Zodpovednosť politika za výroky: Kde končí sloboda prejavu a začína právna zodpovednosť?

Povedali ste na tlačovej besede, čo ste si mysleli. Napísali ste status na Facebooku, ktorý spustil búrku komentárov. Zdá sa, že to všetko patrí k politike. Lenže zodpovednosť politika za výroky je v súčasnosti podstatne širšia, než väčšina verejných funkcionárov predpokladá, a súdy ju stále rozširujú.

Čo sa právne rozumie pod pojmom výrok

Výrok nie je len to, čo vyslovíte na mikrofón. Pod tento pojem patrí akýkoľvek verejný prejav: vyjadrenie na tlačovej besede, rozhovor pre médiá, status na sociálnej sieti, komentár, odpoveď na komentár iného užívateľa alebo dokonca rečnícka otázka adresovaná politickému oponentovi.

Právo rozlišuje 2 základné kategórie:

• Skutkové tvrdenie je konštatovanie o objektívne existujúcej skutočnosti. Možno dokázať jeho pravdivosť alebo nepravdivosť. Napríklad: Poslanec X. hlasoval za tento zákon.
• Hodnotiaci úsudok je vyjadrenie subjektívneho postoja alebo názoru. Pravdivosť dokazovaniu nepodlieha. Napríklad: Poslanec X. je neschopný politik.

Toto rozlíšenie je kľúčové, pretože podmienky prípustnosti každej kategórie sú rozdielne. Na skutkové tvrdenie sa kladú prísnejšie požiadavky a musí zodpovedať realite. Hodnotiaci úsudok je prípustný, ak má dostatočný faktický základ. Bez neho môže byť aj subjektívny názor kvalifikovaný ako neprípustný.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 171/2005 je nevyhnutné starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami, pričom táto povinnosť vyplýva priamo z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Politici znášajú vyššiu mieru kritiky, ale nie neobmedzenú

Verejní funkcionári musia zniesť podstatne vyššiu mieru kritiky než bežní občania. To je ustálený právny princíp. Každodenná kritika zo strany médií, opozície aj verejnosti patrí k výkonu funkcie a politik je povinný strpieť ju.

Ani táto zvýšená tolerancia však nie je bezbrehá. Prípustná kritika by mala spĺňať tieto podmienky:

• mala by mať konštruktívny charakter,
• mala by vychádzať z overiteľných faktov,
• nemala by mať difamujúci charakter (teda nesmie byť zneucťujúca, dehonestujúca alebo diskreditujúca),
• nemala by zasahovať do súkromia dotknutej osoby alebo jej rodiny,
• nemala by miasť a zavádzať verejnosť.

Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 9Co/75/2019 zdôraznil, že pri posudzovaní zásahu do osobnosti nie je podstatný len obsah výroku, ale aj forma, akou bol výrok prednesený. Zodpovednosť politika za výroky preto nezávisí len od toho, čo povedal, ale aj ako to povedal a v akom kontexte.

Difamujúci výrok: kde je hranica

Difamujúci výrok je výrok, ktorý je svojím obsahom zneucťujúci, znevažujúci alebo diskreditujúci. Môže mať charakter skutkového tvrdenia aj hodnotiaceho úsudku.

Typické príklady, ktoré súdy označili za difamujúce:

• označenie politika za fašistu, bez faktického základu,
• tvrdenia o trestnej činnosti osoby, ktorá nebola právoplatne odsúdená,
• útoky na rodinných príslušníkov,
• výroky o fyzickom vzhľade alebo charakterových vlastnostiach bez súvislosti s výkonom funkcie.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 149/2009: K porušeniu práva na česť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej povahy. Súd zároveň spresnil, že posúdenie difamácie nevychádza len z použitých výrazov, ale z celkového dojmu výroku s prihliadnutím na všetky okolnosti.

Preto nestačí zamaskovať difamujúci zámer rečníckou otázkou. sp. zn. 9Co/75/2019  potvrdil, že aj rečnícka otázka predstavuje hodnotiaci úsudok a na jej autora sa vzťahujú rovnaké požiadavky ako na priame tvrdenie.

Zodpovednosť za komentáre na sociálnych sieťach

Mnoho politikov si neuvedomuje, že zodpovednosť politika za výroky sa nevzťahuje len na vlastné príspevky, ale aj na komentáre cudzích osôb zverejnené pod ich príspevkami.

Prelomovým rozhodnutím je rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Sanchez proti Francúzsku. ESĽP v ňom konštatoval, že autor príspevku na sociálnej sieti môže niesť zodpovednosť za nenávistné alebo hanlivé komentáre pod svojím príspevkom, ak ich neodstránil bezodkladne.

Z toho vyplývajú konkrétne povinnosti:

• aktívne sledovať diskusiu pod vlastnými príspevkami,
• okamžite odstrániť komentáre, ktoré podnecujú násilie, nenávisť alebo sú hanlivé,
• zachovávať vysokú mieru ostražitosti nielen pri tvorbe príspevku, ale aj po jeho zverejnení.

