Počítačový program ako autorské dielo podľa Autorského zákona
Ste zamestnancom Startapu a máte uzatvorenú pracovnú zmluvu. Ste tvorivý človek, ktorý vie programovať, a preto pre rozbehnutie biznisu Startapu vytvoríte počítačový program, ktorý Vám a Vaším kolegom pomôže pri každodennom plnení úloh. Z právneho hľadiska, konkrétne podľa ustanovení Autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z.z.) je tento počítačový program autorským dielom v prípade, ak napĺňa pojmové znaky diela, ktorými sú;
- ide o dielo v oblasti literatúry, umenia alebo vedy,
- dielo je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora,
- je vnímateľné zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu, alebo aj mieru dokončenia.
Počítačový program definuje aj právo Európskej Únie. Z autorskoprávneho hľadiska je počítačový program literárnym dielom, ktorým sa myslí súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme. Počítačový program ako autorské dielo je výsledkom tvorivej duševnej činnosti jeho autora a tvoria ho primárne príkazy a inštrukcie, ktoré sú vyjadrené v strojovom, alebo zdrojovom kóde. [1]
Rozsah práv autora mimo pracovného vzťahu
Počítačový program teda vytvoril autor – vy. Za okolností, kedy by ste konali sám za seba, by ste v súvislosti s vytvoreným dielom mali postavenie výlučného nositeľa osobnostných aj majetkových práv k tomuto dielu. Čo presne to však znamená?
Osobnostné práva k dielu sú výhradné osobnostné práva, ktoré môže nadobudnúť len samotný autor diela, teda ten, čo dielo vytvoril. Tieto práva sú neprevoditeľné a nie je možné sa ich vzdať. Inými slovami, ak ste počítačový program vytvorili, nemôžete sa vzdať autorstva, pretože dielo je vaše. Obsahom osobnostných práv je okrem práva na autorstvo aj právo na zverejnenie diela. Patria sem tiež právo na nedotknuteľnosť diela a právo na autorské označenie.
Na druhej strane majetkové práva k počítačovému programu zahŕňajú napríklad možnosť dielo použiť, alebo naopak udeliť súhlas s použitím diela a právo na odmenu za použitie diela.
Zamestnanecké dielo a jeho právny režim
Vyššie uvedené však neplatí, ak dielo vytvárate pre spomínaný Startap (alebo všeobecne pre obchodnú spoločnosť) napríklad na pokyn od nadriadeného, alebo ak Vám to vyplýva z pracovnej zmluvy. V takomto prípade totiž vykonáva autor k dielu práva podľa osobitného režimu. V tomto osobitnom režime má má silnejšie postavenie práve Startap (váš zamestnávateľ), pre ktorého ste počítačový program vytvorili.
Je to tak z dôvodu, že zákon v prípade vytvorenia diela na splnenie povinností vyplývajúcich zamestnancovi z pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu hovorí o tzv. zamestnaneckom diele, s ktorým Autorský zákon spája osobitný režim. Pri tom dochádza v určitom rozsahu k obmedzeniu majetkových práv zamestnanca (autora). Autor zamestnaneckého diela nemá k takémuto dielu podľa osobitného režimu možnosť vykonávať majetkové práva tak, ako keby toto dielo vytvoril bez záujmu využiť ho pre ekonomický prospech obchodnej spoločnosti (Startapu), napríklad sám pre seba, aby ho neskôr speňažil sám.
Prenos majetkových práv a úloha zamestnávateľa
V takomto prípade ide o odchýlenie sa od štandardu, kedy právo priznáva silnejšie postavenie voči vytvorenému dielu zamestnávateľovi (nie zamestnancovi ako autorovi). Zamestnanecké dielo vznikne len vtedy, ak autor naplní isté zákonné podmienky. O zamestnanecké dielo teda pôjde len v prípade, ak;
- dielo vytvoril autor na základe poverenia od zamestnávateľa alebo zamestnávateľ vytvorenie diela inicioval
- autor vytvoril dielo na splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z pracovnoprávneho alebo iného obdobného vzťahu.
Pokiaľ by boli tieto podmienky splnené, majetkové práva k takémuto dielu vykonáva namiesto autora vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ. Práva autora sú tak vo výraznej miere oslabené. Právo priznáva viac práv a silnejšie postavenie zamestnávateľovi, ktorý mal hospodársky (ekonomický) záujem na vytvorení diela. Zamestnávateľ jeho vytvorenie často krát aj financuje a má z pracovnoprávneho vzťahu zodpovednosť. Zamestnávateľ, ktorý je oprávnený vykonávať majetkové práva k zamestnaneckému dielu, môže podľa Autorského zákona dielo zverejniť. Zamestnanec môže dielo označiť svojím menom alebo obchodným menom a zároveň ho dokončiť, ak ho nedokončil. Môže ho tiež zmeniť alebo doň inak zasiahnuť. Ide o významný zásah do majetkových práv autora, ale aj čiastočný zásah do jeho osobnostných práv v prospech Startapovej spoločnosti.
Možnosti dohodnúť licenciu a právna ochrana zamestnanca
Na druhej strane oproti silnejšiemu postaveniu zamestnávateľa vznikajú aj nároky pre zamestnanca, ktorý dielo vytvoril. Je napríklad možné, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na uzavretí licenčnej zmluvy, na základe ktorej môže zamestnanec vytvorené dielo používať, avšak jeho práva sú stále oproti „štandardnému právnemu postaveniu autora“ obmedzené. Zákon tu chráni autora - zamestnanca až do takej miery, že mu umožňuje v prípade, ak zamestnávateľ odmietne licenčnú zmluvu podpísať, podať žalobu na súd a ňou sa domáhať aby mu súhlas s použitím zamestnaneckého diela udelil. [2] Pokiaľ ste teda zamestnancom Startupovej spoločnosti, a chcete mať prístup k svojmu dielu, zákon Vám ponúka možnosť ochrany vo forme žaloby. Autorský zákon pripúšťa, aby ste si vzájomné práva a povinnosti upravili dohodou, ak nechcete žalovať svojho zamestnávateľa a domnievate sa, že to tak zvládnete.
Zároveň, podľa ustanovenia § 90 ods. 4 Autorského zákona vykonáva majetkové práva k dielu Váš zamestnávateľ len v prípade, ak sa nedohodnete inak. Zákon týmto ustanovením nabáda zamestnávateľa a zamestnanca, aby si vzájomné práva a povinnosti k dielu upravili tak, že zabránia dodatočným sporom či komplikáciám.
V prípade, ak ste ako zamestnanec alebo iná osoba konali v Startape či obchodnej spoločnosti, zákon vám umožňuje dohodnúť sa so zamestnávateľom rozumne. Prispeli ste k rozbehnutiu vytvorením vlastného počítačového programu. V každom prípade odporúčame využiť služby odborníkov, ktorí vám s prípravou dohody pomôžu.
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES
[2] Adamová Z., Hazucha B. Autorský zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 691 - 705