Úvod k tretej časti

V článku s názvom Záložné právo I. – Podstata, funkcie a charakter záložného práva sme objasnili základné funkcie záložného práva. Zároveň sme sa venovali jeho charakteristikám. V nadväzujúcom článku Záložné právo II. – Zriadenie, vznik a podstata zálohu a pohľadávky sme sa zamerali na problematiku vzniku záložného práva. Venovali sme sa aj jeho základným definičným znakom – zálohu a pohľadávke. V nadväznosti na tieto články vám teraz prinášame stručné zhrnutie druhov záložných práv v článku Záložné právo III. – Zmluvné, mimozmluvné a zákonné formy záložného práva.

Zmluvné záložné právo – forma, účastníci, podmienky

Rozdiel medzi zmluvným a mimozmluvným záložným právom predstavuje ich rozlišovanie v zmysle právneho dôvodu zriadenia.

Zmluvné záložné právo je zriaďovaná záložnou zmluvou, ktorej obligatórne náležitosti sú upravené v ustanovení § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Zmluvnými stranami záložnej zmluvy sú záložný veriteľ a záložca, teda vlastník zálohu. Tým môže byť dlžník alebo osoba, ktorá prevzala zabezpečenie pohľadávky a poskytuje dlžníkovi zábezpeku. Záložná zmluva má písomnú formu v prípade, že sa záložné právo registruje v príslušnom registri záložných práv. Ak je predmetom zálohu hnuteľná vec, záložné právo vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi. V takom prípade zákon v § 151b ods. 1 OZ nevyžaduje písomnú formu záložnej zmluvy.

„Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

Pohľadávka a záloh ako povinné náležitosti zmluvy

Ďalšou obligatórnou náležitosťou záložnej zmluvy je špecifikácia pohľadávky, ktorú záložná zmluva zabezpečuje. V zmysle ustanovenia § 151c ods. 1 OZ môže byť peňažná, ale aj nepeňažná: „Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.“ Táto musí byť dostatočne presná, aby nebolo možné ju zameniť s inou pohľadávkou. V zmysle uvedeného peňažná pohľadávka je určená jej istinou a príslušenstvom, zatiaľ čo nepeňažná pohľadávka môže vychádzať z dohodnutej hodnoty peňažnej pohľadávky. Záloh, ako jedna z náležitostí záložnej zmluvy musí byť taktiež definovaná v záložnej zmluve, a to niektorým zo spôsobov ako to určuje ustanovenie § 151b ods. 4 OZ: „Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.“

Judikatúra k presnosti určenia zálohu a pohľadávky

Dôležitosť presného uvedenia obligatórnych náležitostí záložnej zmluvy je zdôraznená aj ustálenou judikatúrou súdov, konkrétne Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co/433/2015: „Obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie pohľadávky a zálohu. Zmluvné určenie predmetu záložného práva je najdôležitejšou časťou zmluvy. Musí v nej byť uvedený presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia tak, aby záložný veriteľ v čase výkonu svojho práva presne vedel, čím je pohľadávka zabezpečená.“

Nevyhnutnou náležitosťou záložnej zmluvy sú tiež podpisy zmluvných strán, s ktorými zákon nespája povinnosť ich úradného osvedčenia.

Mimozmluvné záložné právo – vznik z rozhodnutia alebo dohody

Mimozmluvné záložné právo je zriaďované v zmysle ustanovenia § 151b ods. 1 schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva sa zabezpečujú pohľadávky dedičov vznikajúce práve pri tejto dohode, podstatou ktorej je rozdelenie dedičstva v zmysle ustanovenia § 482 ods. 1 a nasl. OZ: „Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.“, takto uzatvorená dohoda podlieha schváleniu zo strany súdu.

Rozhodnutia súdov a správnych orgánov ako základ záložného práva

Medzi ďalšie právne dôvody zriadenia záložného práva patrí rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu. Súd, resp. správny orgán môžu rozhodnúť o zriadení záložného práva iba v prípade, ak im to vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle ustanovenia § 343 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok môže súd rozhodnúť o zriadení záložné právo v rámci rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“. Za rozhodnutia správnych orgánov, v zmysle ktorých je zriadené záložné právo, považujeme napr. rozhodnutia správcov dane o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákonné záložné práva – prehľad a prednosť

Občiansky zákonník v ustanovení § 151b ods. 1 uvádza ako posledný dôvod zriadenia záložného práva zákon, takto zriadené záložné právo je označované ako zákonné záložné právo. Zákonné záložné právo vzniká okamihom účinnosti právnej normy alebo v čase, keď nastane rozhodujúca skutočnosť. Ide o skutočnosť, s ktorou zákon spája zriadenie alebo vznik záložného práva. Do skupiny zákonných záložných práv je možné zaraďovať najmä záložné právo v zmysle ustanovenia:

• 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zabezpečuje peňažné pohľadávky, ktorými sú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu a pozemku, ale aj platby súvisiace s užívaním bytu a nebytového priestoru v bytovom dome),
• 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (zabezpečuje najmä pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva poľnohospodárskych pozemkov),
• 38 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe (zabezpečuje najmä pohľadávky na mzdu, na náklady poskytované v súvislosti s pracovným úrazom, na náklady na pohreb, na odmenu za záchranu námornej lode alebo iného majetku, na náhradu prístavných, prejazdových lodivodských a iných náhrad).

Zákon výslovne nepriznáva zákonnému záložnému právu špecifické postavenie. Napriek tomu má zákonné záložné právo pri výkone prednostné postavenie pred ostatnými záložnými právami.

Záver a praktická pomoc právnika

Veríme, že sme vám stručným spracovaním problematiky zmluvného a mimozmluvného záložného práva priniesli nové poznatky. Zároveň sme objasnili základné rozdiely medzi týmito dvoma právnymi inštitútmi. Otázky týkajúce sa záložného práva pomerne komplikujú právnu prax. Preto vám náš tím kvalifikovaných advokátov a právnikov rád pomôže nájsť odpovede či optimálne riešenie vášho problému.