ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.

Vymáhanie pohľadávky trochu inak

KADUC & PARTNERS

Dostali ste sa niekedy do situácie, kedy ste absolvovali nielen časovo, ale aj finančne náročné súdne konanie, v ktorom ste si uplatňovali svoje práva voči obchodnej spoločnosti, ktorá Vám dlhuje peňažné prostriedky? Napriek tomu, že ste z tohto konania vyšli na strane víťazov, Vaša pohľadávka nebola povinným uspokojená, a tak ste ďalší osud pohľadávky zverili do rúk skúseného exekútora.

Síce exekútor aktívne konal, aby Vám poskytol potrebnú pomoc, avšak každou ďalšou lustráciou iba poukazuje na to, že spoločnosť, od ktorej plnenie vymáha nedisponuje žiadnym kapitálom. Kladiete si otázku čo je možné v tejto situácií urobiť?

Dnes Vám poskytneme stručný exkurz pomedzi spôsoby ako vymáhať dlh od dlžníka (obchodnej spoločnosť – spoločnosti s ručením obmedzeným), a to aj napriek tomu že už disponujete exekučným titulom (právoplatným a vykonateľným rozhodnutím), prípadne samotné exekučné konanie už prebieha.

  1. Konkurzné konanie

Medzi spôsoby ako vymôcť pohľadávku od spoločnosti, ktorá pravdepodobne nemá dostatok finančných prostriedkov, patrí konkurzné konanie. V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ste z pozície veriteľa oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podlieha súdnemu poplatku, odporúčame Vám pred jeho podaním preveriť či dlžník nejakým majetkom vôbec disponuje, aby ste sa vyhli zamietnutiu Vami podaného návrhu súdom, ktorý o ňom bude rozhodovať, a teda aj zbytočnému platenia súdneho poplatku. Pokiaľ súd návrhu vyhovie, vyhlási konkurz na majetok dlžníka.

  1. Povinnosti štatutárneho orgánu

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným v postavení štatutárneho orgánu je povinný v zmysle ustanovenia § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“) vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pokiaľ konateľ túto svoju povinnosť pri výkone svojej pôsobnosti štatutárneho orgánu poruší, vzniká mu povinnosť nahradiť škodu spoločnosti, ktorej ju spôsobil.

ObZ v ustanovení § 135a ods. 5 pripúšťa možnosť, že nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej spoločnosti voči konateľovi, môže uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ poškodenej spoločnosti, avšak len v prípade ak veriteľ svoju vlastnú pohľadávku voči spoločnosti nedokáže uspokojiť z majetku tejto spoločnosti.

V prípade ak bude preukázateľné, že spoločnosť nedisponuje žiadnym vlastným majetkom, a preto nie je schopná uspokojiť pohľadávku veriteľa, veriteľ si môže uplatňovať svoju pohľadávku priamo u konateľa tejto spoločnosti a pokúsiť sa uspokojiť svoju pohľadávku z osobného majetku konateľa.

  1. Ručenie do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri

Povinnosťou spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je ručiť za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 106 ObZ. Takto upravená povinnosť spoločníka sa uplatní najmä v prípadoch ak spoločnosť porušila svoje dojednané záväzky a z dôvodu nedostatku vlastného majetku nie je schopná uspokojiť veriteľovu pohľadávku. V takejto situácii je možné pohľadávku spoločnosti uspokojiť z vlastného majetku spoločníka tejto spoločnosti, avšak len v rozsahu jeho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

  1. Zodpovednosť spoločnosti za vlastné záväzky

Ustanovenie § 106 ObZ zakotvuje tiež zodpovednosť samotnej obchodnej spoločnosti – spoločnosti s ručením obmedzeným za svoje vlastné záväzky. Spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá za porušenie svojich záväzkov v rozsahu celého svojho majetku, a preto v prípade, ak spoločnosť poruší  niektorý zo svojich záväzkov, veriteľ sa môže pokúsiť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku tejto spoločnosti- odporúčame však, aby ste sa ešte pred začatím tohto nie jednoduchého procesu najskôr presvedčili o bonite dlžníka.

  1. Odporovateľné právne úkony

Ďalším spomedzi uvedených spôsobov ako sa pokúsiť vymôcť pohľadávku od spoločnosti bez majetku, predstavuje proces, kedy je potrebné najskôr overenie či za posledné tri roky dlžník – obchodná spoločnosť uvádzala hmotný majetok v súvahe v rámci účtovnej evidencie, keďže uvedený aspekt nás tiež môže upozorniť na to, že dlžník uskutočňoval prevody hmotného majetku na tretie osoby ako tzv. odporovateľné právne úkony. Zámerom tohto konania dlžníka bolo cielené vyhýbanie sa vyrovnaniu svojich záväzkov voči veriteľom.

