ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.
Vrátenie daru obdarovanému - KADUC advokátska kancelária

Vrátenie daru – možno žiadať späť dar, ktorý som daroval? 

Mgr. Laura Michaličková

Na položenú otázku a vrátenie daru nám dáva odpoveď Občiansky zákonník v § 630, kde je uvedené, že: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“

Zákon však nedáva odpoveď na to, ako sa môže darca domáhať vrátenia daru, kto sa považuje za členov rodiny, čo možno rozumieť pod hrubým porušením dobrých mravov a preto Vám na tieto otázky dáme odpoveď my v nasledujúcich riadkoch.

Právo na vrátenie daru

Už zo znenia zákona vyplýva, že darca má právo darovanie odvolať a to vtedy, ak sa obdarovaný správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, pričom toto správanie smeruje voči darcovi alebo voči členom darcovej rodiny.

Darca môže uplatniť právo na vrátenie daru jednostranným právnym úkonom voči obdarovanému, ktorý možno uskutočniť aj ústne (z dôvodu právnej istoty však odporúčame písomnú formu), teda právny úkon odvolania darovania nevyžaduje pre platnosť písomnú formu.

Právny úkon odvolania darovania by mal obsahovať okrem prejavu vôle darcu o požiadavke vrátenia daru aj určenie toho, čo darca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu, príp. voči členom jeho rodiny. Zároveň darca musí jednoznačne označiť adresáta prejavu, teda obdarovaného a právny úkon musí spĺňať aj všeobecné náležitosti právneho úkonu.

V prípade, ak obdarovaný odmieta darcovi dar dobrovoľne vydať, môže sa darca domáhať jeho vydania žalobou na súde.

Členovia rodiny a vrátenie daru

Ako sme už vyššie uviedli, právo na vrátenie daru zakladá nielen nevhodné správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale aj voči členom jeho rodiny, pričom Občiansky zákonník bližšie neuvádza koho možno považovať za členov rodiny darcu.

Súdna prax podporne používa pre výklad pojmu rodina v tomto prípade ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzuje blízke osoby a to nasledovne: „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

Za členov rodiny v zmysle uvedeného preto možno pokladať predkov a potomkov (teda príbuzných v priamom rade), súrodencov, manžela a osoby v obdobnom ako rodinnom pomere k darcovi, pokiaľ by darca ujmu, spôsobenú niektorej z týchto osôb, dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

Hrubé porušenie dobrých mravov

Nielen Občiansky zákonník, ale ani žiadny iný všeobecne záväzný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Preto je úlohou súdov vyhodnotiť, či konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Za hrubé porušenie dobrých mravov považuje súdna prax najmä správanie vyznačujúce sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môže byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod.

Pri posudzovaní správania sa obdarovaného súd berie do úvahy a hodnotí aj správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (tzv. princíp vzájomnosti).

Za právne relevantné možno však považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pričom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

Naopak, za hrubé porušenie dobrých mravov súdy nepovažujú napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí a pod.

Darca však nemôže odôvodňovať odvolanie darovania okolnosťami, ktoré mu boli známe v čase darovania, teda darca sa nemôže dovolávať vrátenia daru z dôvodov, ktoré nastali či existovali v dobe pred darovaním.

Ako postupovať pri vrátení daru?

Naplnenie predpokladov odvolania darovania treba vždy posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu a preto ak by ste mali záujem o posúdenie, či sú uvedené predpoklady splnené, príp. by ste mali záujem o právne služby – ako prípravu odvolania darovania, žaloby na súd a pod., tak nás kľudne kontaktujte.

 

Tvorba-zmluv

Tvorba zmlúv (1.): Forma, označenie strán a predmet

KADUC & PARTNERS

Podnikatelia, ale aj bežní ľudia každý deň vstupujú do právnych vzťahov a uzatvárajú zmluvy. V sérii článkov na tému tvorba zmluvy prinášame pre laickú verejnosť predstavenie základných náležitostí zmlúv a na praktických príkladoch si tieto náležitosti vysvetlíme.

