ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.
Rozvod manželstva KADUC & PART ERS

Rozvod manželstva v praxi 

Mgr. Laura Michaličková

V dnešnej dobe je rozpad a následný rozvod manželstva žiaľ pomerne častým fenoménom, preto sme sa rozhodli pre Vás pripraviť tento článok, v ktorom Vás prevedieme celým procesom rozvodového konania.

Ktoré dôvody sú relevantné na rozvod manželstva?

Zákon o rodine v § 22 uvádza, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch.

Z uvedeného ustanovenia môžeme vyvodiť záver, že rozvod manželstva je jedinou prípustnou formou zániku manželstva za života oboch manželov a zároveň, že je možné k nemu pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch. Odôvodnenosť rozvodu je daná dvomi zákonnými dôvodmi, ku ktorým musí súd dospieť vo svojom rozhodnutí o rozvode manželstva, a to konkrétne:

  • manželstvo už viac neplní svoj účel; a zároveň
  • od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Ako podať návrh na rozvod manželstva a čo všetko musí obsahovať?

Návrh na rozvod manželstva môže podať ktorýkoľvek z manželov a to na okresný súd, v ktorého obvode mali s manželom posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich.

Je však potrebné uviesť, že na rozvod manželstva neexistuje právny nárok, teda závisí iba od úvahy súdu, či manželstvo rozvedie alebo nie, resp. či sú podľa súdu naplnené vyššie uvedené dôvody alebo nie.

Návrh na rozvod manželstva musí obsahovať najmä:

  • označenie súdu, ktorému je určené;
  • osobné údaje navrhovateľa;
  • osobné údaje druhého manžela;
  • akej veci sa podanie týka;
  • opis skutkového stavu, konkrétnych príčin a dôvodov rozvratu manželstva;
  • návrh znenia rozhodnutia súdu;
  • dátum a podpis navrhovateľa.

V prípade ak z manželstva pochádzajú aj maloleté deti je s konaním o rozvod manželstva spojené aj konanie o úpravu manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode a preto musí návrh okrem už uvedeného obsahovať aj návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

K návrhu je potrebné tiež priložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, ako napr. sobášny list, rodné listy detí, rodičovskú dohodu atď.

Koľko stojí konanie o rozvod manželstva?

Za podanie návrhu na rozvod manželstva sa platí súdny poplatok vo výške 66,- eur, resp. 33,- eur pri elektronickom podaní.

Ak je rozvodové konanie „bezproblémové“, tak pri uvedenej sume sa môžu náklady zastaviť. Ak je však potrebné ďalšie dokazovanie v konaní (ako napr. psychologický posudok), tak náklady sa zvyšujú. Zároveň, ak sa manželia v konaní rozhodnú o právne zastúpenie advokátom, tak trovy konania o rozvode sa zvyšujú o náklady za právne služby. V takýchto konaniach to však býva spravidla tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, resp. každá zo strán si hradí svoje trovy konania sama.

Aký je ďalší postup po podaní návrhu na rozvod manželstva?

Po podaní návrhu na rozvod manželstva, súd (spravidla) vyzve druhého manžela, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Po vyjadrení druhého manžela súd (spravidla) vytýči termín pojednávania, na ktorý predvolá obidvoch manželov.

Na pojednávaní súd (okrem iného) vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu manželstva a usiluje sa o ich zmierenie, vyslúchne obidvoch manželov, vykoná potrebné dokazovanie a pod. Osobitne je však potrebné uviesť, že aj v prípade, ak si zvolíte v konaní o rozvod manželstva právne zastúpenie, bude mať súd (zrejme) za potrebu Vás osobne v konaní vyslúchnuť.

V článku sme niekoľkokrát uviedli pojem ako „spravidla“, „najmä“, „okrem iného“ a pod., a to z toho dôvodu, že uvedené skutočnosti závisia od konkrétnych okolností daného prípadu.