Spôsobov ako vymáhať pohľadávku je viac, avšak každý z nich je vo svojej podstate špecifický a jeho uplatnenie závisí od konkrétneho skutkového stavu veci. Pritom platí, že ak nie je od dlžníka čo vymôcť, akékoľvek úsilie môže byť zbytočné.

V prípade ak máte pocit, že ste v bezvýchodiskovej situácii pri vymáhaní Vašej pohľadávky, avšak radi by ste sa z nej dostali, ale neviete si s tým rady, potom sa neváhajte obrátiť na našu advokátsku kanceláriu. Náš skúsený tím právnikov a advokátov sa pokúsi nájsť vhodný spôsob riešenia Vášho problému a poskytnúť Vám tak potrebnú pomoc.

Zánik funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným

KADUC & PARTNERS

Život spoločnosti s ručením obmedzeným je častokrát rozmanitý a sprevádzajú ju situácie, na ktoré musí pružne reagovať. K takýmto situáciám nepochybne patrí aj zánik funkcie konateľa, resp. skončenie člena štatutárneho orgánu vo svojej funkcii. V dnešnom článku nahliadneme do problematiky zániku funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom uvedieme najčastejšie spôsoby zániku funkcie konateľa a bližšie špecifikujeme proces odvolania z funkcie valným zhromaždením a vzdanie sa funkcie konateľom.

Zánik funkcie konateľa – spôsoby akými dochádza k zániku funkcie konateľa 

Zánik funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje Obchodný zákonník a sú nimi:

  1. vzdanie sa funkcie;
  2. odvolanie z funkcie valným zhromaždením; 
  3. uplynutie funkčného obdobia;
  4. dohodou o zániku funkcie;
  5. smrťou konateľa;
  6. zánikom spoločnosti;
  7. obmedzením spôsobilosti na právne úkony.

V praxi medzi najviac vyskytujúce sa spôsoby zániku konateľa sú vzdanie sa funkcie a odvolanie z funkcie valným zhromaždením. Preto práve týmto spôsobom zániku budeme v ďalšom výklade venovať bližšiu pozornosť.

Vzdanie sa funkcie konateľa

Konateľ, ktorý má v úmysle sa vzdať svojej funkcie, má v zásade dve možnosti ako to docieliť. Môže vzdanie sa funkcie doručiť spoločnosti alebo sa vzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí valného zhromaždenia, pričom pri doručení spoločnosti musí mať vzdanie sa funkcie písomnú formu a dokument musí byť podpísané za prítomnosti notára alebo notárom povereného zamestnanca (podpis teda nestačí overiť na mestskom alebo obecnom úrade). Účinky vzdania sa funkcie nastávajú v závislosti od toho, pre ktorý spôsob vzdania sa funkcie sa konateľ rozhodne. Pri písomnom doručení vzdania sa funkcie účinky nastávajú odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia, ktoré nasleduje po takomto doručení. Účinky vzdania sa funkcie priamo na valnom zhromaždení pôsobia okamžite. 

V prípade, ak valné zhromaždenie nezasadne do troch mesiacoch od doručenia písomného vzdania sa funkcie, vzdanie sa funkcie je účinné nasledujúci deň po uplynutí lehoty.

Odvolanie z funkcie konateľa

Odvolanie konateľa patrí do kompetencií valného zhromaždenia. Obchodný zákonník pritom valné zhromaždenie nijakým spôsobom nelimituje, a teda môže konateľa odvolať z akýchkoľvek dôvodov, dokonca aj bez udania dôvodu. K platnému odvolaniu konateľa je však potrebné riadne zvolanie valného zhromaždenia a následne dodržanie zákonného kvóra k uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia a prijatie uznesenia jednoduchou väčšinou prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Účinky odvolania nastávajú prijatím uznesenia valným zhromaždením o odvolaní z funkcie.

Dôležité je podotknúť, že pri spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným štatutárnym orgánom, ktorý sa vzdá svojej funkcie alebo je odvolaný valným zhromaždením, má valné zhromaždenie povinnosť do troch mesiacov ustanoviť nového konateľa. Obchodný zákonník v tejto súvislosti ukladá pôvodnému konateľovi povinnosť v prípade, ak nový konateľ nie je do 60 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty spomínanej vyššie stále ustanovený, a to povinnosť podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti.