Najčastejšou zmluvou, ktorá sa v praxi uzatvára, je kúpna zmluva. Napríklad pri predaji tovaru v obchode vzniká medzi zákazníkom a podnikateľom, ktorý prevádzkuje obchod. Na základe tejto kúpnej zmluvy previedol podnikateľ vlastnícke právo k tovaru na zákazníka a zákazník za tento tovar zaplatil cenu.

V podnikateľskej praxi sa často vyskytnú situácie, pri ktorých sa kupuje, predáva, prenajíma, požičiava, vykonáva dielo a cena za takéto služby už nie je zanedbateľná. V tejto situácii by podnikatelia, ale aj bežní ľudia mali zachovávať zvýšenú opatrnosť, a to najmä tým, že si medzi sebou uzatvoria písomnú zmluvu. 

Tento článok sa venuje forme zmluvy – ústnej a písomnej, popisuje označenie zmluvných strán a definovanie predmetu zmluvy. V príkladoch poukážeme na nedostatky, ktoré sa v praxi pri tvorbe zmlúv vyskytujú najčastejšie.

Ešte na začiatok je potrebné poznamenať, že zmluva je dvojstranný právny úkon. To znamená, že k uzatvoreniu zmluvy sú potrebné 2 subjekty.

 

Zmluva ústna vs. zmluva písomná

Zmluvy, ako už z úvodu vyplýva je možné uzatvoriť tak v ústnej, ako aj v písomnej forme. Dokonca v niektorých prípadoch zákon priamo vyžaduje písomnú zmluvu. Poznáme aj zmluvy, pri ktorých sa vyžaduje overenie (osvedčenie) podpisov jednej zo zmluvných strán alebo oboch zmluvných strán. 

Pokiaľ zákon na platnosť zmluvy nevyžaduje písomnú formu, môžu účastníci zmluvy takúto zmluvu uzavrieť aj ústne. Tento spôsob je veľmi častý a flexibilný, lebo nevyžaduje prípravu zmluvy a jej podpis. Na druhej strane však platí, že uzatvorenie ústnej zmluvy sa veľmi ťažko preukazuje, rovnako ako sa ťažko preukazujú podmienky zmluvy, ktoré si zmluvné strany dohodli. V prípade súdneho sporu sa uzatvorenie ústnej zmluvy a jej podmienky veľmi ťažko dokazujú, ak to je vôbec možné.

Príklad:

Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí a odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Osoba B nemá žiadne potvrdenie o tom, že požičala Osobe A sumu vo výške 500,- Eur a dokonca sa s Osobou A ani nedohodla, kedy Osoba A požičané peňažné prostriedky vráti. V prípade problémov, ak Osoba A bude tvrdiť, že nikdy od Osoby B neprevzala žiadne peňažné prostriedky, Osoba B túto skutočnosť nevie dokázať. V prípadnom súdnom spore o vrátenie pôžičky, ak Osoba B nedokáže, že poskytla Osobe A peňažné prostriedky, Osoba B takýto súdny spor prehrá.

Naopak, v prípade písomnej zmluvy je situácia úplne odlišná. Písomná zmluva obsahuje aspoň označenie zmluvných strán, základné zmluvné podmienky a prejav súhlasu s uzatvorením zmluvy, ako aj vlastnoručné podpisy zmluvných strán. V prípade uzatvorenia písomnej zmluvy vie každá zo strán preukázať, že k uzatvoreniu takejto dohody prišlo a aké boli jej podmienky. 

Príklad:

Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí, podpíšu si medzi sebou zmluvu o pôžičke a Osoba B odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Obe osoby majú doklad o tom, že medzi sebou uzatvorili zmluvu o pôžičke, majú identifikačné údaje druhej zmluvnej strany a aj poznajú podmienky, za ktorých sa zmluva uzatvorila. V prípade, ak by Osoba A požičané peňažné prostriedky nevrátila Osobe B, Osoba B sa môže so žalobou obrátiť na súd a žiadať súd, aby Osobe A uložil povinnosť pôžičku vrátiť. Osoba B súdu môže jednoducho, predložením písomnej zmluvy, dokázať, že peňažné prostriedky poskytla práve Osobe A, v akej výške a dokedy bola Osoba A povinná tieto peňažné prostriedky vrátiť.

