Pranie špinavých peňazí sa vám môže javiť ako vzdialený a teoretický problém. Opak je však pravdou. V praxi sa ktorýkoľvek poctivý podnikateľ môže veľmi jednoducho stať jeho súčasťou. O to jednoduchšie, ak vôbec nepozná riziká a nezavedie vo svojom podnikaní žiadne preventívne opatrenia. V tomto článku vám vysvetlíme, čo pranie špinavých peňazí znamená, ako prebieha, a prečo je dôležité sa touto témou v praxi zaoberať.

Čo je pranie špinavých peňazí

Slovným spojením „pranie špinavých peňazí“ sa označuje aktivita spočívajúca v snahe „očistiť“ peniaze (resp. akékoľvek príjmy všeobecne) získané trestnou činnosťou od ich nelegálneho pôvodu s cieľom ďalej s nimi nakladať ako s legálnymi. V slovenských podmienkach sa používa tiež termín „legalizácia príjmov z trestnej činnosti“. Ide o obsahovo zhodné pojmy[1] a rozdielne názvy spočívajú predovšetkým v historických súvislostiach ich vzniku.

Pojem pranie špinavých peňazí pochádza z USA, pričom v odbornej literatúre sa začal objavovať už v 20. rokoch minulého storočia. Išlo pôvodne o slangový pojem, ktorý používali americkí policajti a skutočne sa spájal s prevádzkami práčovní. Tie vtedajšie mafiánske zoskupenia vlastnili s cieľom zastrieť pôvod príjmov získaných v tom čase predovšetkým z drogovej trestnej činnosti.[2] Zjednodušene povedané, namiesto toho, aby priznali, že ich financie pochádzajú z obchodovania s drogami, snažili sa navodiť dojem, že ide o legálne príjmy, ktoré pochádzajú z prevádzkovania čistiarní.

Oba uvedené pojmy (pranie špinavých peňazí a legalizácia príjmu z trestnej činnosti) možno definovať ako „proces premeny príjmov získaných trestnou činnosťou na legálne majetkové hodnoty prostredníctvom využitia legálneho finančného systému.“[3] Deje sa tak prostredníctvom cyklu transakcií, ktorých primárnym cieľom je zastrieť skutočný pôvod príjmov získaných z trestnej činnosti tak, aby sa trestnou činnosťou získané príjmy na konci celého procesu javili ako legálne.

Proces prania špinavých peňazí

V procese prania špinavých peňazí možno z teoretického hľadiska rozlíšiť tri základné kroky, ktorými sú:[4]

       1. Zavedenie príjmov z trestnej činnosti do obehu – K zavedeniu nelegálnych príjmov do obehu dochádza napríklad uložením príjmov z trestnej činnosti na bankový účet, prípadne ich spojením s legálnymi príjmami získanými z podnikateľskej činnosti. Príjmy sa zavádzajú do obehu aj prostredníctvom iných bezúhonných osôb, ktoré nefigurujú v policajných záznamoch.

       2. Rozvrstvenie – Túto fázu charakterizuje aktívna snaha o zastretie nelegálneho pôvodu príjmov z trestnej činnosti. Príjmy z trestnej činnosti sa v tejto fáze oddeľujú od ich nezákonného zdroja s cieľom prerušiť možnosť sledovania toku príjmov, pričom často dochádza k reťazeniu zdanlivo navzájom nesúvisiacich operácií, ako napr. nákup a predaj nehnuteľností alebo cenných papierov, vytváranie spoločností s fiktívnymi aktivitami a fiktívnymi transakciami medzi nimi, nákup žetónov a predstieranie výhry v kasíne a podobne.

       3. Integrácia – Kapitál, ktorý prešiel sériou obchodných a finančných operácií, sa zavádza do ekonomiky ako legálny, javiaci sa byť získaný z oficiálnych obchodných alebo podnikateľských aktivít, a využíva sa napr. na investovanie do cenných papierov, nákup nehnuteľností, prípadne sa vracia do krajín svojho pôvodu vo forme pôžičiek, úverov alebo investícií.

Fundamentálnou požiadavkou je, aby sa operácie vykonávané v procese prania špinavých peňazí čo najmenej odlišovali od bežných obchodných transakcií, t.j. aby boli čo najnenápadnejšie. Metód, ktoré sa v praxi využívajú, existuje mnoho a s neustálym technologickým pokrokom na jednej strane a so zvyšujúcou sa flexibilitou organizovaných skupín na strane druhej, neustále pribúdajú ďalšie.

