ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.
Zniženie zákazu činnosti riadenia motorového vozidla KADUC & PARTNERS

Odpustenie polovice trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo

Mgr. Laura Michaličková

Bol Vám uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a ubehla už aspoň polovica uloženého trestu?

Ak je Vaša odpoveď na položenú otázku „áno“ a zároveň si želáte, aby ste mohli opäť využívať motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, tak tento článok je určený práve pre Vás.

Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti

Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti patrí medzi inštitúty, ktoré umožňujú zmiernenie uloženého trestu.

Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že sa odsúdenému predčasne povolí činnosť, na ktorú sa vzťahuje uložený zákaz, pričom výkon zvyšku tohto trestu sa mu odpustí pod podmienkou, že sa v stanovenej skúšobnej dobe osvedčí.

Podmienky na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti

Hneď úvodom je potrebné uviesť, že na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu nie je právny nárok. Uvedené znamená, že závisí iba od rozhodnutia súdu, ktorý môže (nemusí) upustiť od výkonu zvyšku trestu.

Na to, aby bolo možné (podmienečne) upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, musia byť naplnené dve zákonné podmienky, a to:

  • vykonanie aspoň polovice tohto trestu = polovica doby, na ktorú bol zákaz činnosti v rozhodnutí uložený; a zároveň
  • preukázanie, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný = náprava odsúdeného už bola dosiahnutá.

Procesný postup

Ak spĺňate vyššie uvedené podmienky a zároveň sa nejedná o jeden zo špecifických prípadov vymedzených v Trestnom zákone, kedy súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu (ako napr. trest zákazu činnosti už bol odsúdenému uložený v predchádzajúcich 10 rokoch za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a pod.), tak si môžete podať na príslušný súd návrh na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

Následne súd vytýči termín verejného zasadnutia, na ktorom bude rozhodovať o tom, či sú splnené podmienky na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

Na verejné zasadnutie Vás súd predvolá, pretože Vás bude chcieť vyslúchnuť.

Ak súd rozhodne o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu, tak Vám súčasne stanoví skúšobnú dobu v trvaní maximálne 5 rokov (nie kratšiu ako je zvyšok trestu).

Po uplynutí skúšobnej doby môže súd rozhodnúť jednak o osvedčení odsúdeného, ale aj o tom, že sa zvyšok trestu vykoná. O osvedčení súd rozhodne vtedy, ak odsúdený vyhovel všetkým uloženým podmienkam, viedol riadny život a plnil prípadne uložené obmedzenia a povinnosti. Ak však súd zistí, že odsúdený neviedol riadny život a nedodržal súdom uložené podmienky, rozhodne, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.

Ak si želáte pripraviť návrh na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu, prípadne chcete právne zastúpenie v celej veci, tak kľudne kontaktujte našu advokátsku kanceláriu, ktorá Vám rada pomôže.

Výsluch svedka KADUC & PARTNERS

Výsluch svedka v trestnom konaní – 3. časť (účasť advokáta na výsluchu svedka)

Mgr. Laura Michaličková

V našich článkoch na tému výsluch svedka v trestnom konaní sme sa zaoberali priebehom výsluchu, aj výnimkami z povinnosti svedka svedčiť. Táto  časť je venovaná problematike účasti advokáta na výsluchu svedka, na ktorú má každý svedok nárok.

V praxi sme sa neraz stretli so situáciou, keď prídeme s naším klientom ako svedkom na výsluch a policajt, ktorý realizuje tento výsluch, našu účasť namieta a na výsluch nás odmieta pripustiť.

V tomto článku Vám zodpovieme prečo takéto konanie policajta nie je správne a zároveň Vám objasníme, s čím a ako Vám, ako svedkovi, môže Váš advokát pri výsluchu pomôcť.

Mám ako svedok pri výsluchu právo na právnu pomoc advokáta?

V zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania.

Z predmetného ustanovenia vyplýva, že každý, teda aj svedok, má (okrem iných) aj právo na účasť, resp. právnu pomoc advokáta počas jeho výsluchu, pričom predmetné právo sa realizuje práve prostredníctvom advokáta.

