ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.

Záložné právo – pluralita, výkon a zánik (IV. časť)

KADUC & PARTNERS

Viac dielny príspevok zaoberajúci sa témou záložného práva ukončíme poslednou časťou IV., obsah ktorej zameriame na vysvetlenie pojmu pluralita záložných veriteľov, ako aj výkon záložného práva a zánik záložného práva.

Výkon záložného práva

Ustanovenia § 151j a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“) upravujúci postup výkonu záložného práva. Záložný veriteľ, ktorého záložným právom zabezpečená splatná pohľadávka nebola uspokojená včas a riadne, je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva, a teda realizovať uhradzovaciu funkciu záložného práva tak ako mu to vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 OZ: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“.

Moment, kedy záložnému veriteľovi vzniká právo na výkon záložného práva upravuje aj Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 616/2005: „Právo (nárok) na uspokojenie zo zálohu vzniká dňom, keď je záložný veriteľ podľa hmotného práva oprávnený požadovať, aby zabezpečená pohľadávka bola uhradená z výťažku získaného speňažením zálohu. Taký okamih nastáva vtedy, ak dlžník zabezpečenú pohľadávku riadne a včas nesplnil. V prípade, ak dlžník neplatí dohodnuté splátky úveru alebo inak podstatne poruší povinnosti z úverovej zmluvy a záložný veriteľ má preto právo odstúpiť od zmluvy, prípade zmluvu (poskytnutie úveru) vypovedať, nie je pre vznik práva (nároku) na uspokojenie zo zálohu významné, kedy záložný veriteľ mohol (najskôr) od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu (poskytnutie úveru) vypovedať a súčasne požadovať okamžité vrátenie úveru, ale to, či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a či, prípadne kedy ho skutočne využil.

Spôsob výkonu záložného práva

Spôsob výkonu záložného práva je možný buď formou predaja zálohu v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) alebo spôsobom určeným v záložnej zmluve uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom, prípadne predajom zálohu v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“).

Pokiaľ sa záložný veriteľ rozhodne pristúpiť k výkonu záložného práva zabezpečujúceho jeho splatnú, včas a riadne neuspokojenú pohľadávku  vzniká mu v zmysle ustanovenia § 151l ods. 1 OZ povinnosť písomne oznámiť záložcovi túto skutočnosť, resp. aj príslušnému registru záložných práv: „Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.“ Právne účinky písomného oznámenia sú (i) začatie plynutia ochrannej lehoty 30 dní v zmysle ustanovenia § 151m ods. 1 OZ, (ii) strata dispozičného oprávnenia záložcu k zálohu, (iii) informačná funkcia pre tretie strany v prípade ak sa jedná o registrované záložné právo. Záložný veriteľ je povinný podať návrh na registráciu začatia výkonu záložného práva Notárskemu centrálnemu registru záložných práv.

Pluralita veriteľov a výkon záložného práva

Ustanovenie § 151ma OZ podrobne upravuje tzv. pluralitu veriteľov, resp. situáciu, kedy na zálohu vzniklo viacero záložných práv viacerých záložných veriteľov. Táto situácia najmä v rovine výkonu záložného práva je regulovaná zásadou priority, resp. určujúce je poradie záložných veriteľov – záložný veriteľ so skorším poradím má lepšie postavenie ako záložný veriteľ s neskorším poradím. Uvedená právna úprava vychádza z predpokladu, že nie je možné uskutočniť výkon záložného práva k jednému zálohu viacerými veriteľmi, práve preto záložný veriteľ so skorším poradím má právo na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu ešte pred záložným veriteľom s neskorším poradím. Pohľadávka záložného veriteľa s neskorším poradím sa uspokojí iba za predpokladu, že zabezpečená pohľadávka skoršieho záložného veriteľa bola uspokojená v celom rozsahu. Práve s týmto úzko súvisí registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv, ktorej sa bližšie venujeme v článku Záložné právo – II. časť. Pluralitou záložných veriteľov sa zaoberá aj judikatúra súdov Slovenskej republiky v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR/1/2020: „Pre následky plurality záložných práv viaznucich na zálohu v súvislosti s realizáciou záložného práva je základným ustanovením § 151ma OZ, ktoré jednoznačne upravuje základnú zásadu realizácie záložného práva, v zmysle ktorej sa pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom záloh vždy prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Subjekt, ktorý na dobrovoľnej dražbe nadobudne vydraženú nehnuteľnosť, nadobúda ju nezaťaženú záložnými právami tých záložných veriteľov, ktorí nasledovali v poradí za záložným veriteľom, ktorý dobrovoľnú dražbu realizuje.

