ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.
Reštitučné nároky KADUC & PARTNERS

Konanie o reštitučných nárokoch – základný prehľad

Mgr. Kristína Melišková

S dôsledkami minulých režimov sa mnohí vyporiadavajú ešte do dnešných dní. Jedným z následkov sú aj spôsobené majetkové krivdy spočívajúce v skutočnosti, že v dotknutom období, t. j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 prešlo vlastníctvo k niektorým pozemkom na štát alebo na právnickú osobu, a to zákonom predpokladaným spôsobom. Spôsoby prechodu sú definované v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“).

Ako je možné v tejto situácii postupovať, resp. je ešte vôbec možné realizovať nejaký postup k náprave spôsobených majetkových krívd? Na túto, ako aj na ďalšie otázky súvisiace s reštitučným konaním sa Vám pokúsime odpovedať v nasledujúcich riadkoch.

Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom

Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom obdobie od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 označuje ako rozhodujúce obdobie, v ktorom prešlo vlastníctvo k pozemku na štát alebo na inú právnickú osobu, v dôsledku napr. výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, odňatím pozemku bez náhrady, postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, zmluvou o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, vyvlastnením bez vyplatenia náhrady alebo iným postupom uvedeným v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Oprávnenou osobou je osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby. Pokiaľ táto osoba zomrela či bola vyhlásená za mŕtvu do pozície oprávnenej osoby sa dostáva štátny občan Slovenskej republiky – fyzická osoba, ktorej túto možnosť ukladá zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom v ustanovení § 2, napr. dedič zo závetu nadobúdajúci celé dedičstvo alebo iba časť – dedičský podiel, deti a manžel/manželka zomrelej/vyhlásenej za mŕtvu osoby.

Od oprávnených osôb je nutné odlišovať povinné osoby, ktorými sú právnické osoby majúce právo hospodárenia alebo právo správy k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky a poľnohospodárske družstvá.

Osoba, ktorá sa domnieva, že by mala byť v pozícii oprávnenej osoby si mohla uplatniť právo na navrátenie vlastníctva k pozemku do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade príslušnom podľa obvodu, v ktorom oprávnená osoba vlastnila pozemok. Neuplatnením práva v tejto lehote, právo zaniká. Obvodný pozemkový úrad následne rozhoduje vo veci, pričom rozhoduje o navrátení vlastníctva k (pôvodnému) pozemku, prípadne rozhoduje o priznaní práva na náhradu za pozemok.

Obvodný pozemkový úrad

Obvodný pozemkový úrad rozhoduje aj o priznaní práva na náhradu za pôvodný pozemok, a to z dôvodu prípadnej existencie zákonnej prekážky, pre ktorú nemôže byť vlastníctvo k pôvodnému pozemku vrátené. Medzi zákonné prekážky upravené v ustanovení § 6 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom zaraďujeme najmä skutočnosť, že pozemok je vo vlastníctve inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, na pozemku je situovaný cintorín, pozemok sa nachádza v obvode projektu schválených pozemkových úprav a iné. Z dôvodu existencie zákonnej prekážky môžu byť do vlastníctva oprávnenej osoby bezodplatne prevedené iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite porovnateľnej s pôvodným pozemkom. Slovenský pozemkový fond na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam pozemkov potenciálne využiteľných ako náhradné pozemky, zoznam aktualizuje dvakrát ročne.

Potom, ako obvodný pozemkový úrad prizná oprávnenej osobe existenciu práva na náhradu za pôvodný pozemok, oprávnená osoba by mala Slovenský pozemkový fond vyzvať na vydanie náhrady najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu, pričom v tejto výzve uvedie akú formu náhrady požaduje – náhradný pozemok alebo náhrada v peniazoch. Márnym uplynutím tejto lehoty právo oprávnenej osoby zaniká.

Náhradný pozemok sa poskytuje primárne v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, resp. v inom katastrálnom území danej obce. Pokiaľ taký pozemok nie je možné poskytnúť, vhodnou náhradou môže byť aj pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území bezprostredne susediacich obcí a pokiaľ ani takého pozemku niet, je možné poskytnúť náhradný pozemok v okrese kde sa nachádzal pôvodný pozemok.

Slovenský pozemkový fond realizuje ponukové konanie, ktoré pozostáva z troch ponukových prerokovaní kedy ponúkne oprávnenej osobe náhradný pozemok. Oprávnená osoba tiež môže Slovenskému pozemkovému fondu dať protiponuku spočívajúcu v písomnej ponuke iného náhradného pozemku. Oprávnená osoba protiponuku musí doručiť najneskôr päť pracovných dní pred samotným prerokovaním ponuky náhradného pozemku Slovenského pozemkového fondu. Oprávnená osoba môže ponuku trikrát odmietnuť a následne sa jej poskytne náhrada v peniazoch.