Návrh na zápis zmeny do obchodného registra a potrebné prílohy k podaniu na obchodný register

Skutočnosť, že prišlo k zániku funkcie konateľa akýmkoľvek spôsobom, musí byť zapísaná do príslušného obchodného registra. Návrh na zápis zmeny do obchodného registra sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom predpísaného tlačiva, ktorého vzor je obsahom prílohy č. 8 vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (príloha č. 8 je k nahliadnutiu dostupná na tomto linku). Návrh na zápis zmeny do obchodného registra je potrebné podať spolu s prílohami:

  1. listina, ktorou sa preukazuje vznik funkcie konateľa (napr. rozhodnutie valného zhromaždenia o vymenovaní konateľa);
  2. listina, ktorou sa preukazuje skončenie funkcie konateľa;
  3. prípadne listina prítomných na valnom zhromaždení;
  4. úplne znenie spoločenskej zmluvy.

Bolo Vám niečo v súvislosti s dnešnou témou – zánik funkcie konateľa nejasné, prípadne by ste potrebovali pripraviť dokumenty potrebné k skončeniu člena štatutárneho orgánu vo svojej funkcii? Neváhajte kontaktovať náš tím skúsených advokátov, ktorý Vám s Vašou vecou radi a odborne pomôžu.

konecny-uzivatel-vyhod-kaduc-partners

Kedy môžu zrušiť Vašu spoločnosť? 2. časť

Vaša spoločnosť môže byť zrušená aj opomenutím Vášho konania. Vedeli ste o tom? V prvom článku sme sa venovali tomu, kto môže zrušiť spoločnosť proti vôli spoločníka / štatutárneho orgánu a aké sú dôvody zrušenia. V tomto článku prinášame ďalšie dôvody zrušenia spoločnosti.

DÔVODY ZRUŠENIA SPOLOČNOSTI

Strata oprávnenia na podnikanie

Spoločnosti majú svoje predmety činnosti zapísané v obchodnom registri. Dôvodom straty oprávnenia na podnikanie môže byť nielen vlastná činnosť spoločnosti smerujúca k zrušeniu živnostenského oprávnenia, ale aj rozhodnutie príslušných orgánov o zrušení povolania vo forme sankcie. Na naplnenie tohto dôvodu zrušenia spoločnosti súdom nepostačuje strata jedného alebo niekoľkých z viacerých oprávnení na podnikanie, ale strata všetkých podnikateľských oprávnení.

Zánik predpokladov ustanovených zákonom na vznik spoločnosti

Pred vznikom obchodnej spoločnosti a jej zápisom do obchodného registra je potrebné absolvovať formálny proces spojený so zakladaním spoločnosti, či už spísanie zakladateľskej listiny alebo spoločenskej zmluvy, získanie oprávnení na podnikanie, súhlas so zriadením sídla a pod. Pokiaľ po vzniku spoločnosti tieto predpoklady zaniknú, je to dôvodom na zrušenie spoločnosti. Dôležitá je však následnosť zániku predpokladov, a to že k ich zániku dôjde až po zápise spoločnosti do obchodného registra. Pokiaľ by existovali takéto vady predpokladov na vznik spoločnosti ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra, prichádza do úvahy iný inštitút, a to neplatnosť spoločnosti podľa § 68a Obchodného zákonníka.

Porušenie povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond spoločnosti;

Kapitálové obchodné spoločnosti si povinne vytvárajú rezervný fond. Tento rezervný fond si môžu vytvoriť súčasne so vznikom spoločnosti alebo túto povinnosť môžu ,,odložiť“ a rezervný fond vytvoria až z prvého zisku podľa riadnej účtovnej závierky. Vytváranie rezervného fondu si spoločnosti upravujú v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve. Dôležité na naplnenie tohto dôvodu zrušenia spoločnosti je, že došlo k porušeniu povinnosti vytvorenia alebo doplnenia rezervného fondu vo výške určenej zákonom. Pokiaľ zakladajúci dokument spoločnosti upravuje vytvorenie a dopĺňanie rezervného fondu vo vyšších sumách ako predpokladá Obchodný zákonník a dôjde k porušeniu tejto povinnosti vyplývajúcej zo zakladajúceho dokumentu spoločnosti, nemusí dôjsť súčasne aj k naplneniu tohto dôvodu zrušenia spoločnosti súdom. Podstatné na účely dôvodov zrušenia spoločnosti súdom je, či boli dodržané aspoň minimá určené Obchodným zákonníkom.

Porušenie povinnosti podľa § 56 ods. 4 Obchodného zákonníka

Ust. § 56 ods. 4 Obchodného zákonníka okrem iného upravuje, že činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov.

