Musím plniť svoje záväzky v lehote splatnosti?

Generálne platí, že áno, musíte. Existujú však „výnimky“, ktoré možno v aktuálnych súvislostiach pandémie rozdeliť na výnimky platné už pred krízou (jedna z nich je primárnym obsahom tohto článku) a výnimky, ktoré prijala vláda, resp. neskôr parlament (na tepe dňa), a ktoré majú svoju, viac či menej pozitívnu, dynamiku.

Dynamika spočíva hlave v ochrane pred aktuálnou nutnosťou (splatnosťou) platiť svoje dlh hneď. Ide teda najmä o odklad platenia, nie zrušenie dlhu. Pokiaľ nie ste zaradený medzi osoby, ktorým sa výslovne priznalo právo nesplácať svoje dlhy včas (v lehote splatnosti) ako napr. lízingové splátky, hypoúvery alebo odvody, záväzky treba jednoducho plniť tak, ako bolo dohodnuté (ev. rozhodnuté). Ďalšou výnimkou môže byť konkurz, či reštrukturalizácia – to je kapitola sama o sebe a na osobitný článok, takže o tom nabudúce.

Predmetom tohto článku má byť predovšetkým poukaz a pripomenutie § 374 Obchodného zákonníka, ktorý obchodníkov „chráni“ pred zodpovednosťou za škody spôsobené v kontexte pandémie.

V dôsledku súčasnej situácie čelia mnohé spoločnosti problémom s výpadkami dodávok, pohybom pracovnej sily či museli svoju činnosť úplne pozastaviť, v dôsledku čoho sa dostávajú do omeškania. Aká je ich miera zodpovednosti za omeškanie s plnením záväzkov plynúcich zo zmlúv či objednávok? A čo v prípade, ak si nemôžu plniť len časť svojich záväzkov?

Vo všeobecnosti platí, v prípade ak si zmluvná strana nesplní svoje zmluvné záväzky, napr. dodať tovar v určitej lehote, dostáva sa do omeškania. V tomto prípade do situácie vstupuje vis major, teda vyššia moc v podobe celosvetovej pandémie predstavujúcu objektívnu prekážku, pre ktorú nemôžu byť zmluvné záväzky plnené tak, ako boli dojednané.

Vyššie uvedené nemožno interpretovať tak, že by pre súčasný stav automaticky zanikali zmluvné záväzky a strany by si nemuseli plniť povinnosti s nimi spojené. Zmluvy a z nich vyplývajúce povinnosti strán sú naďalej platné a strany, pokiaľ im to situácia dovoľuje, si musia aj naďalej svoje záväzky plniť. V tomto prípade sa zmluvná strana len zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním alebo porušením, a to za predpokladu, že porušenie záväzku nastalo v časovej a vecnej príčinnej súvislosti s COVID-19.

Rozmenené na drobné. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú v už spomínanom § 374 Obchodného zákonníka definované ako prekážky, ktoré

• nastali nezávisle od vôle povinnej strany; a ktoré
• jej bránili v splnení jej povinnosti;

a zároveň ak nemožno rozumne predpokladať, že by:

• povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala; a že by
• v čase vzniku jej záväzku túto prekážku predvídala.

Je potrebné si uvedomiť, že uvedené podmienky sa týkajú výlučne vzťahov, ktoré spadajú pod reguláciu Obchodného zákonníka, a čo je hlavné, na ktorých sa zmluvné strany dohodli ešte pred pandémiou koronavírusu a nie tých, ktoré boli dojednané v čase súčasnej mimoriadnej situácie. Netreba pritom zabudnúť ani na možnosť modifikácie (vylúčenia) uvedených podmienok samotnými zmluvnými stranami v dohodnutom kontrakte.

Pre prípad, že to nebolo z vyššie uvedeného zrejmé, tento článok slúži len ako všeobecná informácia, ktorej cieľom je zjednodušenou formou zosumarizovať aktuálnu právnu úpravu. Nebolo by to právo, ak by aj výnimka nepripúšťala možnosť ďalšej výnimky, pravidla, alebo interpretačnej nejasnosti – práve preto považujeme za nevyhnutné posudzovať každé neplnenie povinnosti samostatne a na základe všetkých dostupných podkladov – len vtedy Vám vieme odpovedať na Vašu situáciu, či plniť alebo nie, spoľahlivo a zodpovedne.

Preto, ak máte otázku, pokojne sa pýtajte telefonicky, vyplnením formulára na našom webe, alebo cez Facebook, či Linkedin.