiť aké následky môžu v súvislosti s „karanténnymi“ opatreniami vyplývať z dovolenky v zahraničí. Či už je to zodpovednosť za porušenie povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, alebo majetku, alebo nutnosť podrobiť sa karanténe v domácej izolácii a konzekventne aj povinnosť nahradiť škodu zamestnávateľovi, ak vznikne a bude v priamej súvislosti so zavineným porušením povinnosti zamestnanca.

  1. Aké sú povinnosti zamestnávateľa z pohľadu BOZP?

Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

Pritom medzi všeobecné zásady prevencie patria napríklad: vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, či vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

  1. Čerpanie náhradného voľna 

Z pohľadu zamestnávateľa sa môže ako najideálnejšia voľba javiť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas.

Pre vylúčenie problémov (napríklad s nevyplatením mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas), je nevyhnutné čerpanie náhradného voľna so zamestnancom dohodnúť. Zamestnancovi potom patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nepatrí.

Netreba pritom zabudnúť ani na ust. § 121 ods. 4 Zákonníka práce: „Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas“.

  1. Karanténa – dôležitá osobná prekážky v práci

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Keďže ide o dočasnú pracovnú neschopnosť, zamestnancovi, ak je nemocensky poistený, má nárok na náhradu príjmu (v čiastočnom rozsahu) od zamestnávateľa (prvých 10 dní), následne od Sociálnej poisťovne.

Javí sa ako vhodné pripomenúť, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, pričom sa mu poskytne:

  1. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  1. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Na dôvažok, podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje dodatočne.

  1. Čo ak musí zamestnávateľ uzavrieť prevádzku?

V prípade, ak nastane nutnosť uzatvorenia prevádzky z dôvodu nariadenia vlády, alebo prevencie pred šírením koronavírusu a zamestnanca nemožno preradiť na inú prácu, možno konštatovať, že ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, v prípade ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku; uvedené nemusí platiť, ak je so zástupcami zamestnancov dohodnuté, pre ktoré vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, patrí náhrada mzdy podľa dohody, najmenej však 60 % jeho priemerného zárobku.

Záverom

Uvedené otázky a odpovede sa týkajú len vybraného okruhu situácii, ktoré môžu nastať. Do úvahy prichádzajú ešte otázky týkajúce sa kolektívnych zmlúv, konta pracovného času, či úpravy pracovných zmien. Navyše, je potrebné si uvedomiť, že uvedené odpovede nemusia platiť na každú situáciu, ktorá sa v pracovnom pomere vyskytne.

Tak ako iné právne odvetvia, aj pracovné právo je postavené na zásadách (v tomto prípade na ochrane zamestnanca), ktoré jednotlivé zákonné ustanovenie viac či menej „modifikujú“ a je potrebné pri ich aplikácii k nim pristupovať s primeranou obozretnosťou a poznaním kontextu, a to tak skutkové stavu, ako aj relevantných zákonných ustanovení.

V prípade konkrétnych situácií alebo prípadných nejasností nás pokojne kontaktujte.

Danove-kontroly-2020

Daňové kontroly 2020: DPH, transferové oceňovanie a eKasy

KADUC & PARTNERS

Daňové kontroly neminú podnikateľov ani tento rok. Prebiehajú už od januára a vo veľkom sa zameriavajú na kontrolu DPH a eKasy v prevádzkach podnikateľov. Podnikatelia, ktorí evidujú hotovostné tržby a nepripoja sa do eKasy do konca tohto roka, môžu byť vysoko pokutovaní.

Na systém eKasy je dnes pripojených približne 70% podnikateľov, ktorí týmto spôsobom vydávajú nové pokladničné doklady.

Finančná správa dokáže vďaka novému systému ľahko určiť podnikateľov, ktoré v minulosti vydávali pokladničné bloky a dnes u nich hotovostné tržby cez eKasu neprebiehajú. Práve títo podnikatelia môžu očakávať kontrolu.