Zjednodušene povedané, niektoré činnosti môžu vykonávať len fyzické osoby s určitým oprávnením (napr. aj advokáti).  Takáto osoba, ktorá disponuje zákonnými oprávneniami na výkon činnosti, musí v spoločnosti vykonávajúcej takúto činnosť figurovať a spoločnosť môže túto činnosť vykonávať len takouto oprávnenou fyzickou osobou. Odchod oprávnenej fyzickej osoby zo spoločnosti bez zabezpečenia náhradnej osoby s oprávnením na rovnakú činnosť predstavuje dôvod zrušenia spoločnosti súdom.

 

Porušenie povinnosti uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe

Obchodné spoločnosti povinne každoročne vytvárajú individuálnu účtovnú závierku, ktorú sú povinné uložiť do zbierky listín. Nakoľko k odoslaniu individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín dochádza automaticky z registra účtovných závierok, fakticky spoločnosti postačí splnenie povinností v súlade so zákonom o účtovníctve a publikovaním účtovnej závierky v registri účtovných závierok dôjde k ich uloženiu aj do zbierky listín. Dôležité v tomto bode je, že sankcia zrušením spoločnosti nehrozí za individuálne porušenie tejto povinnosti v kalendárny rok, ale musí ísť o opakované porušenie povinnosti dve účtovné obdobia za sebou. Príklad 1: neuloženie účtovnej závierky v roku 2017, uloženie účtovnej závierky v roku 2018 a znova neuloženie účtovnej závierky v roku 2019 síce predstavuje nesplnenie povinnosti uložiť individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín dve účtovné obdobia, keďže však nešlo o dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, podmienky na zrušenie spoločnosti naplnené nebudú. Tým samozrejme nie sú dotknuté iné hroziace sankcie za nesplnenie povinnosti uložiť individuálnu účtovnú závierku každoročne.

Spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3 (preukázanie oprávnenia na zriadenie sídla).

Obchodné spoločnosti musia mať svoje sídlo. Keďže nehnuteľnosť, v ktorej sídli spoločnosť, nemusí byť v jej vlastníctve, zákon vyžaduje preukázanie oprávnenia spoločnosti na zriadenie jej sídla. V praxi sa to často realizuje práve súhlasom vlastníka nehnuteľnosti so zriadením sídla. V prípade, ak by oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti zaniklo, spoločnosť je povinná bezodkladne zabezpečiť iné sídlo spoločnosti, v opačnom prípade riskuje svoje zrušenie súdom z dôvodu, že nemá oprávnenie na zriadenie sídla.

Záver

Viaceré dôvody zrušenia spoločnosti súdom podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka je možné naplniť už len pasivitou alebo nevšímavosťou spoločnosti (účtovné závierky, strata oprávnenia na zriadenie sídla, nekonanie valného zhromaždenia a pod.). Odporúčame, aby si každý skontroloval, či má minimálne vyššie uvedené skutočnosti v spoločnosti na poriadku, aby zbytočne neriskoval zrušenie svojej spoločnosti. Na prvý pohľad malý formálny nedostatok v spojení napr. s pohádaním sa s obchodným partnerom, prípadne s konkurenčným bojom a následným návrhom alebo podnetom môže spôsobiť zbytočné právne komplikácie, ktorým sa je určite možné vyhnúť.

Pokiaľ by ste potrebovali pomôcť s posúdením splnenia právnych povinností vo Vašej spoločnosti s ručením obmedzeným alebo inej spoločnosti, pokojne nás kontaktujte na e-mail sabik@kaduc.sk alebo na telefónnom čísle +421 911 175 170.

zrusenie-sro-kaduc-partners

Kedy môžu zrušiť Vašu spoločnosť? 1. časť

Vedeli ste o tom, že Vaša spoločnosť môže byť zrušená aj bez toho, aby ste sa k tomu aktívne pričinili? Odporúčame venovať pozornosť základným povinnostiam, ktorých nedodržanie môže mať za následok zrušenie spoločnosti súdom. Napriek tomu, že pri súčasnej vyťaženosti súdov nemožno hovoriť, že by bol tento inštitút frekventovane využívaný, už jeho existencia a hroziaca sankcia sú samé o sebe dôvodom, aby sa každý, kto podniká prostredníctvom obchodnej spoločnosti, s touto problematikou oboznámil.

Obchodný zákonník v svojom § 68 ods. 6 upravuje základné dôvody ,,núteného“ zrušenia spoločnosti súdom. Tieto dôvody si rozoberieme nižšie. Ďalšie dôvody je možné nájsť v špeciálnych ustanoveniach Obchodného zákonníka. Na účely tohto článku uvedieme len základné dôvody podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Kto môže zrušiť spoločnosť aj proti vôli spoločníka / štatutárneho orgánu?