Predpokladom poskytnutia náhrady v peniazoch je určenie primeranej výšky náhrady v peniazoch čo Slovenský pozemkový fond zabezpečuje aplikáciou ustanovenia § 8a zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom odkazujúcom na cenový predpis platný ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Týmto právnym predpisom je vyhláška Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, ako aj jej novelizácia – vyhláška č. 289/1990 Zb..

Keďže mnohokrát aplikačná prax, predovšetkým pri poskytovaní náhrady za pôvodné pozemky či už vo forme náhradného pozemku alebo aj peňažnej náhrady, prináša mnohé problémy a nejasnosti náš skúsený tím právnikov a advokátov Vám ochotne poskytne pomocnú ruku pri hľadaní vhodné riešenia aj počas reštitučného konania, a preto neváhajte obrátiť sa na nás.

RPVS výmaz KADUC & PARTNERS

Výmaz oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora – stručné zhrnutie postupu

Mgr. Kristína Melišková

Právnu úpravu problematiky registra partnerov verejného sektora nachádzame v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o RPVS“). Právny predpis upravuje nielen vymedzenie základných pojmov súvisiacich registrom partnerov verejného sektora, ale rámcovo aj postup registrácie, zapisované údaje či sankčné konanie. V tomto článku si však priblížime kroky smerujúce k výmazu zapísanej oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora.

Oprávnená osoba je odborný subjekt, ktorým môže byť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona o RPVS napríklad advokát, notár, banka, daňový poradca či audítor. Oprávnená osoba plní povinnosti oprávnenej osoby vyplývajúce zo zákona o RPVS na základe dohody o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Podstatou činnosti oprávnenej osoby je predovšetkým verifikácia a zápis/výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora, ako aj komunikácia s registrovým orgánom –  Okresným súdom Žilina. Oprávnená osoba je tiež (spolu)zodpovedná za správnosť údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora týkajúcich sa partnera verejného sektora, a preto je povinná pri výkone svojich činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, nestranne a dôsledne.

Zákon o RPVS v ustanovení § 19 uvádza aj skutočnosti, kedy je subjekt vylúčený z možnosti vykonávania úkonov oprávnenej osoby, a to najmä v prípade, ak je v tej istej veci zároveň aj partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného, pre ktorého má plniť aj povinnosti oprávnenej osoby, ak by konečný užívateľ výhod a oprávnená osoba boli totožnou fyzickou osobou, prípadne ak by oprávnená osoba mala akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora eventuálne k členom jeho orgánov prečo by mohlo dôjsť k spochybneniu nestrannosti oprávnenej osoby.

Oprávnená osoba je pre partnera verejného sektora významný subjekt, pričom dávame do pozornosti, že každý partner verejného sektora môže mať podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zákona o RPVS zapísanú vždy iba jednu oprávnenú osobu.

V prípade ak nastane situácia, že partner verejného sektora a oprávnená osoby ukončia vzájomnú spoluprácu či už formou výpovede, dohody strán alebo odstúpením od dohody o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora je potrebné uskutočniť výmaz zapísanej oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora. S výmazom oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora súvisí povinnosť partnera verejného sektora určiť iný vhodný subjekt, ktorý by bude následne zaevidovaný registrovým orgánom ako nová oprávnená osoba partnera verejného sektora.

Postup výmazu oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora je možné uskutočniť buď na návrh samotnej oprávnenej osoby alebo na návrh partnera verejného sektora.

Ak po ukončení vzájomnej spolupráce podá návrh na výmaz oprávnenej osoby z registra partnerov verejného sektora oprávnená osoba aplikuje sa právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o RPVS. Oprávnená osoba podá návrh na výmaz z registra partnerov verejného sektora, registrujúci orgán bezodkladne oznámi výmaz oprávnenej osoby partnerovi verejného sektora a zároveň upozorní partnera verejného sektora, že je povinný zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby najneskôr do 30 dní od výmazu oprávnenej osoby a súčasne v tej iste lehote aj zabezpečiť identifikáciu konečného užívateľa výhod. Návrh na výmaz oprávnenej osoby sa podáva elektronicky prostredníctvom formulára uverejneného na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v sekcii register partnerov verejného sektora https://rpvs.gov.sk/eSluzby, konkrétne časť „Zmena existujúceho partnera verejného sektora“.