Preto, ak chcete mať predstavu, ako by rozvodové konanie prebiehal rozvod manželstva vo Vašom prípade, prípadne čo všetko je potrebné uviesť do návrhu na rozvod, prípadne máte záujem o právne zastupovanie v rozvodovom konaní, tak nás pokojne kontaktujte a my Vám radi pomôžeme.

Vrátenie daru obdarovanému - KADUC advokátska kancelária

Vrátenie daru – možno žiadať späť dar, ktorý som daroval? 

Mgr. Laura Michaličková

Na položenú otázku a vrátenie daru nám dáva odpoveď Občiansky zákonník v § 630, kde je uvedené, že: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“

Zákon však nedáva odpoveď na to, ako sa môže darca domáhať vrátenia daru, kto sa považuje za členov rodiny, čo možno rozumieť pod hrubým porušením dobrých mravov a preto Vám na tieto otázky dáme odpoveď my v nasledujúcich riadkoch.

Právo na vrátenie daru

Už zo znenia zákona vyplýva, že darca má právo darovanie odvolať a to vtedy, ak sa obdarovaný správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, pričom toto správanie smeruje voči darcovi alebo voči členom darcovej rodiny.

Darca môže uplatniť právo na vrátenie daru jednostranným právnym úkonom voči obdarovanému, ktorý možno uskutočniť aj ústne (z dôvodu právnej istoty však odporúčame písomnú formu), teda právny úkon odvolania darovania nevyžaduje pre platnosť písomnú formu.

Právny úkon odvolania darovania by mal obsahovať okrem prejavu vôle darcu o požiadavke vrátenia daru aj určenie toho, čo darca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu, príp. voči členom jeho rodiny. Zároveň darca musí jednoznačne označiť adresáta prejavu, teda obdarovaného a právny úkon musí spĺňať aj všeobecné náležitosti právneho úkonu.

V prípade, ak obdarovaný odmieta darcovi dar dobrovoľne vydať, môže sa darca domáhať jeho vydania žalobou na súde.

Členovia rodiny a vrátenie daru

Ako sme už vyššie uviedli, právo na vrátenie daru zakladá nielen nevhodné správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale aj voči členom jeho rodiny, pričom Občiansky zákonník bližšie neuvádza koho možno považovať za členov rodiny darcu.

Súdna prax podporne používa pre výklad pojmu rodina v tomto prípade ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzuje blízke osoby a to nasledovne: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

Za členov rodiny v zmysle uvedeného preto možno pokladať predkov a potomkov (teda príbuzných v priamom rade), súrodencov, manžela a osoby v obdobnom ako rodinnom pomere k darcovi, pokiaľ by darca ujmu, spôsobenú niektorej z týchto osôb, dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

Hrubé porušenie dobrých mravov

Nielen Občiansky zákonník, ale ani žiadny iný všeobecne záväzný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Preto je úlohou súdov vyhodnotiť, či konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Za hrubé porušenie dobrých mravov považuje súdna prax najmä správanie vyznačujúce sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môže byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod.

Pri posudzovaní správania sa obdarovaného súd berie do úvahy a hodnotí aj správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (tzv. princíp vzájomnosti).

Za právne relevantné možno však považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pričom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

Naopak, za hrubé porušenie dobrých mravov súdy nepovažujú napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí a pod.

Darca však nemôže odôvodňovať odvolanie darovania okolnosťami, ktoré mu boli známe v čase darovania, teda darca sa nemôže dovolávať vrátenia daru z dôvodov, ktoré nastali či existovali v dobe pred darovaním.

Ako postupovať pri vrátení daru?

Naplnenie predpokladov odvolania darovania treba vždy posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu a preto ak by ste mali záujem o posúdenie, či sú uvedené predpoklady splnené, príp. by ste mali záujem o právne služby – ako prípravu odvolania darovania, žaloby na súd a pod., tak nás kľudne kontaktujte.