V rámci výkonu záložného práva nie je možné vychádzať striktne iba zo zásady priority v prípade plurality záložných veriteľov, je nutné prihliadnuť aj na splatnosť zabezpečovanej pohľadávky, ako na základný predpoklad výkonu záložného práva. Zásada priority je významná pri rozdeľovaní výťažku z predaja zálohu –  prvá sa uspokojí pohľadávka veriteľa vykonávajúceho záložné právo spolu s jej príslušenstvom, a následne sa pristupuje k uspokojovaniu pohľadávok ostatných veriteľov s neskorším poradím. Ak budú uspokojené všetky zabezpečené pohľadávky všetkých veriteľov a z predaja zálohu by zostala časť výťažku, táto sa odovzdá záložcovi, ktorého záloh bol speňažený.

Výnimku zo zásady priority v rámci výkonu záložného práva predstavuje zákonné záložné právo kam zaraďujeme najmä:

  • zákonné záložné práva v zmysle ustanovenia 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
  • zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 38 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe
  • zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Postavenie zákonného záložného práva

Zákonnému záložnému právu prislúcha prednostné postavenie, a to aj napriek tomu, že uvedené nie je explicitne vyjadrené v príslušných ustanoveniach právnych predpisov. Otázky súvisiace s poradím zákonného záložného práva sú doposiaľ pomerne diskutabilné, avšak ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/147/2018 k tomu zaujala jasné stanovisko: „V súvislosti s existenciou viacerých záložných práv sa javí byť problematické poradie záložných práv najmä v prípade, ak jedným z nich je práve zákonné záložné právo. V prípade zákonného záložného práva platí, že na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku, v § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. zákonodarca nerozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva, používa iba pojem „vznik záložného práva“, z čoho možno usudzovať, že sa zriaďuje a vzniká nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a k nebytovému priestoru v bytovom dome. Nemožno však opomenúť akcesorický vzťah záložného práva (aj zákonného) k záväzku samému, v dôsledku ktorého vznik záložného práva je svojím spôsobom podmienený existenciou určitej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Preto aj v prípade zákonného záložného práva treba konštatovať, že jeho vznik je podmienený až vznikom pohľadávky, pričom do tohto času má jeho evidencia v príslušnom registri (kataster nehnuteľností) predovšetkým informačný charakter. To znamená, že ak pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva ako prvého (jediného) v poradí, nie je riadne a včas splnená, môže si uplatniť svoje práva vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení (§ 151ma OZ). Záložnému veriteľovi zákonného záložného práva však právna úprava poskytuje tzv. prednostné postavenie, ktoré mu nezanikne ani v prípade, ak sa v poradí neskôr zapísané záložné práva v príslušnom registri medzičasom vykonajú.

Po vykonaní záložného práva – speňažení zálohu a uspokojení zabezpečených pohľadávok veriteľov, dochádza k zániku záložného práva vykonávajúceho záložného veriteľa, ako aj všetkých veriteľov s neskorším poradím, ak ich zabezpečená pohľadávka bola uspokojená.

Všetky články o záložnom práve nájdete v článkoch – záložné právo.

Veríme, že nielen článok Záložné právo – IV. časť, ale aj celý viac dielny príspevok zameraný na najčastejšie otázky súvisiace so záložným právom bol prínosným, pokiaľ by ste mali záujem o pomoc s otázkami týkajúcimi sa záložného práva, ale aj s inými právnymi otázkami, neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu KADUC & PARTNERS a tím advokátov a právnikov.

Záložné právo – druhy záložného práva (III. časť)

KADUC & PARTNERS

V článku s názvom Záložné právo – I. časť sme objasnili základné funkcie záložného právo, ako aj jeho charakteristiky. V naň nadväzujúcom článku s názvom Záložné právo – II. časť sme nazreli do problematiky zriadenia a vzniku záložného práva, ako aj na jeho základné definičné znaky – záloh a pohľadávka. Práve v nadväznosti na obsah uvedených článkov Vám poskytujeme stručné zhrnutie problematiky druhov záložných práv. Práve v článku Záložné právo – III. časť bližšie upriamime pozornosť na otázky zmluvného a mimozmluvného záložného práva a ich základné charakteristické znaky.

