Odôvodnené potreby dieťaťa ako základ určovania výživného
Tieto potreby dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného povinného rodiča. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu. Pod pojem odôvodnené potreby je potrebné zaradiť nie len bežné denné potreby reflektujúce konkrétnu životnú situácie ale aj mimoriadne potreby v prípade, ak bude preukázaná ich opodstatnenosť a ich úhradu dovoľujú schopnosti a možnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb maloletého dieťaťa je závislá od životnej úrovne rodičov. Uvedené znamená, že čím je vyššia životná úroveň povinného rodiča, tým je možné širšie interpretovať pojem odôvodnené potreby dieťaťa.
Životná úroveň rodičov a jej význam pri výživnom
Pojem životná úroveň nie je výlučne právny termín podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ale zároveň predstavuje aj ekonomickú a sociologickú kategóriu, ktorou odborníci označujú stupeň uspokojovania životných potrieb jednotlivca. Každé dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojich rodičov, pričom odborníci rozlišujú medzi potenciálnou a reálnou životnou úrovňou rodičov.
Rodičia často nevyužívajú plne svoje majetkové možnosti, pretože chcú výchovne ovplyvniť deti, a preto žijú na nižšej úrovni, ako by mohli. Zároveň odborníci poukazujú na to, že životná úroveň dieťaťa nesúvisí s rovnakým finančným zabezpečením, keďže potreby dospelých (rodičov) sú zvyčajne nákladnejšie a odlišné od potrieb detí. Odborníci porovnávajú životné úrovne na základe dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a dieťaťa pri daných finančných možnostiach. Za rovnakú životnú úroveň považujú stav, v ktorom sa potreby oboch skupín uspokojujú rovnakým spôsobom. Takéto hodnotenie však nepovažujú za presné, ale skôr orientačné v rámci kategórií ako núdza, skromnosť, stredný štandard a nadštandard. Vek, zdravotný stav, oblečenie, fyzická a duševná vyspelosť, hygienické podmienky a vzdelávanie ovplyvňujú potreby dieťaťa. Odborníci pritom zohľadňujú aj faktory ako žitie s jedným rodičom alebo poberanie dávok.
Výchovná funkcia výživného a jej právne dôsledky
Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb dieťaťa musíme brať do úvahy aj výchovnú úlohu výšky výživného. Vyššia životná úroveň rodiča umožňuje vo väčšej miere napĺňať odôvodnené potreby dieťaťa. Rozsah týchto potrieb preto priamo súvisí a viaže sa na reálne schopnosti a možnosti jeho rodičov. Tí mu podľa slovenského právneho poriadku poskytujú výživné na základe svojich zárobkových schopností a možností, ako aj podľa počtu svojich celkových vyživovacích povinností. [1]
Individuálne posudzovanie výživného a zahraničné porovnania
Ako príklad môžeme uviesť situáciu, keď lepšie zabezpečený rodič s vyššou životnou úrovňou zabezpečí maloletému dieťaťu finančne náročnejšie vzdelanie, viac voľnočasových aktivít, pestrejšiu stravu alebo kvalitnejšie oblečenie. V tomto prípade musíme zároveň poznamenať, že vyššia životná úroveň rodiča mu ukladá povinnosť dopriať ju aj deťom bez ďalších podmienok. Pri určovaní výšky výživného musíme zohľadniť aj jeho zmysel a účel. Ak má povinný rodič výnimočne vysoké príjmy, nemôžeme mechanicky uplatniť pravidlo, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Rodičia majú právo a zároveň povinnosť naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a riadne s nimi hospodáriť.
Minimálne výživné, prax a dôraz na individuálny prístup
Pokiaľ by sme postupovali striktne podľa zákona, každý rodič je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Povinnosť platí bez ohľadu na jeho schopnosti alebo majetkové pomery. Minimálny rozsah predstavuje 30 % zo sumy životného minima. Faktorom môže byť aj životná úroveň dieťaťa, jeho schopnosť sa samo živiť alebo produkovať vlastný zisk. V každom prípade sa posudzujú potreby dieťaťa a jeho životná úroveň individuálne. Prihliada sa aj na majetkové a sociálne pomery rodičov. Na Slovensku zákon nepozná špecifikáciu minimálneho výživného. V Nemecku sa pracuje s minimálnou výškou výživného podľa príjmu rodiča a veku dieťaťa. Ide o režim tzv. štandardných príjmov. V Českej republike zas odporúčaná percentuálna sadzba závisí od veku dieťaťa a počtu vyživovacích povinností.[2]
význam individuálneho posudzovania potrieb
Jednotlivé príklady z praxe môžu stanoviť pre posudzovanie potrieb dieťaťa individuálne okolnosti, ktoré Váš prípad charakterizujú. Aj preto je dôležitý aj v tejto oblasti individuálny prístup a vyvažovanie potrieb dieťaťa.
[1] Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP/36/2017 zo dňa 24.1.2018, právna veta: Čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov – povinných poskytovať mu výživné, t. j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností.
[2] Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 383 – 414; v Nemecku to je podľa § 1612a BGB cca 1 500 – 5 100 eur mesačne v závislosti od okolností prípadu, ako napríklad čistého mesačného príjmu rodiča a veku dieťaťa. V Českej republike podľa vypracovaného odporúčania Ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého odporúčaná % sadzba výživného závisí od veku dieťaťa a počtu vyživovacích povinností k deťom. Začína na sadzbe približne 8 % príjmu rodiča pri jedinej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu vo veku do 3 rokov a končí približne na sadzbe 22 % príjmu rodiča pri plnoletom dieťati vo veku nad 20 rokov.