Uvedené dosvedčil aj Ústavný súd vo svojom náleze zo dňa 3. júla 2008 (I. ÚS 248/07), v ktorom uvádza: „K porušeniu práva zakotveného v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na právnu pomoc v konaní dôjde postupom polície, ak sťažovateľovi neumožní, aby ním zvolený advokát bol prítomný pri jeho výsluchu ako svedka. Z ústavnoprávneho hľadiska nie je žiaden dôvod, aby svedok na rozdiel od osoby podávajúcej vysvetlenie nemal právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Toto právo svedka potvrdil aj nález Ústavného súdu 31. júla 2008 (IV. ÚS 76/08): „(…) samotný fakt, že toto právo nie je vo všeobecnej úprave vo vzťahu ku svedkovi výslovne upravené, nemôže viesť k záveru, že svedok nemá právo na právnu pomoc.

Ústavný súd však v ďalšej časti citovaného rozhodnutia zo dňa 3. júla 2008 (I. ÚS 248/07) jedným dychom dodáva, že: „(…) v žiadnom prípade nejde o to, aby orgán činný v trestnom konaní mal povinnosť zaistiť advokáta v každom prípade alebo odkladať vykonanie svedeckej výpovede preto, že si svedok praje mať pri výsluchu svojho advokáta, ale len o povinnosť toto zastúpenie umožniť. Je preto vecou svedka, či sa rozhodne prísť na podanie svedeckej výpovede v sprievode svojho právneho zástupcu či sám.

Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že jedinou povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní je umožniť prítomnosť splnomocneného advokáta svedka pri jeho výsluchu a umožniť mu tak poskytnutie právnej pomoci.

Svedok je oprávnený, nie však povinný si zvoliť advokáta, ktorý mu poskytne právnu pomoc pri jeho výsluchu. Avšak, ak si svedok advokáta zvolí, ten splnomocnenie prijme a preukáže sa ním, tak svedok môže vypovedať za jeho prítomnosti, resp. orgán činný v trestnom konaní je povinný umožniť účasť advokáta pri jeho výsluchu.

Aktivita advokáta pri výsluchu svedka

Je potrebné si zosumarizovať s čím môže advokát svedkovi pri výsluchu pomôcť a s čím naopak nie.

V úvodnej fáze výsluchu (do skončenia poučenia svedka) sa svedok môže kedykoľvek radiť so svojím advokátom, napr. aj o tom, či má alebo nemá odoprieť výpoveď. Uvedené potvrdil aj Ústavný súd vo svojom už vyššie citovanom rozhodnutí (IV. ÚS 76/08), keď uvádza: „Svedok má totiž právo za podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 130 Trestného poriadku odoprieť výpoveď. Je preto namieste, aby mal možnosť sa poradiť o výkone tohto svojho práva.“

Vo fáze samotného výsluchu svedka (po poučení) sa môže svedok so svojím advokátom poradiť, či má alebo nemá odpovedať na konkrétnu položenú otázku, avšak advokát nesmie svedka ovplyvňovať. Advokát taktiež nemôže svedkovi klásť otázky a ani iným spôsobom zasahovať do výpovede, pokiaľ nie sú porušované práva svedka.

Ak o to svedok a/alebo advokát počas výsluchu požiadajú, tak by im mala byť daná možnosť poradiť sa bez prítomnosti tretej osoby. V praxi sa to (väčšinou) deje tak, že svedok so svojím advokátom vyjdú z miestnosti, kde sa vykonáva výsluch. Iniciovať túto poradu by mal najmä svedok. Oprávnenie svedka poradiť sa so svojím advokátom bez prítomnosti tretej osoby vychádza z dôvernosti poskytovania právnych služieb.

V skratke povedané, úloha advokáta pri výsluchu svedka spočíva najmä v pomoci svedkovi uplatniť svoje práva a dbať na ich dodržiavanie počas celej doby výsluchu.

Ak chcete mať istotu, že Vaše práva ako svedka nebudú počas Vašej výpovede porušované, pokojne sa obráťte na našu advokátsku kanceláriu, ktorá Vám rada poskytne právnu pomoc.