V súlade s vyššie spomenutým ustanovením Obchodného zákonníka ide o registrový súd, teda súd, v ktorého obchodnom registri je spoločnosť zapísaná. Ten môže rozhodnúť o zrušení spoločnosti:

  • z vlastného podnetu;
  • na návrh štátneho orgánu; alebo
  • na návrh tretej osoby, ktorá osvedčí právny záujem.

Rozhodnutie o zrušení spoločnosti z vlastného podnetu predpokladá situáciu, keď sa súd sám pri svojej činnosti dozvie o naplnení podmienok zrušenia spoločnosti. V prípade návrhu štátneho orgánu pôjde o situáciu, kedy sa o splnení podmienok zrušenia spoločnosti súdom dozvie pri svojej činnosti niektorý zo štátnych orgánov, ktorý zrušenie spoločnosti súdu navrhne. Nakoľko je možné konštatovať, že súdy a štátne orgány aktuálne nedisponujú kapacitami na riadnu kontrolu naplnenia podmienok zrušenia spoločnosti súdom, motivácia týchto subjektov na aktívne vyhľadávanie dotknutých spoločností a využitie tohto inštitútu je pomerne nízka. Návrh však môže podať aj akákoľvek tretia osoba, ktorá by osvedčila svoj právny záujem. Či už konkurencia, nespokojný zákazník, bývalý spoločník alebo člen štatutárneho orgánu, motivácia tretej osoby v silno konkurenčnom prostredí podať návrh môže byť podstatne vyššia. Treba brať na vedomie, že takáto tretia osoba síce musí osvedčiť právny záujem, ale aj návrh tretej osoby bez osvedčenia právneho záujmu však môže následne viesť k zrušeniu spoločnosti súdom z vlastného podnetu (keďže súd už dotknutú spoločnosť a podklady nemusí aktívne vyhľadávať, ale boli mu doručené treťou osobou). Nie je preto vhodné brať vec na ľahkú váhu napriek tomu, že podávanie návrhov zo strany tretích osôb je zákonom obmedzené povinnosťou osvedčiť právny záujem.

 

Aké sú dôvody zrušenia spoločnosti súdom?

Ide najmä o:

  • nekonanie valného zhromaždenia v príslušnom kalendárnom roku;
  • neustanovenie orgánov spoločnosti v čase dlhšom ako tri mesiace;
  • strata oprávnenia na podnikanie;
  • zánik predpokladov ustanovených zákonom na vznik spoločnosti;
  • porušenie povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond spoločnosti;
  • porušenie povinnosti podľa § 56 ods. 4 Obchodného zákonníka (oprávnenie fyzickej osoby na výkon činnosti);
  • porušenie povinnosti uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe;
  • spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3 (preukázanie oprávnenia na zriadenie sídla).

 

Nekonanie valného zhromaždenia v príslušnom kalendárnom roku

Valné zhromaždenie v kapitálovej obchodnej spoločnosti sa musí uskutočniť minimálne raz za kalendárny rok. Samozrejme, uskutočniť sa môže neobmedzený počet krát v priebehu roka podľa potrieb spoločnosti. Jedno konanie valného zhromaždenia je však zákonné minimum. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, je to dôvodom na zrušenie spoločnosti súdom. Medzi jednotlivými konaniami valného zhromaždenia môže uplynúť viac ako rok, dôležité však je, aby sa v každom kalendárnom roku konalo aspoň jedno valné zhromaždenie. Príklad: na tieto účely je v poriadku, ak by sa v roku 2019 konalo valné zhromaždenie v januári a v roku 2020 až v decembri. Medzi valnými zhromaždeniami uplynul viac ako rok (fakticky takmer dva roky), avšak aj za kalendárny rok 2019 aj 2020 sa valné zhromaždenie konalo, preto nejde o dôvod zrušenia spoločnosti súdom.

Neustanovenie orgánov spoločnosti v čase dlhšom ako tri mesiace:

Typickým prípadom je skončenie funkcie štatutárneho orgánu v dôsledku čoho tento orgán neplní svoju funkciu (zjednodušene, nemá ju kto vykonávať). Došlo napr. k odvolaniu jediného konateľa spoločnosti, prípadne sa jediný konateľ vzdal funkcie. Funkcia štatutárneho orgánu v spoločnosti zostane v takom prípade až do vymenovania nového konateľa neobsadená. Pokiaľ k ustanoveniu nového konateľa v tomto pomyselnom prípade nedôjde v lehote troch mesiacov, je to dôvodom na zrušenie spoločnosti súdom. Pokiaľ plní funkciu štatutárneho orgánu viac osôb, základom na posúdenia tohto dôvodu zrušenia spoločnosti podľa nášho názoru je, či zánik funkcie jednej alebo viacerých osôb z kolektívneho štatutárneho orgánu spôsobí nefunkčnosť takéhoto orgánu spoločnosti ako celku v spojení s ustanoveniami spoločenskej zmluvy o počte členov daného orgánu, uznášaniaschopnosti a spôsobe konania.