Rozdiel medzi zmluvným a mimozmluvným záložným právom predstavuje ich rozlišovanie v zmysle právneho dôvodu zriadenia.

Zmluvné záložné právo

Zmluvné záložné právo je zriaďovaná záložnou zmluvou, ktorej obligatórne náležitosti sú upravené v ustanovení § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“).  Zmluvnými stranami záložnej zmluvy sú záložný veriteľ a záložca, resp. vlastník zálohu, čo môže byť dlžník, ale aj subjekt, ktorý iba prevzal zabezpečenie pohľadávky, a teda poskytuje dlžníkovi zábezpeku. Záložná zmluva môže mať písomnú formu, a to v prípade ak sa záložné právo registruje v príslušnom registri záložných práv, zatiaľ čo, v prípade ak je predmetom zálohu hnuteľná vec, tak záložné právo vzniká odovzdaním veci záložnému veriteľovi s čím zákon v ustanovení § 151b ods. 1 OZ obligatórne nespája písomnú formu záložnej zmluvy: „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Ďalšou obligatórnou náležitosťou záložnej zmluvy je špecifikácia pohľadávky, ktorú záložná zmluva zabezpečuje. V zmysle ustanovenia § 151c ods. 1 OZ môže byť peňažná, ale aj nepeňažná: „Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.“ Táto musí byť dostatočne presná, aby nebolo možné ju zameniť s inou pohľadávkou. V zmysle uvedeného peňažná pohľadávka je určená jej istinou a príslušenstvom, zatiaľ čo nepeňažná pohľadávka môže vychádzať z dohodnutej hodnoty peňažnej pohľadávky. Záloh, ako jedna z náležitostí záložnej zmluvy musí byť taktiež definovaná v záložnej zmluve, a to niektorým zo spôsobov ako to určuje ustanovenie § 151b ods. 4 OZ: „Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.“ Dôležitosť presného uvedenia obligatórnych náležitostí záložnej zmluvy je zdôraznená aj ustálenou judikatúrou súdov, konkrétne Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co/433/2015: „Obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie pohľadávky a zálohu. Zmluvné určenie predmetu záložného práva je najdôležitejšou časťou zmluvy. Musí v nej byť uvedený presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia tak, aby záložný veriteľ v čase výkonu svojho práva presne vedel, čím je pohľadávka zabezpečená.

Nevyhnutnou náležitosťou záložnej zmluvy sú tiež podpisy zmluvných strán, s ktorými zákon nespája povinnosť ich úradného osvedčenia.

Mimozmluvné záložné právo

Mimozmluvné záložné právo je zriaďované v zmysle ustanovenia § 151b ods. 1 schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva sa zabezpečujú pohľadávky dedičov vznikajúce práve pri tejto dohode, podstatou ktorej je rozdelenie dedičstva v zmysle ustanovenia § 482 ods. 1 a nasl. OZ: „Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.“, takto uzatvorená dohoda podlieha schváleniu zo strany súdu.

Medzi ďalšie právne dôvody zriadenia záložného práva patrí rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu. Súd, resp. správny orgán môžu rozhodnúť o zriadení záložného práva iba v prípade, ak im to vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle ustanovenia § 343 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok môže súd rozhodnúť o zriadení záložné právo v rámci rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“. Za rozhodnutia správnych orgánov, v zmysle ktorých je zriadené záložné právo, považujeme napr. rozhodnutia správcov dane o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151b ods. 1 uvádza ako posledný dôvod zriadenia záložného práva zákon, takto zriadené záložné právo je označované ako zákonné záložné právo. Zákonné záložné právo vzniká okamihom účinnosti právnej normy alebo je zriaďované (prípadne aj vzniká) v čase keď nastane skutočnosť, s ktorou zákon spája zriadenie (vznik) záložného práva. Do skupiny zákonných záložných práv je možné zaraďovať najmä záložné právo v zmysle ustanovenia:

  • 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zabezpečuje peňažné pohľadávky, ktorými sú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu a pozemku, ale aj platby súvisiace s užívaním bytu a nebytového priestoru v bytovom dome),
  • 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (zabezpečuje najmä pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva poľnohospodárskych pozemkov),
  • 38 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe (zabezpečuje najmä pohľadávky na mzdu, na náklady poskytované v súvislosti s pracovným úrazom, na náklady na pohreb, na odmenu za záchranu námornej lode alebo iného majetku, na náhradu prístavných, prejazdových lodivodských a iných náhrad).