Výsluch svedka KADUC & PARTNERS

Výsluch svedka v trestnom konaní – 2. časť (výnimky z povinnosti svedčiť)

Mgr. Laura Michaličková

Aké sú výnimky z povinnosti svedčiť? V nadväznosti na článok o priebehu výsluchu svedka, kde sme sa zaoberali pojmom “svedok” a následne priebehom výsluchu svedka, sme pripravili sme článok, ktorý je venovaný výnimkám z povinnosti svedčiť.

Povinnosť svedčiť

V zmysle § 127 ods. 1 Trestného poriadku: „Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.“

Predmetné ustanovenie zákona stanovuje všeobecnú svedeckú povinnosť, ktorá spočíva v povinnosti dostaviť sa na predvolanie na výsluch a z povinnosti vypovedať ako svedok.

Povinnosť dostaviť sa na predvolanie na výsluch, ako jedna zo zložiek všeobecnej svedeckej povinnosti, má svoje hranice. Ak zdravotný stav riadne predvolaného svedka neumožňuje jeho účasť na výsluchu, na ktorý bol predvolaný, tak je povinný sa vopred OČTK alebo súdu ospravedlniť a zároveň predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára o jeho zdravotnom stave. Tu je však potrebné si dať pozor na to, že na ospravedlnenie neúčasti svedka na výsluchu nepostačujú bežné zdravotné dôvody alebo ochorenie. Musí ísť o taký zdravotný stav svedka, ktorý by v prípade účasti na výsluchu ohrozil jeho život alebo závažne zhoršil jeho zdravotný stav alebo by tu bolo reálne nebezpečenstvo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Taktiež ani druhá zložka všeobecnej svedeckej povinnosti a to povinnosť vypovedať ako svedok neplatí bezvýhradne. Zo všeobecnej povinnosti vypovedať sú vyňaté/í:

  • osoby, ktoré používajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva;
  • poslanci NR SR, ktorí môžu odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie, a to aj keď už nie sú poslancami;
  • osoby, ktorých vypočúvanie je zakázané;
  • osoby, ktoré odoprú výpoveď.

V nasledujúcom texte tohto článku sa zameriame iba na bod 3) a 4), teda na zákaz výsluchu svedka a na právo svedka odoprieť výpoveď.

Zákaz výsluchu svedka

Nad záujmom, aby vypovedal svedok v trestnom konaní, za istých okolností prevažuje iný záujem (a to ochrana utajovaných skutočností a ochrana mlčanlivosti). Práve preto pozná Trestný poriadok inštitút „zákaz výsluchu svedka“.

Svedok nesmie byť vypočúvaný:

  • ohľadom okolností, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, avšak okrem prípadu, že bol svedok od povinnosti mlčanlivosti o obsahu tejto skutočnosti príslušným orgánom oslobodený;
  • vtedy, ak by svojou výpoveďou porušil povinnosť mlčanlivosti uloženú alebo uznanú zákonom alebo medzinárodnou zmluvou (napr. povinnosť mlčanlivosti advokáta v zmysle zákona o advokácii), avšak okrem prípadu, keby bol svedok od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť.

Na uvedený zákaz výsluchu svedka musí OČTK a súd prihliadať z úradnej povinnosti. Uvedené znamená, že aj keby chcel sám svedok vypovedať, tak nesmie byť vypočúvaný, pokiaľ nebol od povinnosti držať v tajnosti okolnosti, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť oslobodený alebo nebol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti uloženej zákonom alebo medzinárodnou zmluvou.

Právo odoprieť výpoveď

Trestný poriadok chráni aj niektoré medziľudské vzťahy, ktoré sú pre danú osobu, ktorá má vypovedať ako svedok, tak dôležité, že nie je možné od tejto osoby žiadať, aby vypovedala v neprospech obvineného alebo v neprospech seba či inej osoby, ktorej by mohla privodiť svojou výpoveďou nebezpečenstvo trestného stíhania.

Svedok má právo odoprieť výpoveď z nasledujúcich dôvodov:

  • príbuzenský vzťah svedka s obvineným – teda ak ide o svedka, ktorý je s obvineným príbuzný v priamom rade (tzn. predok alebo potomok), jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh;
  • nebezpečenstvo privodenia trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám – teda ak ide o svedka, ktorý by výpoveďou mohol spôsobiť trestné stíhanie sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi, druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere (napr. milenecký vzťah), ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu;
  • porušenie spovedného tajomstva alebo tajomstva informácie – teda ak ide o svedka, ktorý by svojou výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

OČTK a súd (na rozdiel od zákazu výsluchu svedka) neprihliadajú na možnosť odopretia výpovede svedka z úradnej povinnosti, ale iba vtedy, ak svedok svoje právo využije a vypočúvajúcemu výslovne oznámi jeho využitie, teda uvedie dôvod, pre ktorý sa rozhodol odmietnuť vypovedať.