Po ukončení vzájomnej spolupráce partnera verejného sektora a oprávnenej osoby môže byť uskutočnený výmaz oprávnenej osoby aj na návrh partnera verejného sektora tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o RPVS. Registrujúci orgán v tomto prípade bude uskutočňovať zmenu zapísaných údajov, pričom túto zmenu bude za partnera verejného sektora iniciovať už novo určená oprávnená osoba, a to spolu s overením identifikácie konečného užívateľa výhod. Predchádzajúcej oprávnenej osobe registrujúci subjekt už iba oznámi zápis novej oprávnenej osoby, a teda že bola vymazaná z registra partnerov verejného sektora. Aj v tomto prípade sa proces uskutočňuje prostredníctvom elektronických formulárov uverejnených na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky https://rpvs.gov.sk/eSluzby v sekcii „Zmena existujúceho partnera verejného sektora“.

Pokiaľ máte záujem byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora alebo potrebujete poradiť s ďalším postupom súvisiacim s registráciou v registri partnerov verejného sektora neváhajte sa obrátiť na náš skúsený tím právnikov, ktorí vám pomôžu nájsť vhodné riešenie.

Ako neplatiť pokutu správcovi dane - KADUC & PARTNERS

Ako neplatiť (zbytočne) pokutu správcovi dane

Ako neplatiť zbytočne pokutu správcovi dane alebo aká je jedna z možností právnej obrany daňového subjektu v prípade, ak správca dane v daňovej kontrole zistí nedostatky a za tieto nedostatky chce uložiť pokutu? Venujeme sa udeleným pokutám v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Zákon o účtovníctve“).

Podľa ust. § 38 ods. 8 Zákona o účtovníctve platí: ,,Daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.“

Z citovaného ustanovenia Zákona o účtovníctve vyplývajú dve lehoty, v ktorých je správca dane oprávnený uložiť pokutu daňovému subjektu za správny delikt. Ide o (i) tzv. subjektívnu jednoročnú lehotu, ktorá plynie odo dňa, kedy sa správca dane o správnom delikte dozvedel, a o (ii) tzv. objektívnu päťročnú lehotu, ktorá plynie od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.  Na účely tohto článku sa zameriame len na subjektívnu lehotu, nakoľko v právnej praxi je možné sa s jej zmeškaním správcom dane stretnúť frekventovanejšie.

 

 

Subjektívna lehota na uloženie pokuty správcom dane daňovému subjektu je jednoročná a plynutie odo dňa, kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte. Na zistenie, či správca dane uložil pokutu v tejto zákonnej lehote je potrebné identifikovať nielen začiatok jej plynutia, ale aj okamih, kedy sa pokuta po právnej stránke považuje za uloženú.

Začiatok lehoty

Začiatok tejto lehoty je naviazaný na deň, kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte. Podľa nášho názoru, v právnej praxi je za tento okamih možné považovať najneskôr deň vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly, nakoľko min. v tento deň musel správca dane konštatovať porušenie zákona do protokolu z daňovej kontroly. Uvedený deň považujeme za najneskorší a keďže zákon výslovne nenaviazal začiatok plynutia tejto lehoty na písomné konštatovanie porušenia právnych predpisov správcom dane do protokolu, ale začiatok lehoty naviazal na subjektívny prvok vedomosti (tzn. kedy sa správca dane o správnom delikte dozvedel),  sme toho názoru, že z okolností prípadu môže vyplynúť aj iný, skorší deň (takýto postup v právnej obrane je nevyhnutný v prípade, ak správca dane uložil pokutu tesne pred uplynutím jednoročnej lehoty, a teda formálne správca dane uložil pokutu ,,v lehote“). Vyššie uvedeným postupom môže daňový subjekt identifikovať rozhodujúci dátum začatia plynutia lehoty.

Ďalším dôležitým aspektom je identifikácia okamihu, kedy sa považuje pokuta za uložená. Správcovia dane často v záujme uložiť a vymôcť pokutu od daňového subjektu považujú za okamih uloženia pokuty deň vydania rozhodnutia, ktorým sa pokuta ukladá daňovému subjektu. Tento postup však nie je správny a je v rozpore so zákonom. Pokuta je správcom dane uložená až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pokuta uložená. Nie vydaním, resp. doručením tohto rozhodnutia.

Tu hneď narážame na komplikovanejšiu situáciu pre správcu dane, pretože ten musí nielen vydať a doručiť rozhodnutie o uložení pokuty do jedného roka, od kedy sa o správnom delikte dozvedel, ale musí si úkony naplánovať tak, aby v tejto jednoročnej lehote rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť. Inými slovami a zjednodušene, rozhodnutie o uložení pokuty musí byť v tejto jednoročnej lehote daňovému subjektu doručené a nemôže byť voči nemu už prípustný riadny opravný prostriedok. Napr. už len podaním odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, a teda na účely zániku práva správcu dane uložiť pokutu, táto pokuta stále nebola uložená. Po podaní odvolania je potrebné počkať na rozhodnutie odvolacieho orgánu a doručenie tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu daňovému subjektu. Ak by aj odvolací orgán právoplatne rozhodol až po uplynutí jednoročnej lehoty, rozhodnutie o uložení pokuty by bolo vydané nezákonne.