Zákon výslovne nepriznáva zákonnému záložnému právu špecifické postavenie, avšak zákonné záložné práva v rámci výkonu záložného práva je nositeľom prednostného postavenia pred ostatnými záložnými právami.

Veríme, že sme Vám stručným spracovaním problematiky zmluvného a mimozmluvného záložného práva priniesli nové poznatky, ako aj objasnili základné rozdiely v rámci týchto dvoch právnych inštitútov. Otázky súvisiace so záložným právom všeobecne sú pomerne komplikované, a preto Vám náš tím skúsených a kvalifikovaných advokátov z našej advokátskej kancelárie v Trnave a v Bratislave radi poskytneme pomocnú ruku pri hľadaní odpovedí či optimálnych riešení Vášho problému.

Záložné právo – zriadenie a vznik záložného práva (II. časť)

KADUC & PARTNERS

V predchádzajúcom článku zameranom na problematiku záložného práva sme sa pokúsili priblížiť základné charakteristické znaky záložného práva. Venovali sme sa najmä jeho zabezpečovacej a uhradzovacej funkcií, ale aj subsidiárnemu charakteru, vecnoprávnemu charakteru a akcesorite. Na uvedenú problematiku nadviažeme článkom Záložné právo – II. časť, v rámci ktorého poskytneme stručný exkurz od problematiky zriadenia a vzniku záložného práva, ale tiež upresníme definičné znaky záložného práva – záloh a pohľadávka.

Zmluvné a mimozluvné záložné právo

Vo všeobecnosti rozlišujeme záložné právo na zmluvné záložné právo a mimozmluvné záložné právo. Toto pomyselné rozlišovanie vyplýva z ustanovenia § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), ktorý vo svojom znení vymenúva právne dôvody zriadenia záložného práva (§ 151b ods. 1 OZ): „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

Právnym dôvodom zriadenia zmluvného záložného právoa je záložná zmluva. Následne zmluvné záložné právo vzniká spravidla registráciou v príslušnom registri záložných práv. Osobitne dávame do pozornosti výraz spravidla, keďže aj v tomto prípade existujú výnimky, ako napr. zmluvné posesórne záložné právo k hnuteľnej veci vznikajúce okamihom odovzdania hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo do úschovy tretej osobe.

Registrácia záložného práva

Okrem výnimiek je registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv nevyhnutná. Zmluvné záložné právo v rámci svojho vzniku predpokladá tzv. dvojfázový proces pozostávajúci z prvého kroku, ktorým je uzatvorenie záložnej zmluvy – právny titul (týmto krokom sa záložné právo zriadi), a druhým krokom je registrácia v registri záložných práv – modus (týmto krokom záložné právo vzniká). Dávame do pozornosti, že aj v tomto prípade existujú výnimky, kedy zmluvné záložné právo na svoj vznik nevyžaduje dvojfázový proces, a teda na to, aby vzniklo nie je potrebná registrácia v registri záložných práv, ako príklad uvádzame zmluvné záložné právo podľa § 53a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, prípadne aj zmluvy o zriadení záložného práva, ktorých predmetom je hnuteľná vec odovzdávaná záložnému veriteľovi do úschovy, keďže samotným odovzdaním veci dochádza ku vzniku záložného práva.

Právnym dôvodom zriadenia záložného práva sú aj iné právne skutočnosti a vtedy hovoríme o tzv. mimozmluvnom záložnom práve. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 151b ods. 1 OZ sa záložné právo zriaďuje schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Takto zriadené záložné právo následne vzniká až registráciou v príslušnom registri záložných práv. Aj pri mimozmluvnom záložnom práve je možné pozorovať dvojfázovosť ich vzniku, avšak mimozmluvné záložné právo je unikátne tým, že môže vzniknúť tiež na základe inej právnej skutočnosti ako je registrácia v príslušnom registri záložných práv. V týchto prípadoch potenciálna registrácia mimozmluvného záložného práva v príslušnom registri záložných práv je významná pre určenie poradia vo vzťahu k ostatným záložným právam.