O ďalších dôvodoch zrušenia spoločnosti si môžete prečítať v našej druhej časti článku – Zrušenie spoločnosti ex offo.

Pokiaľ by ste potrebovali pomôcť s posúdením splnenia právnych povinností vo Vašej spoločnosti, pokojne nás kontaktujte na e-mail sabik@kaduc.sk alebo na telefónnom čísle +421 911 175 170. Poskytujeme služby pre obchodné spoločnosti a podnikateľov.

zodpovednost-statutarov-kaduc-partners

Často prehliadané povinnosti konateľov, resp. štatutárov všeobecne

KADUC & PARTNERS

Povinnosti konateľov a štatutárov sú rôzne. Ak zvažujete, že si založíte obchodnú spoločnosť alebo sa máte stať konateľom spoločnosti alebo štatutárom, máte v zákone definované povinnosti.

  1. Povinnosť (nielen) štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a následky s tým spojené

V prípade, ak je spoločnosť predĺžená musí (skúsený právnik by však povedal „mala by“) podať návrh na vyhlásenie v konkurzu. Pokiaľ napr. konateľ túto povinnosť nesplní, zákon s tým spája sankciu vo výške 12 500,- eur (výška polovice min. základného imania akciovej spoločnosti), ktorú by mohol mať (resp. mal) povinnosť uhradiť priamo konateľ (nešlo by teda o plnenie z majetku spoločnosti).

Na to, aby bolo možné podať návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti musí byť spoločnosť v úpadku. Musí byť teda platobne neschopná alebo predĺžená. Platobne neschopná je spoločnosť v prípade, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predĺžená je spoločnosť v prípade, ak je povinná viesť účtovníctvo a má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku. V prípade, ak nastane takáto okolnosť, spoločnosť, resp. jej štatutárny orgán, je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

  1. Kríza spoločnosti v zmysle ust. § 67a a nasl.

Úpadku spoločnosti však predchádza aj kríza spoločnosti, čo je stav, kedy je spoločnosť v úpadku alebo spoločnosti úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti hrozí, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.  V takom prípade štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. Akonáhle je spoločnosť v kríze, uplatňuje sa zákaz plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje.

Jednoducho povedané, spoločnosť nemôže počas krízy svojim spriazneným osobám vyplatiť pôžičky alebo iné plnenia. Pokiaľ sa tak stane, štatutárne orgány ručia za vrátenie takéhoto plnenia. Obdobné platí aj pre vrátenie vkladov spoločníkov.

  1. Povinnosť súčinnosti aj pri zmene štatutárneho orgánu

V prípade, že by došlo k výmene štatutárneho orgánu, aj bývalý štatutárny orgán je povinný poskytovať primeranú súčinnosť súdu, správcovi dane, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, správcom alebo súdnym exekútorom, a to za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán (§ 66 ods. 5 Obchodného zákonníka). Čiže aj prípadnom zánikom účasti v spoločnosti môže správca dane alebo iný z týchto subjektov predvolať a požadovať informácie a vysvetlenia.

Vyššie uvedené je nutné brať iba ako všeobecný prehľad povinností štatutárnych orgánov, ktorú sú podľa našej skúsenosti často „zabúdané“. Či si svoje povinnosti plníte, resp. ak neviete či Vám vznikli, prípadne neviete ako ich splniť, pokojne sa pýtajte telefonicky, vyplnením formulára na našom webe, alebo cez Facebook, či Linkedin.

Plnenie záväzkov a zodpovednosť za škodu počas koronakrízy?

KADUC & PARTNERS

Musím plniť svoje záväzky v lehote splatnosti?

Generálne platí, že áno, musíte. Existujú však „výnimky“, ktoré možno v aktuálnych súvislostiach pandémie rozdeliť na výnimky platné už pred krízou (jedna z nich je primárnym obsahom tohto článku) a výnimky, ktoré prijala vláda, resp. neskôr parlament (na tepe dňa), a ktoré majú svoju, viac či menej pozitívnu, dynamiku.