Podľa Finančnej správy SR je momentálne najviac nepripojených pokladní v oblasti pohostinstva, maloobchodu, kaderníckych a kozmetických služieb aj v reštauráciách.

Daniari budú okrem eKasy kontrolovať aj DPH a tiež transferové oceňovanie.

Aj v tomto roku sa daňové kontroly najviac orientujú na oblasť DPH a daňových únikov. Kontrolóri idú väčšinou za vopred určenými problémovými subjektami. Ak si splníte všetky svoje povinnosti, je pri súčasnom obrovskom počte registrovaných subjektov veľmi malá pravdepodobnosť návštevy daňovej kontroly zameranej na DPH. Aj napriek tomu treba byť dôsledný a rešpektovať literu zákona.

Zdroj: www.pexels.com

Celú situáciu (byť dôsledným) podnikateľom sťažuje legislatíva. Uplynulý rok sme zaznamenali vyše 30 novelizácií zákonov, ktoré pre podnikateľov znamenajú obrovské množstvo zmien. A veľa z týchto zmien je v prípade porušenia sankcionovateľných.

Ako sme už naznačili vyššie, okrem eKasy a DPH, sa tohtoročné kontroly zameriavajú aj na preverovanie transferového oceňovania.

Práve preto je potrebné, aby mali podnikatelia správne spracované transakcie medzi prepojenými subjektmi (spoločnosťami). Tieto transakcie sa musia aj naďalej vykazovať v tlačive daňového priznania, v časti o transakciách so závislými osobami.

Nezáleží na tom, či ide o významné alebo nevýznamné transakcie. Prepojené spoločnosti musia určovať svoje ceny na princípe nezávislého vzťahu. Ak ceny týmto spôsobom určené nebudú, čo spôsobí nižší základ dane, musí daňovník takúto skutočnosť zohľadniť vo svojom daňovom priznaní. Potrebné je tiež naďalej viesť dokumentáciu k transferovému oceňovaniu.

Nestíhate sledovať legislatívne zmeny a reagovať na legislatívne požiadavky? Radi vašej spoločnosti pomôžeme – právne služby pre podnikateľov.

Tvorba-zmluv

Tvorba zmlúv (1.): Forma, označenie strán a predmet

KADUC & PARTNERS

Podnikatelia, ale aj bežní ľudia každý deň vstupujú do právnych vzťahov a uzatvárajú zmluvy. V sérii článkov na tému tvorba zmluvy prinášame pre laickú verejnosť predstavenie základných náležitostí zmlúv a na praktických príkladoch si tieto náležitosti vysvetlíme.

Najčastejšou zmluvou, ktorá sa v praxi uzatvára, je kúpna zmluva. Napríklad pri predaji tovaru v obchode vzniká medzi zákazníkom a podnikateľom, ktorý prevádzkuje obchod. Na základe tejto kúpnej zmluvy previedol podnikateľ vlastnícke právo k tovaru na zákazníka a zákazník za tento tovar zaplatil cenu.

V podnikateľskej praxi sa často vyskytnú situácie, pri ktorých sa kupuje, predáva, prenajíma, požičiava, vykonáva dielo a cena za takéto služby už nie je zanedbateľná. V tejto situácii by podnikatelia, ale aj bežní ľudia mali zachovávať zvýšenú opatrnosť, a to najmä tým, že si medzi sebou uzatvoria písomnú zmluvu. 

Tento článok sa venuje forme zmluvy – ústnej a písomnej, popisuje označenie zmluvných strán a definovanie predmetu zmluvy. V príkladoch poukážeme na nedostatky, ktoré sa v praxi pri tvorbe zmlúv vyskytujú najčastejšie.

Ešte na začiatok je potrebné poznamenať, že zmluva je dvojstranný právny úkon. To znamená, že k uzatvoreniu zmluvy sú potrebné 2 subjekty.

 

Zmluva ústna vs. zmluva písomná

Zmluvy, ako už z úvodu vyplýva je možné uzatvoriť tak v ústnej, ako aj v písomnej forme. Dokonca v niektorých prípadoch zákon priamo vyžaduje písomnú zmluvu. Poznáme aj zmluvy, pri ktorých sa vyžaduje overenie (osvedčenie) podpisov jednej zo zmluvných strán alebo oboch zmluvných strán. 