Možnosti právnej obrany

Okrem podania odvolania existujú aj ďalšie (samozrejme plne legálne) spôsoby, ktorými je možné zlepšiť pozíciu daňového subjektu, najmä čo sa vyššie uvedenej lehoty týka. Výsledkom správne nastavenej právnej obrany môže byť situácia, že správcovi dane zanikne právo uložiť pokutu a daňový subjekt ju nebude musieť zaplatiť.  

Náš vyššie uvedený právny názor podporuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2009, sp. zn. 3 Szd 3/2009 platí:

,,Odvolací súd zastáva názor, že pod pojmom ,,uloženia“ sankcie je možné rozumieť také štádium konania a rozhodnutia, keď výrok rozhodnutia o dôvode a výške sankcie je záväzný a nezmeniteľný, pričom zákonom stanovená lehota na uloženie sankcie musí byť dodržaná aj v prípade, ak zákonnosť rozhodnutia je predmetom súdneho preskúmania.“

Poukázať je možné aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Sžo/47/2016, kde Najvyšší súd ako svoj právny názor uviedol:

,,…správny orgán musí o uložení pokuty právoplatne rozhodnúť len v rámci týchto dvoch lehôt súčasne.“

,,Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/21/2001 z 25. septembra 2001).“

Musíme konštatovať aj ten fakt, že správca dane musí na uplynutie vyššie uvedenej lehoty prihliadať aj z úradnej povinnosti. V právnej praxi sa to však nestáva a správca dane často uplynutie tejto lehoty prehliada, resp. uvedie, že zastáva iný právny názor, a pokutu od daňového subjektu požaduje aj tak zaplatiť. V takom prípade prichádza do úvahy (za splnenie zákonných podmienok) podanie správnej žaloby na súd. Súdy majú v otázke uplynutia prekluzívnych lehôt vytvorenú už zaužívanú prax, preto v prípade, ak správca dane uložil pokutu napriek zmeškaniu zákonnej lehoty, netreba sa obávať brániť aj na súde.

Odporúčania na záver

Záverom tohto článku možno uviesť, že aj keď správca dane má zákonnú povinnosť právoplatne uložiť pokutu v rámci vyššie spomenutej subjektívnej a objektívnej lehoty a na svoje vlastné zmeškanie lehoty prihliadať, právna prax je často opačná. Správcovia dane vo veľa prípadoch postupujú voči daňovému subjektu s cieľom pokutu uložiť a vymôcť, pričom svoje vlastné pochybenia často prehliadajú alebo zmenšujú ich význam. Je preto na daňovom subjekte, aby si svoje práva strážil, a to prípadne aj v správnom súdnictve. Efektívne nastaviť obranu daňového subjektu vyžaduje odborné právne skúsenosti, preto treba dať pozor na to, že uplatnenie množstva právnych inštitútov obrany daňového subjektu je spojených so zákonnými (často aj formálnymi) náležitosťami, ktorých nesplnenie môže viesť až k zlyhaniu prvotne dobre nastavenej právnej obrane. Ako typický príklad možno poukázať na povinnosť daňového subjektu vyčerpať dostupné opravné prostriedky pred podaním žaloby v správnom súdnictve. Daňový subjekt síce môže mať po právnej stránke pravdu, ak však zmeškal lehotu na podanie opravného prostriedku alebo neskôr lehotu na podanie správnej žaloby, napriek tomu, že správca dane mohol postupovať nezákonne, právoplatne uloženú pokutu bude musieť daňový subjekt zaplatiť.

V tejto oblasti poskytujeme odborné právne služby, preto pokiaľ sa voči Vám vedie daňová kontrola, prípadne tá bola ukončená a vzhľadom na jej výsledky je možné predpokladať ukladanie pokuty správcom dane, neriskujte a pokojne nás kontaktujte. Advokátska kancelária sa na Váš prípad pozrie, posúdime možnosti právnej obrany a vo Vašej veci Vás zastúpime.

daňová kontrola - Kaduc

Maximálna dĺžka daňovej kontroly

Daňová kontrola – nič príjemné pre žiadneho podnikateľa. Napriek tomu, že správcovia dane by mali okrem iného aj kontrolovať dodržiavanie zákona zo strany daňového subjektu, aj samotní správcovia dane často svoje vlastné zákonné povinnosti nedodržia. Jedným zo závažných porušení povinností správcu dane je dodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly. Aké sú následky, ak správca dane zmešká lehotu na vykonanie daňovej kontroly?

