ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze a možnosť liberácie

KADUC & PARTNERS

Ako sa hovorí „Čert nikdy nespí“ a úraz sa môže stať kdekoľvek. Niekedy sa nevyhne tejto nepríjemnej skúsenosti ani ten najzodpovednejší a najobozretnejší zamestnávateľ.

Napriek tomu, že situácia, pri ktorej sa stane pracovný úraz, je nepríjemná pre obe strany – zamestnanec, ale aj zamestnávateľ, niekedy je potrebné pozrieť sa na vec objektívne a posúdiť, v dôsledku akého konania sa úraz stal. Bolo to skutočne pochybením zamestnávateľa kvôli zanedbaniu povinností súvisiacich so zabezpečovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo zamestnanec nekonal tak, ako mal a ako bol poučený? V dnešnom príspevku sa pozrieme na zodpovednosť za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze z pohľadu zamestnávateľa, ako aj z pohľadu jeho možnej liberácie, resp. zbavenia sa tejto zodpovednosti.

Zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je upravená v ustanovení § 195 a nasl. Zákonníka práce. Predtým, ako budeme hovoriť o možnosti liberácie, je potrebné definovať čo je pracovný úraz.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré nastane pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s ním, avšak nezávisí od vôle zamestnanca. Takéto poškodenie zdravia vzniká náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré môžu mať rôzny charakter, najčastejšie sa však bude jednať o vplyvy mechanické, chemické, duševné, prípadne aj vplyvy a následky prírodných udalostí.

Ďalšou podstatnou informáciou vzťahujúcou sa na zodpovednosť zamestnávateľa za škodu je charakter tejto zodpovednosti, a teda jedná sa o tzv. objektívnu zodpovednosť inak aj zodpovednosť za výsledok – škodovú udalosť. Podstatou objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa je, že zamestnávateľ dodržal všetky povinnosti vyplývajúcemu zo všetkých (všeobecných aj osobitných) predpisov zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Kladiete si otázku, že ako sa teda tejto prísnej a striktnej zodpovednosti môžete zbaviť? Odpoveď je liberácia.

Liberácia – zbavenie sa zodpovednosti

Liberácia je spôsob zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, a to za zákonom predpísaných podmienok upravených v ustanovení § 196 Zákonníka práce, pričom Zákonník práce predpokladá dve možnosti, a to úplnú liberáciu alebo čiastočnú liberáciu.

Na to, aby sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti úplne musí preukázať, že jedinou príčinou vzniku škody bolo to, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy (všeobecné aj osobitné) alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj napriek tomu, že s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, ich znalosť a dodržiavanie boli neustále vyžadované a kontrolované. Ďalším predpokladom, kedy sa zamestnávateľ môže liberovať je, ak preukáže ako jedinú príčinu vzniku škody, že škodu si spôsobil zamestnanec, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, pričom zamestnávateľ vzniku škodu nemohol nijak zabrániť.

Úplná liberácia zamestnávateľa

Úplná liberácia zamestnávateľa sa stala predmetom rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, a tak Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 M Cdo 15/2008 uviedol: „Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že jedným z predpokladov pre úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom je zabezpečenie znalosti právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sústavné vyžadovanie ich dodržiavania a ich sústavná kontrola. Aj keď oboznamovanie, dodržiavanie a kontrolu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečuje zamestnávateľ, Zákonník práce a ani iný právny predpis nevylučuje, aby boli tieto povinnosti úplne alebo čiastočne vykonávané aj iným subjektom, ktorý má oprávnenie na výkon takejto činnosti. V konaní o náhradu škody z pracovného úrazu má žalovaný zamestnávateľ povinnosť tvrdiť a preukázať, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovalo a kontrolovalo a že porušenie týchto predpisov bolo jedinou príčinou škody.

