Vypratanie nehnuteľnosti a zrušenie trvalého pobytuÚvod

Predstavte si teoretickú situáciu, kedy ste vy ako výlučný vlastník poskytli napr. kamarátovi nehnuteľnosť do užívania bez akejkoľvek zmluvy. Pre vylúčenie pochybností budeme osoby, ktoré Vašu nehnuteľnosť obývajú nazývať len „tretie osoby“. Tretie osoby si zároveň s Vašim súhlasom nahlásia v nehnuteľnosti ich trvalý pobyt. Po určitej dobe nastane však situácia, že potrebujete nehnuteľnosť len pre seba, avšak tretie osoby odmietnu nehnuteľnosť vypratať a výsledkom je otvorený konflikt. Ako v danej situácii postupovať sa dozviete v článku nižšie:

Zrušenie trvalého pobytu

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky: „Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v ods. 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.“ Uvedené znamená, že vlastník je oprávnený zrušiť trvalý pobyt tretím osobám v jeho nehnuteľnosti na príslušnej ohlasovni pobytu za predpokladu, že v nej alebo jej časti nemajú užívacie právo (napr. nájomný vzťah) alebo bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu o jeho zrušení alebo obmedzení.

Ďalej dodávame, že trvalý pobyt v danej nehnuteľnosti nie je možné zrušiť nasledovným osobám:

• vlastníkovi,
• spoluvlastníkovi,
• manželovi vlastníka alebo spoluvlastníka, nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka,
• osobe, ktorá má zriadené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti.

Postup pri podaní návrhu k zrušeniu trvalému pobytu

Vlastník alebo spoluvlastníci danej nehnuteľnosti môžu podať písomný návrh na zrušenie  trvalého pobytu osobe, ktorá nemá užívacie právo v danej nehnuteľnosti. Návrh musí byť podpísaný vlastníkom nehnuteľnosti alebo všetkými spoluvlastníkmi.

K podaniu predmetného návrhu bude potrebné nasledovné:

• doklad totožnosti,
• potrebné údaje na overenie vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti (názov obce a katastrálneho územia, identifikácia vlastníka alebo inej oprávnenej osoby, alebo parcelné číslo pozemku registra „C“ alebo registra „E“, alebo súpisné číslo stavby, prípadne číslo bytu a číslo listu vlastníctva).

Vypratanie nehnuteľnosti

V zmysle čl. 20 ods.1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 z. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. V zmysle § 126 ods. 1 má „vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“ Ústava, zákony a medzinárodné dohovory však nechránia len vlastnícke právo, ale aj právo na ochranu obydlia. To znamená, že bez právoplatného súdneho rozhodnutia vlastník nemá právo svojpomocne tretie osoby obývajúce nehnuteľnosti vysťahovať.

Samotné zrušenie trvalého pobytu tretím osobám tiež ešte neznamená, že sa dobrovoľne odsťahujú. Vlastník nehnuteľnosti nemá právo tretie osoby napriek zrušenému trvalému pobytu vysťahovať, a teda svojpomocne ich veci z bytu vyniesť. Týmto konaním by sa dopustili zásahu do ich vlastníckych práv k veciam, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzajú (resp. ich osobné veci). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia či iného exekučného titulu protiprávnym konaním, ktoré by mohlo mať v závislosti od okolností až trestnoprávne následky pre vlastníka nehnuteľnosti. Vysťahovať a vypratať veci tretích osôb môže len súdny exekútor, a to na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým uloží tretej osobe povinnosť nehnuteľnosť vypratať.

Postup v konaní o vyprataní nehnuteľnosti

Ako prvá by mala prísť na rad výzva na vypratanie nehnuteľnosti adresovaná osobám, ktoré nehnuteľnosť obývajú. Ak napriek výzve tretie osoby odmietnu vypratať a opustiť danú nehnuteľnosť je potrebné sa ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať súdnou cestou, t. j. podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Keď súd rozhodne o vyprataní nehnuteľnosti kladne, tak uvedie lehotu, ktorá sa počíta od okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, počas ktorej sú tretie osoby povinné vypratať nehnuteľnosť.

V prípade ak si žalovaní v súdom stanovenej lehote svoju povinnosť nesplnia, tak rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť, a teda žalobca je oprávnený podať návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Ak nastane situácia, že vlastník svoju nehnuteľnosť obýva spoločne s tretími osobami a môže mu z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu hroziť bezprostredná ujma na zdraví alebo na majetku pripadá do úvahy aj podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom by súd rozhodoval o povinnosti týchto osôb opustiť nehnuteľnosť. Na tomto mieste pokladáme za nevyhnutné uviesť, že na základe ustálenej súdnej judikatúry a stanoviska Generálneho prokurátora SR je možné, že v tomto konaní úspech nepredpokladáme. Opatrenie nemôže byť zásadne vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej. Napriek uvedenému je však stále možnosť, že súd neodkladné opatrenie nariadi.

Vykázanie z bytu

V prípade ak s tretími osobami žije vlastník v jednej domácnosti (pozn. môže sa jednať aj o partnera, či partnerku) a medzi týmito osobami pretrváva konflikt, resp. môže ktorémukoľvek z nich vzhľadom na doterajšiu situáciu hroziť ujma na zdraví, je potrebné privolať políciu. V zmysle ust. § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. Zákon o policajnom zbore je „policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania; pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.“

Niekedy stačí poradiť, inokedy treba konať.

V našej advokátskej kancelárii robíme oboje. Poskytujeme nielen odborné poradenstvo, ale aj profesionálne zastupovanie v sporoch. Vďaka skúsenostiam, ktoré máme, sa radíme k špičke sporových advokátov. Spájame poctivé právne remeslo s moderným prístupom a dôsledne nastavujeme najlepšiu stratégiu. Pri základných riešeniach si aj my radi pomáhame umelou inteligenciou, no riziku chybného výsledku AI algoritmu Vás nikdy nevystavíme. Preto každý krok, úkon, či zásadné rozhodnutie prejde rukami skúseného právnika, ktorý na rozdiel od AI, rozumie nielen právu, ale aj ľuďom. Spoľahnite sa na nás a vymeňte svoj problém za riešenie a právnu istotu.