Dynamika spočíva hlave v ochrane pred aktuálnou nutnosťou (splatnosťou) platiť svoje dlh hneď. Ide teda najmä o odklad platenia, nie zrušenie dlhu. Pokiaľ nie ste zaradený medzi osoby, ktorým sa výslovne priznalo právo nesplácať svoje dlhy včas (v lehote splatnosti) ako napr. lízingové splátky, hypoúvery alebo odvody, záväzky treba jednoducho plniť tak, ako bolo dohodnuté (ev. rozhodnuté). Ďalšou výnimkou môže byť konkurz, či reštrukturalizácia – to je kapitola sama o sebe a na osobitný článok, takže o tom nabudúce.

Predmetom tohto článku má byť predovšetkým poukaz a pripomenutie § 374 Obchodného zákonníka, ktorý obchodníkov „chráni“ pred zodpovednosťou za škody spôsobené v kontexte pandémie.

V dôsledku súčasnej situácie čelia mnohé spoločnosti problémom s výpadkami dodávok, pohybom pracovnej sily či museli svoju činnosť úplne pozastaviť, v dôsledku čoho sa dostávajú do omeškania. Aká je ich miera zodpovednosti za omeškanie s plnením záväzkov plynúcich zo zmlúv či objednávok? A čo v prípade, ak si nemôžu plniť len časť svojich záväzkov?

Vo všeobecnosti platí, v prípade ak si zmluvná strana nesplní svoje zmluvné záväzky, napr. dodať tovar v určitej lehote, dostáva sa do omeškania. V tomto prípade do situácie vstupuje vis major, teda vyššia moc v podobe celosvetovej pandémie predstavujúcu objektívnu prekážku, pre ktorú nemôžu byť zmluvné záväzky plnené tak, ako boli dojednané.

Vyššie uvedené nemožno interpretovať tak, že by pre súčasný stav automaticky zanikali zmluvné záväzky a strany by si nemuseli plniť povinnosti s nimi spojené. Zmluvy a z nich vyplývajúce povinnosti strán sú naďalej platné a strany, pokiaľ im to situácia dovoľuje, si musia aj naďalej svoje záväzky plniť. V tomto prípade sa zmluvná strana len zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním alebo porušením, a to za predpokladu, že porušenie záväzku nastalo v časovej a vecnej príčinnej súvislosti s COVID-19.

Rozmenené na drobné. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú v už spomínanom § 374 Obchodného zákonníka definované ako prekážky, ktoré

  • nastali nezávisle od vôle povinnej strany; a ktoré
  • jej bránili v splnení jej povinnosti;

a zároveň ak nemožno rozumne predpokladať, že by:

  • povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala; a že by
  • v čase vzniku jej záväzku túto prekážku predvídala.

Je potrebné si uvedomiť, že uvedené podmienky sa týkajú výlučne vzťahov, ktoré spadajú pod reguláciu Obchodného zákonníka, a čo je hlavné, na ktorých sa zmluvné strany dohodli ešte pred pandémiou koronavírusu a nie tých, ktoré boli dojednané v čase súčasnej mimoriadnej situácie. Netreba pritom zabudnúť ani na možnosť modifikácie (vylúčenia) uvedených podmienok samotnými zmluvnými stranami v dohodnutom kontrakte.

Pre prípad, že to nebolo z vyššie uvedeného zrejmé, tento článok slúži len ako všeobecná informácia, ktorej cieľom je zjednodušenou formou zosumarizovať aktuálnu právnu úpravu. Nebolo by to právo, ak by aj výnimka nepripúšťala možnosť ďalšej výnimky, pravidla, alebo interpretačnej nejasnosti – práve preto považujeme za nevyhnutné posudzovať každé neplnenie povinnosti samostatne a na základe všetkých dostupných podkladov – len vtedy Vám vieme odpovedať na Vašu situáciu, či plniť alebo nie, spoľahlivo a zodpovedne.

Preto, ak máte otázku, pokojne sa pýtajte telefonicky, vyplnením formulára na našom webe, alebo cez Facebook, či Linkedin.

Koronavirus-pracovne-pravo

Koronavírus: 8 otázok a odpovedí. Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

KADUC & PARTNERS

Pripravili sme pre vás súhrn informácií o mimoriadnej situácii z pohľadu pracovného práva a s ním spojených dopadov na pracovnoprávne vzťahy.

  1. Čo ak zamestnanec odmietne nastúpiť do práce, príp. vykonať pracovnú cestu do zahraničia z dôvodu obavy nakazenia COVID-19?

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia platí, že: „Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietol vykonať prácu, prerušil prácu alebo opustil pracovisko, aby odišiel do bezpečia, ak sa dôvodne domnieval, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.“ (pozn. obdobne tak ustanovuje aj § 47 ods. 3 Zákonníka práce)

Preložené do ľudskej reči uvedené znamená, že nie je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny také odmietnutie prítomnosti na pracovisku (prípadne vykonania pracovnej cesty), ak toto odmietnutie je založené na odôvodnenej (relevantne) domnienke, že vykonávaním práce na konkrétnom (dohodnutom) pracovisku je bezprostredne (teda priamo) a súčasne vážne ohrozený život alebo zdravie ľudí.