Pokiaľ zákon na platnosť zmluvy nevyžaduje písomnú formu, môžu účastníci zmluvy takúto zmluvu uzavrieť aj ústne. Tento spôsob je veľmi častý a flexibilný, lebo nevyžaduje prípravu zmluvy a jej podpis. Na druhej strane však platí, že uzatvorenie ústnej zmluvy sa veľmi ťažko preukazuje, rovnako ako sa ťažko preukazujú podmienky zmluvy, ktoré si zmluvné strany dohodli. V prípade súdneho sporu sa uzatvorenie ústnej zmluvy a jej podmienky veľmi ťažko dokazujú, ak to je vôbec možné.

Príklad:

Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí a odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Osoba B nemá žiadne potvrdenie o tom, že požičala Osobe A sumu vo výške 500,- Eur a dokonca sa s Osobou A ani nedohodla, kedy Osoba A požičané peňažné prostriedky vráti. V prípade problémov, ak Osoba A bude tvrdiť, že nikdy od Osoby B neprevzala žiadne peňažné prostriedky, Osoba B túto skutočnosť nevie dokázať. V prípadnom súdnom spore o vrátenie pôžičky, ak Osoba B nedokáže, že poskytla Osobe A peňažné prostriedky, Osoba B takýto súdny spor prehrá.

Naopak, v prípade písomnej zmluvy je situácia úplne odlišná. Písomná zmluva obsahuje aspoň označenie zmluvných strán, základné zmluvné podmienky a prejav súhlasu s uzatvorením zmluvy, ako aj vlastnoručné podpisy zmluvných strán. V prípade uzatvorenia písomnej zmluvy vie každá zo strán preukázať, že k uzatvoreniu takejto dohody prišlo a aké boli jej podmienky. 

Príklad:

Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí, podpíšu si medzi sebou zmluvu o pôžičke a Osoba B odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Obe osoby majú doklad o tom, že medzi sebou uzatvorili zmluvu o pôžičke, majú identifikačné údaje druhej zmluvnej strany a aj poznajú podmienky, za ktorých sa zmluva uzatvorila. V prípade, ak by Osoba A požičané peňažné prostriedky nevrátila Osobe B, Osoba B sa môže so žalobou obrátiť na súd a žiadať súd, aby Osobe A uložil povinnosť pôžičku vrátiť. Osoba B súdu môže jednoducho, predložením písomnej zmluvy, dokázať, že peňažné prostriedky poskytla práve Osobe A, v akej výške a dokedy bola Osoba A povinná tieto peňažné prostriedky vrátiť.

 

Označenie zmluvných strán

Základnou a podstatnou podmienkou platnej zmluvy je označenie zmluvných strán. Každá zmluvná strana musí byť označená aspoň základnými údajmi, aby ju bolo možné odlíšiť od iných osôb. Zákon v niektorých prípadoch vyžaduje aj iné údaje, napríklad rodné číslo.

Pri právnických osobách, akými sú spoločnosti, je nevyhnutné tieto označiť aspoň:

        názvom spoločnosti,

        sídlom spoločnosti a

        identifikačným číslom IČO.

Takto označená právnická osoba je jednoznačne nezameniteľná s inou právnickou osobou. Túto nezameniteľnosť zabezpečuje identifikačné číslo IČO, ktoré je pre každú spoločnosť iné. Všetky tieto tri základné údaje sú verejne dostupné v obchodnom registri na stránke: www.orsr.sk.

 Pri označení fyzických osôb podnikateľov, tzv. živnostníkov, je potrebné uviesť aspoň:

        obchodné meno,

        miesto podnikania a

        identifikačné číslo IČO.

Opäť ako pri právnických osobách je takto označený živnostník nezameniteľný s iným podnikateľom vďaka identifikačnému číslu IČO. Všetky tieto údaje sú verejne dostupné v živnostenskom registri na stránke: www.zrsr.sk.