Ak by Vám čokoľvek nebolo jasné, prípadne by ste si želali niečo vysvetliť hlbšie alebo by ste chceli našu právnu pomoc pri Vašom výsluchu, na ktorú máte v zmysle Ústavy SR právo, prečítajte si náš článok o účasti advokáta na výsluchu alebo nás rovno nás kontaktujte.

Výsluch svedka KADUC & PARTNERS

Výsluch svedka v trestnom konaní – 1. časť (priebeh samotného výsluchu svedka)

Mgr. Laura Michaličková

Boli ste predvolaný orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, aby ste vypovedali ako svedok? V tomto článku sa dozviete o tom, kto sa označuje ako svedok v trestnom konaní a aj o tom, ako prebieha samotný výsluch svedka v trestnom konaní.

Pojem svedok

Svedkom v trestnom konaní je fyzická osoba, ktorá bola predvolaná orgánom činným v trestnom konaní (teda prokurátorom alebo policajtom) alebo súdom, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach, ktoré sama videla, počula, ochutnala, ovoňala alebo inak pozorovala svojimi zmyslami a ktoré sú dôležité pre trestné konanie. Svedkom je tiež fyzická osoba, ktorá sa sama či z podnetu niektorej zo strán dostavila za účelom jej vypovedania o skutočnostiach, ktoré sama vnímala, k orgánu činnému v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) alebo k súdu.

Svedok je nezastupiteľný inou osobou, pretože vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímal svojimi vlastnými zmyslami a tak získal poznatky o veci priamym a bezprostredným pozorovaním.

Okrem časti trestného konania týkajúcej sa rozhodovania o svedočnom (teda o náhrade nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného ušlého príjmu v súvislosti s podaním svedeckej výpovede), svedok nie je subjektom trestného konania. Je tomu tak preto, lebo aj keď je výpoveď svedka pre dokazovanie a následné rozhodnutie celého prípadu kľúčová, svedok nevykonáva vplyv na priebeh konania a Trestný poriadok mu nepriznáva niektoré procesné práva alebo povinnosti (napr. svedok nemá právo nahliadať do vyšetrovacieho spisu).

Priebeh výsluchu svedka

  1. Príprava výsluchu

Na zabezpečenie prítomnosti svedka na výsluchu slúžia nasledovné prostriedky: predvolanie, predvedenie a zabezpečenia svedka.

OČTK alebo súd riadne predvolá svedka zvyčajne poštou, ale nie je vylúčené ani predvolanie doručené osobne, telefonicky alebo emailom. O riadne predvolanie pôjde vtedy, ak sa osoba, ktorá má vypovedať ako svedok, včas a zrozumiteľne z predvolania dozvie – kedy, kam a v akej veci sa má dostaviť. Súčasťou predvolania je aj poučenie o následkoch nedostavenia sa na výsluch (teda predvedenie a/alebo poriadková pokuta).

Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie OČTK a/alebo súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Povinnosť dostaviť sa na výsluch a svedčiť však neplatí absolútne, pričom výnimky nájdete v článku – výnimku z povinnosti svedčiť. Svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa na výsluch nedostaví, môže byť predvedený.

V konaní pred súdom môže byť svedok aj zabezpečený a to vtedy, ak sa napriek riadnemu predvolaniu na konanie pred súdom nedostavil, zároveň sa minulo účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno zabezpečiť inak. Súd môže za účelom výsluchu nariadiť, aby bola obmedzená jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej polície.