Relevantnú právnu úpravu možno nájsť v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,Daňový poriadok“).

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku platí:

,,Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.“

Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že daňovú kontrolu je nevyhnutné vykonať do jedného roka odo dňa jej začatia. V prípade špecifických osôb je v citovanom ustanovení upravená aj výnimka, nakoľko sa však na väčšinu daňových subjektov vzťahuje jednoročná lehota, na účely tohto článku sa venujeme len tejto lehote.

Na ustálenie názoru, či bola porušená jednoročná lehota treba upriamiť pozornosť na dva okamihy, a to na okamih začatia daňovej kontroly a okamih jej skončenia.

K začatiu daňovej kontroly:

Daňový kontrola sa v zmysle ustanovení Daňového poriadku začína:

  • dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole;
  • v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole (ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti); alebo
  • dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly (ktorá musí obsahovať aj deň jej začatia) v prípadoch, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

K skončeniu daňovej kontroly:

Daňová kontrola sa považuje za ukončenú:

  • dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu;
  • dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok daňovému subjektu;
  • dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Porovnaním dátumu začatia a skončenia daňovej kontroly v zmysle vyššie uvedeného je možné hneď určiť ďalší postup. Ak je medzi týmito dátumami menej ako jeden rok, trvanie daňovej kontroly bolo v súlade so zákonom a argumentácia v tomto smere nebude u správcu dane úspešná. Ak je však medzi týmito dátumami doba dlhšia ako jeden rok, na posúdenie, či došlo aj k zmeškaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly zo strany správcu dane je potrebné posúdiť ďalšie skutočnosti opísané nižšie.

Čo v prípade, ak medzi zisteným dňom začatia daňovej kontroly a dňom jej skončenia uplynul viac ako rok?

V prvom rade treba skontrolovať podľa obsahu spisu, či daňová kontrola nebola počas jej priebehu prerušená. V zmysle ust, § 61 ods. 5 Daňového poriadku platí, že pokiaľ je daňové konanie (aj kontrola) prerušené, lehoty podľa zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly neplynie ani jednoročná maximálna lehota na ukončenie daňovej kontroly. Ak bola daňová kontrola prerušená, je potrebné odpočítať dni prerušenia daňovej kontroly od celkového počtu dní od začatia daňovej kontroly po jej skončenie.

Pokiaľ daňová kontrola prerušená nebola, resp. aj po odpočítaní trvania jej prerušenia trvanie daňovej kontroly presahuje jeden rok, je možné v rámci právnej obrany argumentovať jej nezákonnosťou.

Uvedený právny názor je potvrdený aj judikatúrou a rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky, napr. v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/40/2019, ktorý bol aj publikovaný pod č. 43 v zbierke stanovísk a rozhodnutí NSSR 3/2021, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol:

,,Lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Vyplýva to zo slovného spojenia „najviac jeden rok“. Ide o obdobie, počas ktorého môže správca dane realizovať svoju právomoc voči daňovému subjektu.“

Ďalej možno poukázať napr. na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2sžf/35/2010 zo dňa 21.9.2011, podľa ktorého platí:

,,Daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, ako ustanovuje zákon, preto ani druhostupňový správny orgán nie je oprávnený lehotu predlžovať nad zákonom stanovenú hranicu. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, porušil tým zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Ak správca dane protokol použije, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné…“

Záver:

Ako je možné vyčítať aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmeškanie maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je závažným pochybením správcu dane, ktoré spôsobuje nezákonnosť celej daňovej kontroly a následne aj nezákonnosť vydaného protokolu z daňovej kontroly, resp. následne vydaného daňového rozhodnutia. Na základe nezákonného rozhodnutia nie je možné, aby správca dane vyvodzoval akékoľvek sankcie alebo negatívne následky voči daňovému subjektu.

Napriek tomu, že by správca dane mal prihliadať na zmeškanie tejto lehoty z úradnej povinnosti, v praxi sa to nedeje a je na daňovom subjekte, aby sa riadne po právnej stránke bránil a zmeškanie zákonnej lehoty namietal u správcu dane, resp. na správnom súde. Keďže aj pre daňový subjekt plynú viaceré lehoty (napr. lehota na odvolanie, lehota na podanie správnej žaloby a pod.), je nevyhnutné si svoje práva ustriehnuť a riadne ich uplatňovať. Zmeškaním lehoty na podanie odvolania alebo na podanie správnej žaloby by totiž šlo na ťarchu daňového subjektu.

