Tento článok je druhou časťou série článkov venujúcich sa inštitútu zmluvnej pokuty v nadväznosti na úvod k zmluvnej pokute.
Prvou otázkou, ktorú je potrebné si ustáliť pri vyhodnocovaní, či vám povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikla alebo nie, je otázka akým právnym režimom sa spravuje právny vzťah medzi vami a druhou stranou zmluvy.
Pre posúdenie, aký právny režim sa na váš prípad aplikuje, nie je pritom smerodajné, aký právny predpis je uvedený pod názvom zmluvy (ak vôbec nejaký je - ak nie je, nevadí).
V mnohých prípadoch dokonca nebude právne významné ani to, ako sa zmluvné strany medzi sebou dohodli (spravidla v záverečných ustanoveniach zmluvy), hoci mohlo ísť o vedomú voľbu. Uvedené platí najmä pre spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vždy prednostne uplatnia ustanovenia Občianskeho zákonníka (aj keby sa zmluvné strany dohodli na aplikácii Obchodného zákonníka) a tiež na právne vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Právny režim zmluvnej pokuty
Právny režim zmluvy záleží predovšetkým (ale nie vždy) od charakteru subjektov, ktoré zmluvu uzavreli. V praxi ide buď o občianskoprávnu zmluvu uzavretú medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi, alebo o zmluvu obchodnoprávnu uzatvorenú medzi podnikateľmi, alebo o osobitnú občianskoprávnu zmluvu – zmluvu spotrebiteľskú, ktorú uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom v rámci podnikateľskej činnosti dodávateľa. Spotrebiteľská zmluva je charakteristická tým, že dodávateľ je považovaný za profesionála a spotrebiteľ za laika, pričom tento vzťah nerovnováhy je potrebné vyrovnať osobitným režimom.
Druhým aspektom ovplyvňujúcim právny režim zmluvy môže byť dohoda zmluvných strán. Ako sme však už uviedli, dohoda strán nebude relevantná v prípade spotrebiteľských zmlúv a zmlúv uzatvorených medzi podnikateľmi. Relevantnou preto môže byť len písomná dohoda fyzických osôb – nepodnikateľov podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka o tom, že sa ich zmluvný vzťah bude spravovať obchodnoprávnym režimom namiesto občianskoprávneho.
Aký je v právnych režimoch vo vzťahu k zmluvnej pokute rozdiel?
Ak ste sa s protistranou písomne nedohodli inak, v prípade, ak sa na váš prípad bude aplikovať právna úprava podľa Občianskeho zákonníka, nebudete povinný zmluvnú pokutu zaplatiť v prípade, ak ste porušenie povinnosti nezavili. Ak ste napríklad nedokázali v dohodnutom čase odovzdať kupujúcemu predmet kúpy (napr. bicykel) z dôvodu, ktorý ste nezavinili, ako napríklad preto, že vám bicykel ukradli alebo bol bez vášho zavinenia zničený, na zaplatenie zmluvnej pokuty povinný nebudete. To však neplatí v prípade zmluvnej pokuty v obchodnoprávnych vzťahoch (ak sa zmluvné strany nedohodli inak), v ktorých sa na zavinenie neprihliada, keďže v zmysle § 300 Obchodného zákonníka platí, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
Zatiaľ čo v prípade obchodnoprávnych zmluvných vzťahov je prípustné dojednať zmluvnú pokutu aj prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok, ak s nimi druhá zmluvná strana písomne súhlasila (R 5/2024), v prípade spotrebiteľských zmlúv je takýto postup vylúčený (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/169/2015).
V prípade spotrebiteľskej zmluvy je potrebné navyše skúmať aj to, či zmluvné dojedanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nepredstavuje tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľné zmluvné podmienky sú totiž v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatné.
Posudzovanie otázok súvisiacich s uplatňovaním zmluvnej pokuty je komplexnou problematikou. Ak čelíte hrozbe zaplatenia zmluvnej pokuty alebo si chcete zmluvnú pokutu u protistrany uplatniť a máte záujem o individuálne posúdenie vašej veci, neváhajte sa na nás obrátiť. Neplatíte nič vopred. Za právne služby zaplatíte, až keď sa dohodneme na podmienkach spolupráce.