Medzinárodná spolupráca

Pranie špinavých peňazí sa úzko spája predovšetkým s organizovanou trestnou činnosťou, pričom predstavuje najvyššiu fázu jej páchania, ktorou je manipulácia so ziskom získaným z protiprávneho konania.[5] Často sa deje v medzinárodnom kontexte, pričom páchatelia profitujú z globalizácie, technologického pokroku a odchýlok v právnych predpisoch jednotlivých štátov.[6] Boj proti praniu špinavých peňazí si preto prirodzene vyžiadal spojenie síl najskôr na medzinárodnej úrovni a krátko na to aj na úrovni európskych spoločenstiev, ktoré sa následne pretransformovali na Európsku úniu. Za začiatok intenzívnej medzinárodnej spolupráce možno označiť prelom 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia. V tomto období boli prijaté jedny z prvých medzinárodnoprávnych dokumentov na pôde OSN, Rady Európy ako aj medzi členskými štátmi európskych spoločenstiev.

Okrem toho bola v roku 1989 založená dodnes činná medzivládna skupina FATF (The Financial Action Task Force), ktorej primárnym cieľom v čase jej založenia bolo skúmať a rozvíjať opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí. Okrem boja proti praniu špinavých peňazí sú súčasnými oblasťami v hľadáčiku FATF aj boj proti financovaniu terorizmu a šírenia zbraní hromadného ničenia. FATF zároveň pravidelne zverejňuje aj správy o najnovších technikách prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a šírenia zbraní hromadného ničenia s cieľom, aby nielen krajiny ale aj súkromný sektor mohli prijať potrebné kroky na zmiernenie týchto rizík.[7]

Európska spolupráca

Európske spoločenstvá, ktoré vznikli v 50tych rokoch minulého storočia za účelom hospodárskej integrácie členských štátov, do oblasti trestného práva pôvodne vôbec nezasahovali. Preto aj oblasť boja proti praniu špinavých peňazí bola výlučnou otázkou vnútroštátneho práva členských štátov a ich medzinárodnoprávnych záväzkov. Následný vývoj udalostí spojený predovšetkým so vznikom jednotného európskeho trhu, ktorý je charakteristický voľným pohybom tovarov, služieb, kapitálu a osôb a s tým spojenou rastúcou kriminalitou však prirodzene vyústili do tzv. europeizácie trestného práva, pričom práve oblasť boja proti praniu špinavých peňazí spolu s bojom proti terorizmu patrili medzi oblasti, ktorých sa tento proces dotkol medzi prvými.[8]

Jedným z najdôležitejších prvkov boja proti praniu špinavých peňazí v Európskej únii je systém inštitucionálnej ochrany. Tento systém tvoria viaceré subjekty a inštitúcie, ktoré pôsobia na rôznych úrovniach:

• povinné subjekty – ide o subjekty, ktorým právne predpisy ukladajú povinnosti v oblasti prevencie a odhaľovania prania špinavých peňazí, pričom okrem bánk a obchodníkov s cennými papiermi môže ísť aj o bežných podnikateľov,

• finančné spravodajské jednotky jednotlivých členských štátov EÚ,

• orgány činné v trestnom konaní.

Prevencia je najlepšia ochrana

Prevencia a správne nastavené interné procesy sú kľúčom k ochrane podnikania aj dobrého mena firmy. Včasná konzultácia s odborníkmi, o to viac, ak ide o oblasť, pri ktorej poznanie vnútroštátnej právnej úpravy nemusí vždy stačiť, je najistejšou cestou, ako sa vyhnúť vážnym následkom. Ak si nie ste istí, ako nastaviť interné procesy správne alebo ako vyhodnotiť podozrivú obchodnú operáciu, naša advokátska kancelária vám vie poskytnúť odborné poradenstvo. Niekedy stačí poradiť, inokedy treba konať. V našej advokátskej kancelárii robíme oboje. Poskytujeme nielen odborné poradenstvo, ale aj profesionálne zastupovanie pred orgánmi štátnej správy aj v súdnych sporoch.

[1] STIERANKA, J. et al. 2018. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Právna a inštitucionálna ochrana v Slovenskej republike. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s. 13

[2] IVOR, J. – KLIMEK, L. – ZÁHORA, J. 2013. Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky. 1. vyd. Žilina: Eurokódex, 2013. s. 239

[3] STIERANKA, J. et al. 2018. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Právna a inštitucionálna ochrana v Slovenskej republike. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s. 13

[4] STIERANKA, J. et al. 2018. Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Právna a inštitucionálna ochrana v Slovenskej republike. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. s. 17-20

[5] CHMELÍK, J. - HÁJEK, P. - NEČAS. S. 2005. Úvod do hospodářské kriminality. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2005. s. 67

[6] IVOR, J. – KLIMEK, L. – ZÁHORA, J. 2013. Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky. 1. vyd. Žilina: Eurokódex, 2013. s. 240

[7] FATF – What do we do. [online]. [cit. 2025.09.30] Dostupné na internete: https://www.fatf-gafi.org/about/whatwedo/ 

[8] IVOR, J. – KLIMEK, L. – ZÁHORA, J. 2013. Trestné právo Európskej únie a jeho vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky. 1. vyd. Žilina: Eurokódex, 2013. s. 62