Toto rozhodnutie má priamy dopad na každého politika aktívneho na sociálnych sieťach. Nestačí príspevok zverejniť a viac ho nesledovať.

Prezumpcia neviny a verejní funkcionári

Osobitnou oblasťou je vyjadrenie verejného funkcionára k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu inej osoby. Ide o častú chybu: politik na tlačovej besede vyhlási, že dotyčný je vinný, hoci ten ešte nebol právoplatne odsúdený.

Česká judikatúra (ktorá dlhodobo ovplyvňuje slovenské súdy) označila takéto konanie jednoznačne ako nesprávny úradný postup. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo/1304/2019 konštatoval, že verejný prejav člena vlády, ktorým bola porušená prezumpcia neviny, zakladá povinnosť štátu odčiniť nemajetkovú ujmu dotknutej osobe.

Prípustný je výrok, že niekto je podozrivý alebo že prebieha trestné stíhanie. Neprípustné je jasné vyhlásenie o vine bez právoplatného odsúdenia. Rozdiel môže byť jediné slovo a právny dopad je zásadný.

Nenávistný prejav a jeho osobitný režim

Nenávistný prejav, hate speech, podlieha osobitným pravidlám. Nejde len o vulgárne výroky. Ide o prejavy šíriace, podnecujúce alebo ospravedlňujúce nenávisť voči skupinám osôb na základe rasy, národnosti, etnicity, náboženského vyznania a podobne.

Podľa judikatúry Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2011/10 sa pri posudzovaní nenávistného prejavu skúma nielen jeho prvoplánový obsah, ale aj kontext: miesto, čas a spôsob prejavu. Nenávistný prejav prednesený v blízkosti lokality s historickým alebo identitárnym významom pre konkrétnu skupinu môže byť posúdený prísnejšie než identický výrok prednesený v inom prostredí.

Pre politika to znamená jedno: kontext výroku vie situáciu zhoršiť aj vtedy, ak samotné slová vyzerajú na prvý pohľad nevinne.

Často kladené otázky

Môže byť politik zodpovedný za výroky na súkromnom Facebooku?

Áno aj nie. Záleží od okolností. Súkromný profil automaticky nevylučuje právnu zodpovednosť, ak má príspevok verejný dosah.

Čo je rozdiel medzi prípustnou a neprípustnou kritikou?

Prípustná kritika je konštruktívna, vychádza z overiteľných faktov a nezasahuje do osobnostných práv spôsobom, ktorý nemá oporu v skutočnosti. Neprípustná má difamujúci charakter, nemá faktický základ alebo zasahuje do súkromia osoby bez súvislosti s výkonom jej funkcie.

Je rečnícka otázka právne bezpečná?

Nie automaticky. Aj rečnícka otázka je hodnotiacim úsudkom a podlieha rovnakým požiadavkám ako priame tvrdenie. Ak nemá vecný základ, môže byť kvalifikovaná ako neprípustná.

Zodpovedá politik za komentáre iných pod svojím príspevkom?

Áno, ak ich neodstráni bezodkladne po tom, čo sa o nich dozvedel alebo dozvedieť mohol. Vyplýva to z rozsudku ESĽP vo veci Sanchez proti Francúzsku.

Môže politik povedať, že niekto je vinný, ak prebieha trestné stíhanie?

Nie. Takéto vyhlásenie porušuje prezumpciu neviny a v prípade, ak je politik v exekutívnej funkcii, môže byť kvalifikované aj ako nesprávny úradný postup, za ktorý zodpovedá štát.

Čo robiť, ak som dostal žalobu na ochranu osobnosti?

Okamžite vyhľadajte právnu pomoc. Dôležité je nereagovať ďalšími verejnými výrokmi k veci a zdokumentovať kontext sporného výroku.

Niekedy stačí poradiť, inokedy treba konať

V našej advokátskej kancelárii poskytujeme nielen odborné poradenstvo, ale aj profesionálne zastupovanie v sporoch. Každú stratégiu staviame na spojení poctivého právneho remesla, skúseností a moderných technológií. Umelú inteligenciu využívame ako efektívny nástroj, no každý jej výstup prejde dôslednou kontrolou skúseného advokáta. Spoľahnite sa na nás a vymeňte svoj právny problém za právnu istotu.

Ak si nie ste istý, či Váš výrok, status alebo vyjadrenie na tlačovej besede neprekračuje zákonné limity, kontaktujte nás ešte pred jeho zverejnením. Predchádzanie sporu je vždy jednoduchšie než jeho riešenie.

Uvedené závery majú všeobecný a informatívny charakter a nemožno ich bez ďalšieho aplikovať na každý jednotlivý prípad. Právne posúdenie konkrétneho výroku vždy závisí od jeho presného znenia, kontextu, osoby autora a adresáta, použitej formy, dosahu prejavu, skutkového základu, ako aj od ďalších okolností prípadu. Ani zhodnosť niektorých vonkajších znakov preto nemusí viesť k rovnakému právnemu záveru. Tento článok nepredstavuje právne stanovisko ku konkrétnej veci ani vyjadrenie k prípadom, v ktorých naša advokátska kancelária poskytuje alebo poskytovala právne služby.