Dôležité je poznamenať aj to, že kvalifikovanou právnou obranou už v priebehu daňovej kontroly sa zvyšuje šanca, že správca dane nestihne daňovú kontrolu ukončiť v zákonnej lehote, resp. bude postupovať voči daňovému subjektu nezákonne. Uvedené môže zásadným spôsobom pomôcť k ochrane daňového subjektu pred hroziacimi následkami vydaného rozhodnutia (vyrubená daň, rozdiel dane, pokuty a pod.). Keďže daňové právo je komplikované a poskytnutie kvalifikovanej právnej obrany daňovému subjektu vyžaduje odborné znalosti a špecifické know-how, s poskytnutím takejto právnej obrany vieme samozrejme klientom pomôcť.  

Vedie sa voči Vám daňová kontrola alebo daňové konanie? Kontaktujte nás a radi Vám v tejto problematike pomôžeme alebo Vás zastúpime.

AKO SA BRÁNIŤ PROTI NEČINNOSTI STAVEBNÉHO ÚRADU (2. ČASŤ)

JUDr. Veronika Blašková

Náš právny poriadok umožňuje účastníkovi správneho konania, ktorým je aj stavebné konanie, zvoliť viacero prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť nápravy. Nečinnosť stavebného úradu býva v praxi častá, preto v tejto časti podrobnejšie poukazujeme na opatrenia, ktorými sa možno brániť. 

OPATRENIA – NEČINNOSŤ STAVEBNÉHO ÚRADU

Účastník správneho konania si môže vybrať podľa vlastného uváženia, ktoré z opatrení využije, no dovolíme si upozorniť, že v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov. Napríklad podmienkou podania žaloby proti nečinnosti je neúspešné vyčerpanie sťažnosti alebo podnetu na prokuratúru, pričom stačí neúspešné vyčerpanie jedného z uvedených prostriedkov, nie oboch. Voľba je na účastníkovi správneho konania. Za našu kanceláriu určite odporúčame podnet na prokuratúru. Prečo, si povieme ďalej v článku. 

Písomná výzva na konanie proti nečinnosti stavebného úradu

Poprevzatí právneho zastúpenia sme v prvom kroku písomne urgovali stavebný úrad so žiadosťou o bezodkladné začatie stavebného konania a vydanie stavebného povolenia. 

V tejto súvislosti odporúčame výzvy stavebnému úradu alebo akémukoľvek správnemu orgánu adresovať písomne, nakoľko telefonické výzvy a osobné návštevy neviete do budúcnosti preukázať. 

V písomnej výzve musí byť označený subjekt, ktorému je výzva určená, kto ju podáva, v akej veci, je potrebné uviesť číslo konania, kedy sa konanie začalo a čoho sa domáhate. 

Po zaslaní písomnej výzvy stavebnému úradu sme počkali ďalších 30 dní. Na našu písomnú výzvu stavebný úrad žiadnym spôsobom nereagoval. Pokiaľ stavebný úrad nereaguje ani na výzvu, je možné sa obrátiť na okresný úrad v sídle kraja, ktorý na činnosť obce dohliada. 

Sťažnosť adresovaná stavebnému úradu 

Keďže stavebný úrad ďalej žiadnym spôsobom nekonal, podali sme proti nečinnosti stavebného úradu sťažnosť. Ide o prostriedok obrany upravený v zákone č. zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Sťažnosť musí byť písomná, možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a musí byť čitateľná a zrozumiteľná. V sťažnosti je nevyhnutné uviesť meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa, v prípade právnickej osoby musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať. Nevyhnutnou náležitosťou sťažnosti je opísanie predmetu sťažnosti, tzn. proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. 

Na vybavenie sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Sťažnosť sme teda podali na príslušný stavebný úrad a vec bola preskúmavaná interne. 

Orgán verejnej správy vybaví sťažnosť do 60 pracovných dní. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca uvedenú lehotu predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní. Orgán verejnej správy oznámi predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne, písomne, s uvedením dôvodu, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie. 

Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia. V oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená.

Ak sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosť, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verenej správy pri vybavovaní sťažnosti. O novej sťažnosti rozhoduje vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca. 

Podnet na prokuratúru voči nečinnosti v stavebnom konaní

Spolu so sťažnosťou sme podali aj podnet na prokuratúru, keďže toto opatrenie proti nečinnosti správneho orgánu považujeme za najefektívnejšie. Na rozdiel od sťažnosti o ňom nerozhoduje orgán verejnej správy, ktorého nečinnosť napádate ale prokurátor, ktorý je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. O podnete na prokuratúru sa teda nekoná interne na pôde organu verejnej správy, ktorého nečinnosť sa opatreniami napáda. 