Účinky registrácie záložného práva

Registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv má konštitutívne účinky (právotvorné účinky). V zmysle ustanovenia § 151e ods. 1 OZ: „Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv”) zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“ Notársky centrálny register záložných práv je verejný zoznam vedený Notárskou komorou Slovenskej republiky. Notársky centrálny register záložných práv pôsobí len subsidiárne (podporne), keďže sú v ňom registrované len záložné práva, ktoré nie sú povinne registrované v osobitnom registri záložných práv. Medzi osobitné register záložných práv je možné zaradiť napr. kataster nehnuteľností kam sa zapisujú záložné práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom ako to uvádza ustanovenie § 151e ods. 2 a ods. 3 OZ. Do katastra nehnuteľností vedeného príslušným okresným úradom sa záložné práva zapisujú buď vkladom (zmluvné záložné právo) alebo záznamom (mimozmluvné záložné právo). Pomedzi osobitné registre záložných práv tiež môžeme zaradiť aj obchodný register vedený príslušným registrovým súdom kam sa registruje záložné právo zriadené k obchodnému podielu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo záložné práva k podielom komplementára komanditnej spoločnosti. Ďalšie osobitné registre záložných práv sú tiež Centrálny depozitár cenných papierov, Námorný register Slovenskej republiky vedený Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Register plavidiel vedený Dopravným úradom Slovenskej republiky či register vedený Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Záloh alebo “založené veci a práva”

Zálohom alebo aj spôsobilým predmetom záložného práva sú všetky veci, práva či iné majetkové hodnoty, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právneho vzťahu tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151d ods. 1 OZ: „Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.“ Zálohom môžu byť predmety, ktoré sú prevoditeľné.

Pohľadávku je možné definovať ako právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka vyplývajúce zo záväzkovoprávneho vzťahu čo vyplýva z ustanovení § 488 OZ: „Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“ Záložným právom je možné zabezpečiť nielen existujúcu pohľadávku, ale aj tzv. budúcu pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Práve táto skutočnosť predstavuje výnimku z akcesorického charakteru záložného práva vyjadrujúceho to, že záložné právo vždy sleduje „osud“ hlavnej zabezpečovanej pohľadávky. Záložným právom môže byť zabezpečovaná peňažná aj nepeňažná pohľadávka.

Problematika záložného práva je značne široká, a preto predkladaný článok predstavuje iba stručný a základný prehľad otázok týkajúcich sa zriadenia a vzniku záložného práva, ako aj základných definičných znakov záložného práva, a to záloh a pohľadávka.

Veríme, že sme vám tému záložného práva priblížili a v prípade ak hľadáte kvalifikovaných právnikov, ktorí vám poskytnú pomocnú ruku nielen v otázkach záložného práva, obráťte sa na našich advokátov a právnikov a spolu sa pokúsime nájsť optimálne riešenie vášho problému.

Záložné právo – zabezpečovacie inštitúty (I. časť)

KADUC & PARTNERS

Fyzické osoby a právnické osoby pred vstupom do záväzkovoprávneho vzťahu veria v jeho riadne splnenie. Veriteľovi vzniká právo na poskytnutie plnenia, zatiaľ čo dlžníkovi vzniká povinnosť plniť dohodnutý záväzok. Uvedený predpoklad sa však nemusí naplniť, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu. Práve preto, aby bol dlžník neustále motivovaný k splneniu svojho záväzku voči veriteľovi slúžia zabezpečovacie inštitúty.

Právna úprava – zabezpečovacie inštitúty a záložné právo

Právnu úpravu zabezpečovacích inštitútov nachádzame v ustanoveniach § 544 až § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Medzi zabezpečovacie inštitúty zaraďujeme zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, záložnú zmluvu, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeku, uznanie dlhu, ako aj ďalšie inštitúty, ktoré svojou podstatou neodporujú ustanoveniam právnych predpisov. V predkladanom článku však upriamime pozornosť iba na jeden z taxatívne vymenovaných zabezpečovacích inštitútov, a tým je záložná zmluva, resp. záložné právo.