Pri fyzických osobách, ktoré nie sú podnikateľmi, je situácia obdobná ako pri spoločnostiach alebo živnostníkoch. Fyzickú osobu je potrebné v zmluve označiť aspoň:

        menom a priezviskom,

        miestom trvalého pobytu a

        dátumom narodenia

Presné označenie zmluvných strán, najmä fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, je nevyhnutné aj na podanie prípadnej žaloby. V žalobe je v zmysle Civilného sporového poriadku potrebné fyzickú osobu označiť aj dátumom narodenia alebo iným identifikátorom (rodné číslo, poprípade identifikačné číslo IČO). Bez dátumu narodenia alebo iného identifikátora by súd žalobu zamietol.

 

Tvorba zmluvy a jej podstatná časť: predmet  

Ďalšou, nemenej dôležitou obsahovou náležitosťou zmluvy je vymedzenie jej predmetu. Predmet zmluvy je podstata zmluvy – teda to, čo zmluvou chcete dosiahnuť. Napríklad kúpnou zmluvou sa prevádza vlastníctvo k veci z predávajúceho na kupujúceho (vec sa kupuje) za konkrétnu kúpnu cenu. Zmluvou o nájme sa vec prenecháva nájomcovi do dočasného užívania za nájomné. Každá zmluva má svoj vlastný predmet odlišný od iných zmlúv. Kúpnou zmluvou sa veci kupujú, nájomnou zmluvou sa veci odovzdávajú do užívania. 

Z tohto dôvodu je potrebné predmet zmluvy správne určiť, aby nedošlo k nedorozumeniam. Nakoľko samotných zmlúv je tak v Občianskom zákonníku, ako aj v Obchodnom zákonníku mnoho, ďalej sa pre ilustráciu zameriame len na kúpnu zmluvu a zmluvu o pôžičke. 

Pri každej zmluve je potrebné definovať: čo chceme zmluvou dosiahnuť a za akých podmienok sa naplní predmet zmluvy.

V ďalšom článku sa budeme venovať ukončeniu zmluvy – ako je možné zmluvu ukončiť a platobným podmienkam – odplate a jej definovaniu.

Ak potrebujete pomôcť s tvorbou alebo revidovaním zmluvy, napíšte nám tu. Aktuálne informácie nájdete aj na našom Facebooku.

Vymahanie-pohladavok

Vymáhanie pohľadávok – odporúčania a postup

KADUC & PARTNERS

Z obchodnoprávnych, ale aj občianskoprávnych vzťahov vznikajú rôzne pohľadávky a záväzky – napríklad neuhradením odplaty, nedodržaním zmluvnej povinnosti, ktorá je sankcionovateľná (zmluvná pokuta), … Vymáhanie pohľadávok –  postup a odporúčania nájdete v tomto článku.

Pohľadávkami nemusia byť len peňažné prostriedky, ktoré dlžník dlží veriteľovi, ale rovnako aj akékoľvek iné plnenia (dodanie tovaru alebo služieb), ktoré mal dlžník dodať alebo poskytnúť. Nakoľko v praxi sú najbežnejšie peňažné pohľadávky, ďalej sa budeme venovať práve vymáhaniu peňažných pohľadávok. 

Čo robiť v prípade, ak konečný zákazník alebo odberateľ neuhradí pohľadávku včas alebo ju neuhrádza vôbec? V tomto článku sa budeme venovať aktuálnej téme vymáhania pohľadávok.

Ak má veriteľ peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je po splatnosti, vznikajú veriteľovi voči dlžníkovi aj iné nároky, a to nárok na zaplatenie úrokov z omeškania (v obchodných vzťahoch aktuálne 9 % a v občianskych vzťahoch 8 % ročne), paušálnej náhrady nákladov vymáhania pohľadávky.  

Veriteľ si od dlžníka môže žiadať nielen zaplatenie istiny podľa vystavenej faktúry, ale aj úroky z omeškania za každý deň omeškania a paušálnu náhradu nákladov vymáhania pohľadávky.