  1. Samotný priebeh výsluchu

Samotný priebeh výsluchu svedka prebieha (resp. by mal prebiehať) v nasledovnom postupe:

  • Zistenie totožnosti svedka – pred výsluchom svedka OČTK alebo súd overí totožnosť svedka a zapíšu jeho údaje do zápisnice o výsluchu svedka, preto je potrebné si na výsluch priniesť doklad totožnosti.
  • Zistenie pomeru svedka k veci a k stranám trestného konania, resp. aj iných okolností potrebných na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti.
  • Poučenie svedka – pred výsluchom svedka je potrebné ho poučiť:
  1. V akej veci bude vypočutý a pre aký trestný čin sa vedie trestné konanie – svedok má právo vedieť k čomu má vypovedať a vo vzťahu k akej osobe (príp. osobám) obvineného bude vypočutý.
  2. O význame svedeckej výpovede – ako jeho občianskej povinnosti vo verejnom záujme.
  3. O jeho práve odoprieť výpoveď v článku o výnimkách z povinnosti svedčiť.
  4. O zákaze výsluchu svedka tiež v článku o výnimkách z povinnosti svečiť.
  5. O povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčať, ako aj o trestných následkoch krivej výpovede.
  6. O nároku na svedočné.
  • Zloženie prísahy – na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí je svedok pred výsluchom povinný zložiť prísahu.
  • Samotná výpoveď svedka – svedkovi sa najskôr musí dať priestor nato, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti – monológ svedka. Po monológu prichádza na rad dialóg so svedkom. OČTK, súd, príp. advokát obvineného môžu klásť svedkovi otázky na doplnenie jeho výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť zrozumiteľne a ohľaduplne. Nesmú sa klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté ako na otázku odpovedať (sugestívne otázky) a ani otázky klamlivé, resp. otázky, ktoré predpokladajú nejaké skutočnosti, ktoré ešte neboli doposiaľ potvrdené (kapciózne otázky). Svedka však možno vypočúvať iba v miere nevyhnutnej pre trestné konanie, teda len v súvislosti so skutkom, pre ktorý sa vedie trestné konanie, resp. len v súvislosti s osobami, ktoré sa na skutku zúčastnili.
  1. Dokumentácia a záver výsluchu svedka

Po ukončení výsluchu sa predloží zápisnica svedkovi na podpis, ktorý má právo si ju pred podpisom prečítať. Svedok môže žiadať o doplnenie svojej výpovede, o opravu zápisnice a zároveň má právo odmietnuť ju podpísať, ak nesúhlasí s jej znením. Svedok však nedostane kópiu zápisnice o výsluchu, keďže tak ako sme už uviedli, nie je subjektom trestného konania a preto v zmysle Trestného poriadku nemá právo nahliadať do spisu. Uvedené však neznamená, že si ju nemôžete vypýtať, ale nemajú povinnosť Vám ju dať.

Ak by ste mali záujem dozvedieť sa o uvedenej problematike viac, rada Vám poradím.

Sexuálne zneužívanie online KADUC & PARTNERS

Môže byť (Vaše) dieťa sexuálne zneužívané v online priestore?

Mgr. Laura Michaličková

Žijeme v dobe, kedy deti často krát ovládajú prácu s počítačom, internetom a rôznymi aplikáciami lepšie ako my dospelí. Väčšina rodičov svoje deti na internete nekontroluje, pretože ich ani nenapadne, čo všetko sa vo virtuálnom svete môže diať.

Preto je cieľom tohto článku poukázať na (žiaľ) veľmi aktuálnu a čoraz menej tabuizovanú problematiku sexuálneho zneužívania detí v online priestore a poskytnúť odpoveď na otázku, kedy sa správa v online priestore adresovaná (Vášmu) dieťaťu stáva trestným činom.

Trestný čin sexuálneho zneužívania

Deti sú obzvlášť zraniteľné ľudské bytosti, ktoré sa práve kvôli svojej nevedomosti, nevinnosti a zraniteľnosti žiaľ ľahko stávajú obeťami sexuálneho zneužívania.

Trestný čin sexuálneho zneužívania je jeden z najzávažnejších trestných činov vôbec, pretože zasahuje do najintímnejšej oblasti osobnej integrity. Ak sa však obeťou sexuálneho zneužívania stane dieťa, tak v tom prípade ide ešte o závažnejší zásah do jeho vývoja.

