Daňová kontrola – nič príjemné pre žiadneho podnikateľa. Napriek tomu, že správcovia dane by mali okrem iného aj kontrolovať dodržiavanie zákona zo strany daňového subjektu, aj samotní správcovia dane často svoje vlastné zákonné povinnosti nedodržia. Jedným zo závažných porušení povinností správcu dane je dodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly. Aké sú následky, ak správca dane zmešká lehotu na vykonanie daňovej kontroly?

Relevantnú právnu úpravu možno nájsť v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,Daňový poriadok“).

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku platí:

,,Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.“

Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že daňovú kontrolu je nevyhnutné vykonať do jedného roka odo dňa jej začatia. V prípade špecifických osôb je v citovanom ustanovení upravená aj výnimka, nakoľko sa však na väčšinu daňových subjektov vzťahuje jednoročná lehota, na účely tohto článku sa venujeme len tejto lehote.

Na ustálenie názoru, či bola porušená jednoročná lehota treba upriamiť pozornosť na dva okamihy, a to na okamih začatia daňovej kontroly a okamih jej skončenia.

K začatiu daňovej kontroly:

Daňový kontrola sa v zmysle ustanovení Daňového poriadku začína:

• dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole;
• v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole (ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti); alebo
• dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly (ktorá musí obsahovať aj deň jej začatia) v prípadoch, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

K skončeniu daňovej kontroly:

Daňová kontrola sa považuje za ukončenú:

• dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu;
• dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok daňovému subjektu;
• dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Porovnaním dátumu začatia a skončenia daňovej kontroly v zmysle vyššie uvedeného je možné hneď určiť ďalší postup. Ak je medzi týmito dátumami menej ako jeden rok, trvanie daňovej kontroly bolo v súlade so zákonom a argumentácia v tomto smere nebude u správcu dane úspešná. Ak je však medzi týmito dátumami doba dlhšia ako jeden rok, na posúdenie, či došlo aj k zmeškaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly zo strany správcu dane je potrebné posúdiť ďalšie skutočnosti opísané nižšie.

Čo v prípade, ak medzi zisteným dňom začatia daňovej kontroly a dňom jej skončenia uplynul viac ako rok?

V prvom rade treba skontrolovať podľa obsahu spisu, či daňová kontrola nebola počas jej priebehu prerušená. V zmysle ust, § 61 ods. 5 Daňového poriadku platí, že pokiaľ je daňové konanie (aj kontrola) prerušené, lehoty podľa zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly neplynie ani jednoročná maximálna lehota na ukončenie daňovej kontroly. Ak bola daňová kontrola prerušená, je potrebné odpočítať dni prerušenia daňovej kontroly od celkového počtu dní od začatia daňovej kontroly po jej skončenie.

Pokiaľ daňová kontrola prerušená nebola, resp. aj po odpočítaní trvania jej prerušenia trvanie daňovej kontroly presahuje jeden rok, je možné v rámci právnej obrany argumentovať jej nezákonnosťou.

Uvedený právny názor je potvrdený aj judikatúrou a rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky, napr. v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/40/2019, ktorý bol aj publikovaný pod č. 43 v zbierke stanovísk a rozhodnutí NSSR 3/2021, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol:

,,Lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Vyplýva to zo slovného spojenia „najviac jeden rok“. Ide o obdobie, počas ktorého môže správca dane realizovať svoju právomoc voči daňovému subjektu.“

Ďalej možno poukázať napr. na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2sžf/35/2010 zo dňa 21.9.2011, podľa ktorého platí:

,,Daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, ako ustanovuje zákon, preto ani druhostupňový správny orgán nie je oprávnený lehotu predlžovať nad zákonom stanovenú hranicu. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, porušil tým zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Ak správca dane protokol použije, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné...“

Záver:

Ako je možné vyčítať aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmeškanie maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je závažným pochybením správcu dane, ktoré spôsobuje nezákonnosť celej daňovej kontroly a následne aj nezákonnosť vydaného protokolu z daňovej kontroly, resp. následne vydaného daňového rozhodnutia. Na základe nezákonného rozhodnutia nie je možné, aby správca dane vyvodzoval akékoľvek sankcie alebo negatívne následky voči daňovému subjektu.

Napriek tomu, že by správca dane mal prihliadať na zmeškanie tejto lehoty z úradnej povinnosti, v praxi sa to nedeje a je na daňovom subjekte, aby sa riadne po právnej stránke bránil a zmeškanie zákonnej lehoty namietal u správcu dane, resp. na správnom súde. Keďže aj pre daňový subjekt plynú viaceré lehoty (napr. lehota na odvolanie, lehota na podanie správnej žaloby a pod.), je nevyhnutné si svoje práva ustriehnuť a riadne ich uplatňovať. Zmeškaním lehoty na podanie odvolania alebo na podanie správnej žaloby by totiž šlo na ťarchu daňového subjektu.

Dôležité je poznamenať aj to, že kvalifikovanou právnou obranou už v priebehu daňovej kontroly sa zvyšuje šanca, že správca dane nestihne daňovú kontrolu ukončiť v zákonnej lehote, resp. bude postupovať voči daňovému subjektu nezákonne. Uvedené môže zásadným spôsobom pomôcť k ochrane daňového subjektu pred hroziacimi následkami vydaného rozhodnutia (vyrubená daň, rozdiel dane, pokuty a pod.). Keďže daňové právo je komplikované a poskytnutie kvalifikovanej právnej obrany daňovému subjektu vyžaduje odborné znalosti a špecifické know-how, s poskytnutím takejto právnej obrany vieme samozrejme klientom pomôcť.  

Vedie sa voči Vám daňová kontrola alebo daňové konanie? Kontaktujte nás a radi Vám v tejto problematike pomôžeme alebo Vás zastúpime.