Ak má napríklad podnikateľ pohľadávky, ktoré sú viac ako 30 dní po splatnosti, mal by postupne začať riešiť ich vymáhanie. Vymáhanie pohľadávok by však malo mať určitý systém, aby sa dali zachovať podnikateľské vzťahy a doterajší odberatelia.

V prvom kroku je najvhodnejšie neformálne kontaktovať odberateľa, resp. koncového zákazníka, a upozorniť ho na faktúry po splatnosti so žiadosťou o ich úhradu. Je to najbežnejší spôsob začatia vymáhania pohľadávky, ktorý zachováva nedotknuté podnikateľské vzťahy. Rovnako sa však jedná o spôsob, ktorý nie je vždy úspešný. Čo v prípade, ak neuspejete?

1. Výzva na úhradu pohľadávky

Ak k úhrade pohľadávky nedôjde, ďalším krokom je zaslanie písomnej výzvy na úhradu pohľadávky. Forma tejto výzvy nie je tak dôležitá ako jej obsah. Výzva na úhradu pohľadávky by mala obsahovať minimálne upozornenie na konkrétne faktúry po splatnosti s výzvou na ich úhradu v určitej lehote, napríklad „do 5 dní od doručenia tejto výzvy“ alebo uvedením konkrétneho dátumu.

Samozrejmosťou je uvedenie konkrétnej dlžnej čiastky za neuhradené faktúry a v prípade, ak trvá veriteľ na úrokoch z omeškania alebo paušálnej náhrade nákladov vymáhania pohľadávky, je vhodné ich do výzvy uviesť a vyčísliť ku konkrétnemu dňu. Pre uľahčenie uhradenia pohľadávky je vhodné do výzvy napísať aj konkrétne číslo účtu, poprípade aj variabilný symbol platby.

Bežnou súčasťou výzvy na uhradenie pohľadávky je aj upozornenie, že pokiaľ nedôjde k jej úhrade, ďalším krokom bude uplatnenie tejto pohľadávky v súdnom konaní a prípadne až exekúcia. V súdnom konaní sa pritom zvýšia náklady dlžníka, ktorý v prípade úspechu bude povinný zaplatiť aj súdny poplatok, ktorý veriteľ ako žalobca zaplatil za podanie žaloby.

Úspešnosť výziev na úhradu pohľadávky, ak sú zaslané zastupujúcim advokátom alebo advokátskou kanceláriou, býva vysoká. Obchodný partner alebo koncový zákazník prevažne nemajú záujem zaplatenie pohľadávky riešiť prostredníctvom súdu.

Napriek tomu, sa však nájdu dlžníci, ktorí svoj dlh neuhradia ani po výzve na úhradu pohľadávky. V tomto stave zostáva podnikateľovi možnosť svoje pohľadávky uplatňovať na príslušnom súde.

 2. Podanie žaloby 

V prípade žaloby je potrebné, aby žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti: 

        označenie toho, kto žalobu podáva,

        ktorému súdu je určená,

        voči komu smeruje,

        opis rozhodných skutočností a

        uvedenie toho, čoho sa veriteľ ako žalobca domáha.

V žalobe je potrebné aj presne určiť, čoho sa veriteľ ako žalobca domáha. Je na žalobcovi, čo všetko si bude súdnou cestou uplatňovať, v praxi sa v súdnom konaní uplatňujú už všetky nároky, teda istina podľa faktúry, úroky z omeškania a aj paušálna náhrada nákladov vymáhania pohľadávky.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby, ktorý je 6 % zo sumy pohľadávky, ktorá sa vymáha.

Postup v súdnom konaní môže byť jednoduchý, ak sa dlžník proti pohľadávke brániť nebude, ale aj zdĺhavý, často trvajúci viac ako 2 roky, ak sa dlžník bude v súdnom konaní brániť.

V prípade úspechu v súdnom spore, bude dlžník ako žalovaný zaviazaný rozsudkom uhradiť istinu pohľadávky, úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov vymáhania pohľadávky. Samozrejme, v prípade právneho zastúpenia aj trovy právneho zastúpenia. 