Čiastočná liberácia zamestnávateľa

Pre prípad čiastočnej liberácie zamestnávateľa- čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri pracovnom úraze, je potrebné, aby zamestnávateľ preukázal, že zamestnanec, porušil svojím zavinením právne prepisy (všeobecné aj osobitné) alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci o nich bol riadne a preukázateľne oboznámený, pričom toto zavinené porušenie je jednou z príčin škody. Liberačným dôvodom je aj skutočnosť, ak zamestnávateľ preukáže, že jednou z príčin škody bolo to, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Ako posledný liberačný dôvod je preukázanie, že zamestnancovi vznikla škoda, keďže si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, a síce právne predpisy (všeobecné ani osobitné) alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnanec neporušil, ale počas výkonu pracovnej činnosti konal ľahkomyseľne, pričom s prihliadnutím na svoju kvalifikáciu a skúsenosti si musel byť vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Obdobne ako úplná liberácia zamestnávateľa sa predmetom rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít stala aj možnosť čiastočnej liberácie zamestnávateľa čo konštatoval v rozsudku vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 20/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky nasledovne: „Na doplnenie považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné poukázať na to, že v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu má zamestnávateľ povinnosť tvrdiť a preukázať, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Pritom predpokladom čiastočného zbavenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch v zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce je zavinené porušenie predpisov alebo pokynov k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci postihnutým pracovníkom. Predpisom alebo pokynom k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže byť len predpis alebo konkrétny pokyn, ktorý upravuje určitý spôsob konania alebo určitý spôsob konania zakazuje. Porušenie predpisov alebo pokynov všeobecného charakteru nemôže mať za následok právne účinky, uvedené v ustanovení § 196 ods. 2 písm. a/Zákonníka práce.

Bez ohľadu na to či sa zamestnávateľ bude chcieť liberovať úplne alebo čiastočne, tieto skutočnosti budú prejednávané v rámci tzv. konania o spore s ochranou slabšej strany, a teda individuálne pracovnoprávne spory, na ktoré bude aplikovaná procesná úprava v zmysle ustanovenia § 316 a nasl. Civilného sporového poriadku. Individuálne pracovnoprávne spory sa vyznačujú tým, že zamestnanec je v pozícii slabšej strany, a teda mu je zo strany súdu poskytovaná vyššia miera ochrany, ktorá sa prejavuje napr. poučením zamestnanca o jeho procesných právach a povinnostiach nad rámce všeobecnej poučovacej povinnosti. Dôkazné bremeno v tomto konaní nesie zamestnávateľ.

Na záver si Vám dovolíme zdôrazniť, aby ste sa snažili vynaložiť všetko úsilie na predchádzanie vzniku pracovných úrazov, pokiaľ k tomu však dôjde, neopomeňte zachovať všetky povinnosti s tým spájané, akými sú obzvlášť bezodkladné oznámenie pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce, prijatie vhodných opatrení za účelom predídeniu ďalšieho pracovného úrazu, zachovanie stavu pracoviska – miesta vzniku pracovného úrazu až do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, zistenie všetky okolností vzniku pracovného úrazu, spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze a tento odoslať príslušnému inšpektorátu práce.

V prípade ak si so situáciou týkajúcou sa pracovného úrazu či už z pozície zamestnanca alebo zamestnávateľa neviete poradiť, neváhajte sa obrátiť na kvalifikovaný tím advokátov a právnikov našej advokátskej kancelárie, ktorí sa pokúsia nájsť vhodné riešenie Vášho problému.

Plnenie záväzkov a zodpovednosť za škodu počas koronakrízy?

KADUC & PARTNERS

Musím plniť svoje záväzky v lehote splatnosti?

Generálne platí, že áno, musíte. Existujú však „výnimky“, ktoré možno v aktuálnych súvislostiach pandémie rozdeliť na výnimky platné už pred krízou (jedna z nich je primárnym obsahom tohto článku) a výnimky, ktoré prijala vláda, resp. neskôr parlament (na tepe dňa), a ktoré majú svoju, viac či menej pozitívnu, dynamiku.