Osobitnú ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním nájdeme najmä v samotnom Trestnom zákone a to konkrétne medzi trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti. Trestný čin sexuálneho zneužívania má štyri základné skutkové podstaty v Trestnom zákone, ktoré sa nachádzajú v § 201, § 201a, § 201b a § 202.

Keďže je tento článok zameraný na sexuálne zneužívanie detí v online priestore, tak sa budeme v nasledujúcom texte zaoberať iba § 201a Trestného zákona, ktorý sa práve zameriava na našu problematiku.

Trestný čin sexuálneho zneužívania online

Informačné a komunikačné technológie prinášajú okrem obrovských výhod aj nové možnosti páchania trestnej činnosti, ktoré sa žiaľ nevyhýbajú ani detským obetiam. Slovenská republika reaguje na tieto nové formy trestnej činnosti zneužívajúce informačné a komunikačné technológie častejšími novelami Trestného zákona, čoho príkladom je práve aj už spomenuté ustanovenie § 201a Trestného zákona, ktoré bolo pridané do Trestného zákona v roku 2013.

V zmysle tohto ustanovenia: „Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“

Tento trestný čin je možné spáchať iba prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby (napr. rôzne sociálne siete ako instagram, facebook, twitter a pod., rôzne mobilné aplikácie ako snapchat, whatsapp, telegram, viber, skype a pod.), pričom objektom jeho ochrany je zdravý mravný a fyzický vývoj osôb mladších ako 15 rokov, ktorý by mohol byť narušený predčasnými sexuálnymi aktivitami.

Správa adresovaná (Vášmu) dieťaťu sa stáva trestnou už vtedy, ak adresujúca osoba navrhne (Vášmu) dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov osobné stretnutie a to v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie.

Pre lepšiu predstavu uvádzame výňatok z rozhodnutia Okresného súdu Komárno z roku 2021, sp. zn. 2T/57/2020, v ktorom bol obvinený uznaný za vinného z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona a to konaním, ktorým: „(…) dňa 7. decembra 2019 v čase od 14.33 hod. do 16.40 hod. v mieste svojho trvalého bydliska na adrese G. C., I. cesta č. XX/X, prostredníctvom svojho mobilného telefónu zn. R. využívajúc internetovú aplikáciu Messenger napísal poškodenej mal. D..,nar. X. N.. XXXX, aby sa spolu stretli, a toto stretnutie jej navrhol s tým, že s ňou chce vykonať súlož, pričom mal vedomosť, že poškodená mal. D. v čase ešte nedovŕšila 15 rokov.“

Na citovanom rozhodnutí vidíme, že nato, aby konanie adresujúcej osoby bolo trestné, postačuje už samotný návrh na stretnutie a to bez ohľadu na to, či k tomuto stretnutiu aj nakoniec príde. Len pre zaujímavosť, tento páchateľ bol za uvedené kontaktovanie dieťaťa odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom.

Páchateľom tohto trestného činu však nemôže byť dieťa. Inými slovami, páchateľom môže byť iba osoba, ktorá už dovŕšila 18 rokov.

Trestný zákon síce nepoužíva pojem kybergrooming, ale jeho podstatu práve vystihuje už citované ustanovenie § 201a Trestného zákona. Tento pojem označuje také správanie osoby, ktoré má v dieťati vyvolať falošnú dôveru s cieľom pohnúť ho k osobnému stretnutiu. Výsledkom osobného stretnutia môže byť páchanie rôznych trestných činov na dieťati, ako napr. trestného činu sexuálneho zneužívania či trestných činov súvisiacich s výrobou, rozširovaním alebo prechovávaním detskej pornografie. Najčastejším cieľom kybergroomingu je však sexuálne zneužitie dieťaťa.

V súčasnom svete, ktorý je zahltený internetom a digitálnymi technológiami, naberá sexuálne zneužívanie detí nový rozmer. Preto je potrebné ešte viac ako v minulosti sa zaoberať týmto problémom a chrániť (Vaše) deti aj v online priestore.

Ak ste našli dieťaťu obdobné správy a neviete ako máte ďalej postupovať, pokojne kontaktujte našu kanceláriu, ktorá Vám aj v tejto neľahkej situácii poskytne pomoc a pomôže Vám s prípravou trestného oznámenia, príp. právnym zastupovaním v trestnom konaní.