Takýto rozsudok predstavuje pre veriteľa exekučný titul, s ktorým sa môže obrátiť priamo na exekučný súd alebo na konkrétneho exekútora.

Upomínacie konanie

Jedným z najrýchlejších a najefektívnejších súdnych konaní je tzv. upomínacie konanie, ktoré má oproti štandardnému súdnemu konaniu niekoľko výhod.

V prvom rade, za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa platí súdny poplatok iba 3 % zo sumy pohľadávky, ktorá sa žaluje.

Ďalej je nutné spomenúť rýchlosť tohto konania, nakoľko k vydaniu platobného rozkazu dôjde bežne do 10 dní a tento platobný rozkaz sa zasiela priamo veriteľovi ako žalobcovi a aj dlžníkovi ako žalovanému do elektronickej schránky. Dlžník má možnosť sa proti platobnému rozkazu brániť podaním odporu. Avšak, ak dlžník odpor nepodá, platobný rozkaz sa stáva právoplatným a pre veriteľa ako žalobcu predstavuje exekučný titul.

Ak by dlžník odpor predsa len podal, súd bude v konaní pokračovať štandardným spôsobom.

Pre niektorých je nevýhodou upomínacieho konania skutočnosť, že návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je možné podať len elektronicky prostredníctvom formulára cez portál Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedené však nepovažujeme za nevýhodu, nakoľko formulár je prehľadný a nie je problém ho správne vyplniť. Prílohou musia byť minimálne faktúry a iné listiny ako objednávky, zmluvy, ak sú k dispozícií.

 

Exekučné konanie

Posledným štádiom vymáhania pohľadávky je exekučné konanie. Ak má veriteľ právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré zaväzuje dlžníka na zaplatenie pohľadávky, môže sa sám obrátiť prostredníctvom formulára cez portál Ministerstva spravodlivosti SR na exekučný súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, a podať návrh na vykonanie exekúcie alebo tak môže spraviť u ktoréhokoľvek exekútora, ktorý návrh podá za veriteľa. Súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vo výške 16,50 Eur.

Exekučné konanie je posledným krokom vymáhania pohľadávky, nakoľko v exekučnom konaní dôjde k vymoženiu pohľadávky od dlžníka, a to buď z jeho bankových účtov, predajom hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, tovarov, zásob alebo iným spôsobom.

Krátke slovo na záver 

Aj pri vymáhaní pohľadávok platí staré známe pravidlo, že najlepšia je prevencia. Preto odporúčame podnikateľom, aby si svojich obchodných partnerov preverili vopred a vyriešili ošetrili si vzťah zmluvou.

Pomôžeme vám s vymáhaním vašej pohľadávky

Vymáhanie pohľadávok našou advokátskou kanceláriou môže byť aj bezplatné, a to v závislosti od druhu pohľadávky a vzťahu, z ktorého pohľadávky vyplývajú. Zistite, či máte nárok na bezplatnú právnu pomoc pri vymáhaní pohľadávok

Aktuálne informácie z našej advokátskej kancelárie nájdete aj na našom Facebooku.

konecny-uzivatel-vyhod-kaduc-partners

KÚV – kto je povinný vykonať zápis a ako to urobiť?

Do konca roka 2019 boli takmer všetky obchodné spoločnosti povinné zapísať konečného užívateľa výhod do obchodného registra.

V článku sa dozviete:

  • Kto je konečným užívateľom výhod?
  • Ktorých subjektov sa povinnosť zápisu KÚV týka?
  • Ako zápis vykonať?

Kto je konečný užívateľ výhod?

Konečným užívateľom výhod je vo všeobecnosti fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu.

Zákonná definícia pomenúva viacero situácií, kedy je fyzická osoba konečným užívateľom výhod:

  • osoba s priamym alebo nepriamym podielom najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo najmenej 25 % na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,
  • osoba s právom vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,
  • osoba ovládajúca právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode (napr. tichý spoločník na základe zmluvy o tichom spoločenstve),
  • osoba s právom na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.