Preto ak považujete postup orgánu verejnej správy za nezákonný, odporúčame zaslať podnet prokuratúre, ktorá prešetrí zákonnosť jeho postupu. 

Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Možno ho podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podnet musí obsahovať komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha, odôvodnenie podnetu, musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom.

Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. Ak sa preukáže nezákonnosť postupu úradníka, orgán verejnej správy je povinný zrealizovať nápravu do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora.

Ak orgán verejnej správy zostáva nečinný aj po upozornení prokurátora, je samotný prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd.

V našom prípade bol podnet úspešný a po upozornení prokurátora stavebný úrad vykonal nápravu a začal konať. 

Žaloba – nečinnosť stavebného úradu

Domáhať sa odstránenia nečinnosti  orgánu verejnej správy možno aj žalobou proti nečinnosti. Ide však o ochranu následnú, pretože podmienkou podania takejto žaloby je neúspešné vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktoré sme spomínali v tomto článku vyššie, teda sťažnosti alebo podnetu na prokuratúru. Pred podaním žaloby nemusíte vyčerpať oba prostriedky nápravy, stačí jeden z nich, pričom voľba je na Vás. V tejto súvislosti však upozorňujeme, že nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Platí, že správny orgán musí mať v prvom rade sám možnosť odstrániť nečinnosť a dosiahnuť nápravu. Ak by k náprave zo strany správneho orgánu došlo, podanie žaloby nemá zmysel, keďže nebude existovať predmet konania.

Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať: a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c)  označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Žaloba sa podáva na Krajský súd, v ktorého obvode má nečinný správny orgán svoje sídlo.

Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť správneho orgánu, uznesením žalobu zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace.

Ak správny orgán svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu až do 2.000,- EUR, a to aj opakovane.

Správny súdny poriadok síce nestanovuje správnemu súdu lehotu, v rámci ktorej by mal rozhodnúť, máme však za to, že rozhodnutie by malo byť vydané v primeranej dobe, aby nedochádzalo k ďalším zbytočným prieťahom.

Ďalšie prostriedky nápravy

Hoci nepredpokladáme pretrvávajúcu nečinnosť stavebného úradu – prípadne iného správneho orgánu po vyčerpaní opatrení na nápravu, ktoré sme v našom článku doteraz uviedli a ktoré považujeme za najúčinnejšie, účastník správneho konania má ešte možnosť využiť opatrenia proti nečinnosti podľa Správneho poriadku, ako aj možnosť obrátiť sa na verejného ochrancu práv. 

Odporúčania na záver

O právnej úprave – všeobecne sme písali aj v článku Konanie pred stavebným úradom.

Možno si niektorí z Vás po prečítaní nášho článku povedali, že veď môžeme stavať aj bez stavebného povolenia, na čo sa doťahovať so stavebným úradom a platiť advokáta. Takýto postup  je však v rozpore so zákonom a stavba, ktorú bez stavebného povolenia postavíte bude nepovolenou tzv. čiernou stavbou. Vy ako stavebník sa takýmto konaním vystavujete riziku udelenia vysokých pokút, trestnému stíhaniu a rozhodnutiu o odstránení stavby. Vo výsledku to bude pre Vás oveľa nákladnejšie ako keby ste využili zákonný postup umožňujúci nápravu a riešili nečinnosť stavebného úradu. 

Preto v prípade, že máte podobný problém, obráťte sa radšej na našu advokátsku kanceláriu na tel. č. +421 950 679 434 alebo mailovej adrese office@kaduc.sk. Náš tím advokátov je pripravený Vašu vec posúdiť a odporučiť Vám to najlepšie a najmenej nákladné riešenie. 

stavebne-konanie-necinnost-uradu-kaduc-partners

AKO SA BRÁNIŤ PROTI NEČINNOSTI STAVEBNÉHO ÚRADU (1. časť)

JUDr. Veronika Blašková

Kúpili ste pozemok a rozhodli ste sa na ňom postaviť svoj vysnívaný dom? Máte peniaze, s firmou, ktorá bude Vašu stavbu realizovať ste už podpísali zmluvu, možno ste už zaplatili aj časť ceny domu, vybavili ste všetky potrebné dokumenty? Máte projekt, podali ste žiadosť o vydanie stavebného povolenia a zrazu STOP! Stavebné konanie sa nehýbe. Aj napriek predloženiu všetkých potrebných dokumentov stavebnému úradu, tento je nečinný, stavebné povolenie v zákonom stanovenej lehote nevydal a Vám sa Váš sen o novom bývaní začína pomaly ale isto rozpadať?

