Zmluvné a mimozmluvné záložné právo: základné rozlíšenie

V predchádzajúcom článku zameranom na problematiku záložného práva sme sa pokúsili priblížiť základné charakteristické znaky záložného práva. Venovali sme sa najmä jeho zabezpečovacej a uhradzovacej funkcií, ale aj subsidiárnemu charakteru, vecnoprávnemu charakteru a akcesorite. Na uvedenú problematiku nadviažeme článkom Záložné právo – II. časť, v rámci ktorého poskytneme stručný exkurz od problematiky zriadenia a vzniku záložného práva, ale tiež upresníme definičné znaky záložného práva – záloh a pohľadávka.

Zriadenie záložného práva podľa § 151b OZ

Vo všeobecnosti rozlišujeme záložné právo na zmluvné záložné právo a mimozmluvné záložné právo. Toto pomyselné rozlišovanie vyplýva z ustanovenia § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), ktorý vo svojom znení vymenúva právne dôvody zriadenia záložného práva (§ 151b ods. 1 OZ): „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

Zmluvné záložné právo a výnimky z registrácie

Strany ako dôvod zriadenia záložného práva uzatvárajú záložnú zmluvu. Následne zmluvné záložné právo vzniká spravidla registráciou v príslušnom registri záložných práv. Osobitne dávame do pozornosti výraz „spravidla“, keďže aj v tomto prípade existujú výnimky. Ide napríklad o zmluvné posesórne záložné právo k hnuteľnej veci, ktoré vzniká okamihom jej odovzdania záložnému veriteľovi. Právo môže vzniknúť aj odovzdaním veci do úschovy tretej osobe.

Dvojfázový proces vzniku záložného práva

Záložný veriteľ musí, s výnimkou zákonom stanovených prípadov, zaregistrovať záložné právo v registri záložných práv. Zmluvné záložné právo predpokladá tzv. dvojfázový proces vzniku. Prvým krokom je uzatvorenie záložnej zmluvy ako právneho titulu, čím sa právo zriaďuje. Druhým krokom je registrácia v registri záložných práv, ktorou záložné právo reálne vzniká. Upozorňujeme, že aj v tomto prípade existujú výnimky. Zmluvné záložné právo niekedy vzniká jednofázovo, a preto záložný veriteľ nemusí vykonať registráciu. Napríklad podľa § 53a zákona o cenných papieroch môže vzniknúť bez registrácie. Rovnako to platí pre záložné právo k hnuteľnej veci odovzdanej záložnému veriteľovi do úschovy. V tomto prípade záložné právo vzniká samotným odovzdaním veci.

Mimozmluvné záložné právo a jeho vznik

Právnym dôvodom zriadenia záložného práva sú aj iné právne skutočnosti a vtedy hovoríme o tzv. mimozmluvnom záložnom práve. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 151b ods. 1 OZ sa záložné právo zriaďuje schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Takto zriadené záložné právo následne vzniká až registráciou v príslušnom registri záložných práv. Aj pri mimozmluvnom záložnom práve je možné pozorovať dvojfázovosť jeho vzniku. Mimozmluvné záložné právo je však unikátne tým, že môže vzniknúť aj na základe inej právnej skutočnosti než registrácie v príslušnom registri záložných práv. V takýchto prípadoch má registrácia význam pre určenie poradia vo vzťahu k ostatným záložným právam.

Registrácia v registri záložných práv a osobitné registre

Registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv má konštitutívne účinky (právotvorné účinky). V zmysle ustanovenia § 151e ods. 1 OZ: „Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“ Notársky centrálny register záložných práv je verejný zoznam vedený Notárskou komorou Slovenskej republiky. Notársky centrálny register záložných práv pôsobí len subsidiárne (podporne), keďže sú v ňom registrované len záložné práva, ktoré nie sú povinne registrované v osobitnom registri záložných práv.

Medzi osobitné registre záložných práv zaraďujeme napríklad kataster nehnuteľností, ktorý zapisuje záložné práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom, ako to uvádza ustanovenie § 151e ods. 2 a ods. 3 OZ. Do katastra nehnuteľností vedeného príslušným okresným úradom sa záložné práva zapisujú buď vkladom (zmluvné záložné právo) alebo záznamom (mimozmluvné záložné právo). Pomedzi osobitné registre záložných práv tiež môžeme zaradiť aj obchodný register vedený príslušným registrovým súdom kam sa registruje záložné právo zriadené k obchodnému podielu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo záložné práva k podielom komplementára komanditnej spoločnosti. Ďalšie osobitné registre záložných práv sú tiež Centrálny depozitár cenných papierov, Námorný register Slovenskej republiky vedený Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Register plavidiel vedený Dopravným úradom Slovenskej republiky či register vedený Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Záloh ako predmet záložného práva

Zálohom alebo aj spôsobilým predmetom záložného práva sú všetky veci, práva či iné majetkové hodnoty, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právneho vzťahu tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151d ods. 1 OZ: „Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.Záloh môže tvoriť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložca môže za záloh určiť prevoditeľné predmety.

Pohľadávka ako zabezpečený nárok

Pohľadávku je možné definovať ako právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka vyplývajúce zo záväzkovoprávneho vzťahu čo vyplýva z ustanovení § 488 OZ: „Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“ Záložné právo zabezpečuje nielen existujúcu pohľadávku, ale aj tzv. budúcu pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Práve táto skutočnosť predstavuje výnimku z akcesorického charakteru záložného práva vyjadrujúceho to, že záložné právo vždy sleduje „osud“ hlavnej zabezpečovanej pohľadávky. Záložné právo môže zabezpečovať peňažnú aj nepeňažnú pohľadávku.

Praktický význam a právna pomoc

Problematika záložného práva je široká, a preto tento článok ponúka iba stručný a základný prehľad súvisiacich otázok. Týkajú sa najmä zriadenia a vzniku záložného práva, ako aj základných definičných znakov zálohu a pohľadávky. Veríme, že sme vám túto tému priblížili. Ak hľadáte kvalifikovaných odborníkov na pomoc so záložným právom, obráťte sa na našich advokátov a právnikov. Spolu sa pokúsime nájsť optimálne riešenie vášho problému.