Dynamika spočíva hlave v ochrane pred aktuálnou nutnosťou (splatnosťou) platiť svoje dlh hneď. Ide teda najmä o odklad platenia, nie zrušenie dlhu. Pokiaľ nie ste zaradený medzi osoby, ktorým sa výslovne priznalo právo nesplácať svoje dlhy včas (v lehote splatnosti) ako napr. lízingové splátky, hypoúvery alebo odvody, záväzky treba jednoducho plniť tak, ako bolo dohodnuté (ev. rozhodnuté). Ďalšou výnimkou môže byť konkurz, či reštrukturalizácia – to je kapitola sama o sebe a na osobitný článok, takže o tom nabudúce.

Predmetom tohto článku má byť predovšetkým poukaz a pripomenutie § 374 Obchodného zákonníka, ktorý obchodníkov „chráni“ pred zodpovednosťou za škody spôsobené v kontexte pandémie.

V dôsledku súčasnej situácie čelia mnohé spoločnosti problémom s výpadkami dodávok, pohybom pracovnej sily či museli svoju činnosť úplne pozastaviť, v dôsledku čoho sa dostávajú do omeškania. Aká je ich miera zodpovednosti za omeškanie s plnením záväzkov plynúcich zo zmlúv či objednávok? A čo v prípade, ak si nemôžu plniť len časť svojich záväzkov?

Vo všeobecnosti platí, v prípade ak si zmluvná strana nesplní svoje zmluvné záväzky, napr. dodať tovar v určitej lehote, dostáva sa do omeškania. V tomto prípade do situácie vstupuje vis major, teda vyššia moc v podobe celosvetovej pandémie predstavujúcu objektívnu prekážku, pre ktorú nemôžu byť zmluvné záväzky plnené tak, ako boli dojednané.

Vyššie uvedené nemožno interpretovať tak, že by pre súčasný stav automaticky zanikali zmluvné záväzky a strany by si nemuseli plniť povinnosti s nimi spojené. Zmluvy a z nich vyplývajúce povinnosti strán sú naďalej platné a strany, pokiaľ im to situácia dovoľuje, si musia aj naďalej svoje záväzky plniť. V tomto prípade sa zmluvná strana len zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním alebo porušením, a to za predpokladu, že porušenie záväzku nastalo v časovej a vecnej príčinnej súvislosti s COVID-19.

Rozmenené na drobné. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú v už spomínanom § 374 Obchodného zákonníka definované ako prekážky, ktoré

  • nastali nezávisle od vôle povinnej strany; a ktoré
  • jej bránili v splnení jej povinnosti;

a zároveň ak nemožno rozumne predpokladať, že by:

  • povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala; a že by
  • v čase vzniku jej záväzku túto prekážku predvídala.

Je potrebné si uvedomiť, že uvedené podmienky sa týkajú výlučne vzťahov, ktoré spadajú pod reguláciu Obchodného zákonníka, a čo je hlavné, na ktorých sa zmluvné strany dohodli ešte pred pandémiou koronavírusu a nie tých, ktoré boli dojednané v čase súčasnej mimoriadnej situácie. Netreba pritom zabudnúť ani na možnosť modifikácie (vylúčenia) uvedených podmienok samotnými zmluvnými stranami v dohodnutom kontrakte.

Pre prípad, že to nebolo z vyššie uvedeného zrejmé, tento článok slúži len ako všeobecná informácia, ktorej cieľom je zjednodušenou formou zosumarizovať aktuálnu právnu úpravu. Nebolo by to právo, ak by aj výnimka nepripúšťala možnosť ďalšej výnimky, pravidla, alebo interpretačnej nejasnosti – práve preto považujeme za nevyhnutné posudzovať každé neplnenie povinnosti samostatne a na základe všetkých dostupných podkladov – len vtedy Vám vieme odpovedať na Vašu situáciu, či plniť alebo nie, spoľahlivo a zodpovedne.

Preto, ak máte otázku, pokojne sa pýtajte telefonicky, vyplnením formulára na našom webe, alebo cez Facebook, či Linkedin.