 

Označenie zmluvných strán

Základnou a podstatnou podmienkou platnej zmluvy je označenie zmluvných strán. Každá zmluvná strana musí byť označená aspoň základnými údajmi, aby ju bolo možné odlíšiť od iných osôb. Zákon v niektorých prípadoch vyžaduje aj iné údaje, napríklad rodné číslo.

Pri právnických osobách, akými sú spoločnosti, je nevyhnutné tieto označiť aspoň:

        názvom spoločnosti,

        sídlom spoločnosti a

        identifikačným číslom IČO.

Takto označená právnická osoba je jednoznačne nezameniteľná s inou právnickou osobou. Túto nezameniteľnosť zabezpečuje identifikačné číslo IČO, ktoré je pre každú spoločnosť iné. Všetky tieto tri základné údaje sú verejne dostupné v obchodnom registri na stránke: www.orsr.sk.

 Pri označení fyzických osôb podnikateľov, tzv. živnostníkov, je potrebné uviesť aspoň:

        obchodné meno,

        miesto podnikania a

        identifikačné číslo IČO.

Opäť ako pri právnických osobách je takto označený živnostník nezameniteľný s iným podnikateľom vďaka identifikačnému číslu IČO. Všetky tieto údaje sú verejne dostupné v živnostenskom registri na stránke: www.zrsr.sk.

Pri fyzických osobách, ktoré nie sú podnikateľmi, je situácia obdobná ako pri spoločnostiach alebo živnostníkoch. Fyzickú osobu je potrebné v zmluve označiť aspoň:

        menom a priezviskom,

        miestom trvalého pobytu a

        dátumom narodenia

Presné označenie zmluvných strán, najmä fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, je nevyhnutné aj na podanie prípadnej žaloby. V žalobe je v zmysle Civilného sporového poriadku potrebné fyzickú osobu označiť aj dátumom narodenia alebo iným identifikátorom (rodné číslo, poprípade identifikačné číslo IČO). Bez dátumu narodenia alebo iného identifikátora by súd žalobu zamietol.

 

Tvorba zmluvy a jej podstatná časť: predmet  

Ďalšou, nemenej dôležitou obsahovou náležitosťou zmluvy je vymedzenie jej predmetu. Predmet zmluvy je podstata zmluvy – teda to, čo zmluvou chcete dosiahnuť. Napríklad kúpnou zmluvou sa prevádza vlastníctvo k veci z predávajúceho na kupujúceho (vec sa kupuje) za konkrétnu kúpnu cenu. Zmluvou o nájme sa vec prenecháva nájomcovi do dočasného užívania za nájomné. Každá zmluva má svoj vlastný predmet odlišný od iných zmlúv. Kúpnou zmluvou sa veci kupujú, nájomnou zmluvou sa veci odovzdávajú do užívania. 

Z tohto dôvodu je potrebné predmet zmluvy správne určiť, aby nedošlo k nedorozumeniam. Nakoľko samotných zmlúv je tak v Občianskom zákonníku, ako aj v Obchodnom zákonníku mnoho, ďalej sa pre ilustráciu zameriame len na kúpnu zmluvu a zmluvu o pôžičke. 

Pri každej zmluve je potrebné definovať: čo chceme zmluvou dosiahnuť a za akých podmienok sa naplní predmet zmluvy.

V ďalšom článku sa budeme venovať ukončeniu zmluvy – ako je možné zmluvu ukončiť a platobným podmienkam – odplate a jej definovaniu.

Ak potrebujete pomôcť s tvorbou alebo revidovaním zmluvy, napíšte nám tu. Aktuálne informácie nájdete aj na našom Facebooku.