Praktický príklad z praxe

S podobným skutkovým stavom prišla do našej advokátskej kancelárie klientka, ktorá sa rok márne pokúšala získať povolenie pre stavbu svojho rodinného domu. Príslušnému stavebnému úradu predložila všetky požadované dokumenty, tento však zostal bez akéhokoľvek vysvetlenia nečinný, s klientkou žiadnym spôsobom nekomunikoval a stavebné konanie ani len nezačal. Klientka sa každým dňom dostávala do väčšieho rizika, či spoločnosť, s ktorou uzavrela zmluvu o dielo na stavbu rodinného domu, nezanikne a či nakoniec nezostane bez domu aj bez peňazí. Keďže sama nevedela ako ďalej postupovať, obrátila sa na našu advokátsku kanceláriu. Vo veci sme po prevzatí právneho zastúpenia urobili niekoľko úkonov a podaní voči nečinnosti stavebného úradu, vec sa na základe našej intervencie pohla a klientka dnes svoj vysnívaný dom kolauduje. Keďže jej nečinnosťou štátneho orgánu vznikla škoda, ďalším krokom je jej uplatnenie. O tom však niekedy nabudúce. 

V tomto článku Vám povieme aké kroky podniknúť proti nečinnosti stavebného alebo akéhokoľvek iného orgánu verejnej správy.

Právna úprava – konanie pred stavebným úradom a stavebné povolenie

Konanie pred stavebným úradom je správnym konaním upraveným v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 

Správnym konaním je konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. 

Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Správne orgány by mali v správnom konaní postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a uplatniť svoje návrhy a vec by mali vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva právny názor, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, II. ÚS 33/1999).

Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, t.j. bez akýchkoľvek vád a chýb. O vydaní stavebného povolenia by mal stavebný úrad rozhodnúť zo zákona do 30 dní od začatia konania, prípadne do 60 dní, ak ide o zvlášť zložitý prípad a stavebný úrad si 30 dňovú lehotu takto predĺžil. O predĺžení lehoty musí však stavebný úrad účastníka konania upovedomiť s uvedením dôvodov takéhoto predĺženia. 

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak bola stavebnému úradu doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia bez vád a chýb vrátane všetkých podkladov, stavebný úrad začne stavebné konanie. Odo dňa začatia stavebného konania začína plynúť 30 – dňová lehota na vydanie stavebného povolenia. 

Naša klientka bola pred samotným začatím stavebného konania dvakrát vyzvaná stavebným úradom na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Klientka postupovala v zmysle výzvy stavebného úradu, žiadosť riadne doplnila a stavebný úrad aj napriek tomu nekonal a rozhodnutie o začatí stavebného konania nevydal.  

Ak zákonná lehota daná stavebnému úradu na rozhodnutie márne uplynie, takéto konanie resp. nekonanie stavebného úradu  možno označiť za nečinnosť správneho orgánu. Niekedy je nečinnosť jednoznačná, inokedy stavebný úrad žiada o opätovné potvrdenie už dodaných stanovísk, alebo požaduje stanoviská, na ktoré nemá zo zákona právo. 

Klientka sa dostávala do stavu právnej neistoty a mala záujem sa proti nečinnosti stavebného úradu brániť. V tomto štádiu stavebného konania sa na nás obrátila so žiadosťou o pomoc. 

OPATRENIA PROTI NEČINNOSTI STAVEBNÉHO ÚRADU

Proti nečinnosti stavebného úradu existujú opatrenia, ktorých cieľom je stavebné konanie urýchliť. Patria medzi ne:

  1. Písomná výzva na konanie 
  2. Sťažnosť adresovaná stavebnému úradu 
  3. Podnet na prokuratúru
  4. Žaloba proti nečinnosti 
  5. Ďalšie prostriedky nápravy

Bližšie o opatreniach píšeme v pokračovaní tohto článku: Opatrenia proti nečinnosti stavebného úradu.

AKO SA BRÁNIŤ?

V prvej časti článku sme si ozrejmili, akými právnymi predpismi sa konanie riadi, aké sú možnosti obrany a aké opatrenia proti nečinnosti existujú.

Vybrali sme pre Vás najúčinejšie prostriedky, ktoré môžete použiť pri nesprávnom konaní alebo nečinnosti stavebného úradu. Ktorý prostriedok a prečo odporúča naša advokátska kancelária, sa dozviete v druhej časti článku.  

Ak máte podobný problém, obráťte sa nás na tel. č. +421 950 679 434 alebo mailovej adrese office@kaduc.sk. Náš tím advokátov je pripravený Vašu vec posúdiť a odporučiť Vám to najlepšie a najmenej nákladné riešenie.