Záložné právo

Záložné právo je právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku. Stručnú právnu úpravu nachádzame v ustanovení § 552 OZ, no táto odkazuje na detailnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 151a až § 151me OZ v rámci úpravy práv k cudzím veciam. Zákonná definícia záložného práva je obsiahnutá v ustanovení § 151a OZ v nasledujúcom znení: „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh”), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“ Zabezpečovací inštitút záložného práva definoval aj vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2 MCdo 2/2006: „Záložné právo totiž slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo tak umožňuje záložnému veriteľovi , aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky , ak ho riadne a včas neuspokojí dlžník, a to z výťažku predaja zálohy.“

Funkcie záložného práva

Základné funkcie, ktoré záložné právo plní sú zabezpečovacia funkcia a uhradzovacia funkcia. Zabezpečovacia funkcia chráni veriteľa pred insolvenciou dlžníka, a zároveň cielene motivuje dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne. V prípade, ak dlžník včas a riadne svoj záväzok nesplní, nastupuje funkcia uhradzovacia, a teda veriteľ uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu. Zabezpečovacia funkcia sa od uhradzovacej funkcie líši okrem iného aj tým, že zabezpečovacia funkcia pôsobí už od vzniku záložného práva, zatiaľ čo funkcia uhradzovacia má subsidiárny (podporný) charakter. V zmysle uvedeného sa uhradzovacia funkcia prejaví až potom ako sa pohľadávka veriteľa stane splatná, dlžník ju neuspokojí včas a riadne, a preto veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva.

Charakteristiky záložného práva

Záložné práva má svoje typické charakteristiky, kam zaraďujeme najmä jeho subsidiárny a akcesorický charakter. Subsidiárny charakter je úzko prepojený s uhradzovacou funkciou a jeho podstata tkvie v tom, že primárne je vždy dôležité to, aby dlžník splnil svoj záväzok včas a riadne. Následne, keď záväzok nebude včas a riadne splnený vzniká veriteľovi oprávnenie vykonať záložné právo, a tak uspokojiť svoju pohľadávku. Z uvedeného vyplýva, že existencia záložného práva má len  podporný charakter v rovine uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa.

Akcesorita záložného práva znamená, že záložné právo má iba vedľajší, resp. sprevádzajúci charakter, keďže vždy sleduje „osud“ zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je predpokladom jeho vzniku, trvania, ako aj zániku. Pokiaľ neexistuje pohľadávka, záložné právo nemá čo zabezpečovať, a teda nemá dôvod na svoju existenciu. Objasnenie podstaty akcesority záložného práva nachádzame aj v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 1Obo/39/2008: „Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku.“

Taktiež je nutné zdôrazniť, že akcesorita záložného práva nemá absolútny charakter, a preto z nej existujú aj výnimky, medzi ktoré zaraďujeme pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, resp. jej vznik je závisí od splnenia určitej podmienky.

Taktiež je potrebné upozorniť na vecnoprávny charakter záložného práva čo znamená, že vecné právo ako zabezpečovací inštitút pôsobí in rem, t. j. je spojené s vecou. Záložné právo zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa, a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom tohto zálohu. Vecnoprávny charakter záložného práva je tiež vyjadrený v tom, že záložné právo vždy sleduje osud predmetu záložného práva, a teda v prípade prevodu alebo prechodu zálohu bude záložné právo pôsobiť aj voči nadobúdateľovi zálohu, a preto je tento povinný strpieť výkon záložného práva. V dôsledku existencie záložného práva ako vecného práva k cudzej veci má záložný veriteľ právo k veci, ktorá reálne patrí inej osobe – záložcovi.

Z ustanovenia § 151a vyplývajú základné znaky záložného práva, a to:

  • pohľadávka a jej príslušenstvo,
  • predmet záložného práva – záloh.

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka poskytnutie plnenia dohodnuté v rámci záväzkovoprávneho vzťahu. Príslušenstvo pohľadávky nachádzame definované v ustanovení § 121 ods. 3 OZ, a teda za príslušenstvo pohľadávky je možné považovať úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Veríme, že sme Vám týmto článkom objasnili základné charakteristické znaky záložného práva, ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov. V prípade, ak by ste potrebovali pomôcť alebo poradiť v otázkach súvisiacich so záložným právom, obráťte sa na náš tím advokátov a právnikov, ktorí Vám pomôžu s hľadaním vhodného a správneho riešenia.