V našich podmienkach je najčastejšie konečným užívateľom výhod v spoločnosti spoločník. Ak má napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným viacero spoločníkov a ich obchodný podiel prevyšuje 25 %, zväčša sú títo spoločníci konečnými užívateľmi výhod.

Som povinný zapisovať KÚV do obchodného registra?

Povinnosť zápisu KÚV sa netýka všetkých spoločností. Zápis nie sú povinní vykonať:

  • fyzické osoby – podnikatelia podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia,
  • obchodné spoločnosti, ktorých návrh na zápis do obchodného registra bol podaný po 01.11.2018, keďže tento zápis mal byť vykonaný už pri založení spoločnosti,
  • obchodné spoločnosti, ktoré majú konečného užívateľa výhod zapísaného v registri partnerov verejného sektora.

Povinnosť zápisu sa netýka ani spoločností, ktoré sú emitentom cenných papierov vydaných na obchodovanie na regulovanom trhu.

V prípade, ak ste sa medzi výnimkami uvedenými vyššie nenašli, budete pravdepodobne povinný zápis vykonať do 31.12.2019. 

Ako zapíšem KÚV?

Na zápis KÚV do obchodného registra je určený formulár, ktorý je dostupný na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Tak ako pri zápise zmien v rámci obchodnej spoločnosti, sú k zápisu potrebné:

  • občiansky preukaz s čipom,
  • prístup do schránky spoločnosti, ktorej KÚV zapisujeme alebo plnomocenstvo,
  • nainštalované aplikácie (eID aplikácia) a podpisové komponenty.

Zápis v jednotlivých krokoch:

  1. Vyplnenie formuláru k zápisu KÚV na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý nájdete tu a jeho stiahnutie.
  2. Podpísanie formulára k zápisu napríklad na stránke www.zep.disig.sk, ak ste štatutárom. V prípade, ak zápis vybavuje váš pracovník, je potrebné pripraviť a podpísať aj plnomocenstvo. 
  3. Prihlásenie do schránky www.slovensko.sk pod spoločnosťou, ktorej zápis idete vykonať, ak ste štatutárny orgán alebo zápis možno vykonať na základe plnomocenstva. 
  4. Po prihlásení do www.slovensko.sk si cez podanie vyberiete službu – zápis zmien o konečnom užívateľovi výhod.
  5. Po výbere služby označíte registrový súd, ktorému podlieha vaša spoločnosť. Je to registrový súd v kraji, v obvode ktorého má spoločnosť sídlo.
  6. Následne sa otvorí formulár k zápisu KÚV.
  7. Do formulára doplňte chýbajúce údaje (štandardne sú údaje predvyplnené) a skontrolujete predvyplnené.
  8. Nahráte prílohy k podaniu, ktorými sú: formulár z bodu 1. a v prípade, ak zapisuje KÚV splnomocnenec, aj plnomocenstvo.
  9. Odošlete podanie.

Po odoslaní príde do schránky potvrdenie o pridelení čísla podania. Registrácia KÚV je bezplatná. Štandardne vybavujú súdy podanie do troch dní. 

Odporúčanie a hodnotenie na záver

Okrem uvedeného procesu odporúčame aj vypracovanie dokumentu, ktorý definuje náš postup pri označení konečného užívateľa výhod. Môže ísť o čestné prehlásenie konateľa spoločnosti alebo konečných užívateľov výhod, ktoré potvrdzuje, kto je konečným užívateľom výhod. 

Ako sme písali vyššie, povinnosť zápisu je do 31.12.2019. V prípade nesplnenia povinnosti zápisu vám hrozí pokuta až do 3 310 Eur. Keďže sa jedná o povinnosť, ktorá má skôr formálnu povahu, vystaviť sa riziku pokuty považujeme za zbytočné.

Ak potrebujete pomôcť, vykonávame zápisy do obchodného registra a poskytujeme právne služby pre spoločnosti.

1 2 3 4