Uvedené však možno len ťažko aplikovať v prípade, ak zamestnanec pracuje z domu.

  1. Práca z domu (home-office)

V súčasnej situácii ide o najbezpečnejší, a ak to charakter práce a technické možnosti umožňujú, tak aj o najlepší spôsob výkonu práce pre zamestnávateľa. Na home-office sa však z formálneho pohľadu vyžaduje dohodu oboch strán, a teda súhlas zamestnanca aj zamestnávateľa.

Výkon práce doma by mal byť dohodnutý v pracovnej zmluve, pričom ak to dohodnutý nie je, pre ochranu oboch strán je vhodné pracovnú zmluvu zmeniť. Na takúto zmenu postačuje e-mailová komunikácia, ktoré preukázateľne zachytí dohodu zamestnávateľa so zamestnancom.

Nariadenie home-office zo strany zamestnávateľa je možné len vo výnimočnej situácii, pričom je potrebné si uvedomiť, že ministerstvo práce môže mať (a spravidla má) s takýmto nariadením problém, pričom takéto nariadenie home-office považuje za nezákonné.

  1. Môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi dovolenku?

Podľa § 111 Zákonníka práce platia pri nariadení dovolenky viacerá pravidlá. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Pritom, pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.

Navyše, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne. Aj toto však má svoje výnimky.

V súvislosti s aktuálnou situáciou sa kruciálnym ustanovením Zákonníka práce javí § 111 ods. 5 druhá veta Zákonníka práce: „Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.“ Výnimočnosť situácie možno odôvodniť aj prevenciou pred šírením koronavírusu (COVID-19).

  1. Môže zamestnávateľ určiť, kde má zamestnanec dovolenku tráviť?

Nie, nemôže.

Zamestnanec by si však mal uvedomiť aké následky môžu v súvislosti s „karanténnymi“ opatreniami vyplývať z dovolenky v zahraničí. Či už je to zodpovednosť za porušenie povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, alebo majetku, alebo nutnosť podrobiť sa karanténe v domácej izolácii a konzekventne aj povinnosť nahradiť škodu zamestnávateľovi, ak vznikne a bude v priamej súvislosti so zavineným porušením povinnosti zamestnanca.

  1. Aké sú povinnosti zamestnávateľa z pohľadu BOZP?

Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.

Pritom medzi všeobecné zásady prevencie patria napríklad: vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika, vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, či vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

  1. Čerpanie náhradného voľna 

Z pohľadu zamestnávateľa sa môže ako najideálnejšia voľba javiť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas.

Pre vylúčenie problémov (napríklad s nevyplatením mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas), je nevyhnutné čerpanie náhradného voľna so zamestnancom dohodnúť. Zamestnancovi potom patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nepatrí.

Netreba pritom zabudnúť ani na ust. § 121 ods. 4 Zákonníka práce: „Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas“.

  1. Karanténa – dôležitá osobná prekážky v práci

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Keďže ide o dočasnú pracovnú neschopnosť, zamestnancovi, ak je nemocensky poistený, má nárok na náhradu príjmu (v čiastočnom rozsahu) od zamestnávateľa (prvých 10 dní), následne od Sociálnej poisťovne.

Javí sa ako vhodné pripomenúť, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, pričom sa mu poskytne:

  1. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  1. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Na dôvažok, podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje dodatočne.

  1. Čo ak musí zamestnávateľ uzavrieť prevádzku?

V prípade, ak nastane nutnosť uzatvorenia prevádzky z dôvodu nariadenia vlády, alebo prevencie pred šírením koronavírusu a zamestnanca nemožno preradiť na inú prácu, možno konštatovať, že ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, v prípade ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku; uvedené nemusí platiť, ak je so zástupcami zamestnancov dohodnuté, pre ktoré vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, patrí náhrada mzdy podľa dohody, najmenej však 60 % jeho priemerného zárobku.

Záverom

Uvedené otázky a odpovede sa týkajú len vybraného okruhu situácii, ktoré môžu nastať. Do úvahy prichádzajú ešte otázky týkajúce sa kolektívnych zmlúv, konta pracovného času, či úpravy pracovných zmien. Navyše, je potrebné si uvedomiť, že uvedené odpovede nemusia platiť na každú situáciu, ktorá sa v pracovnom pomere vyskytne.

Tak ako iné právne odvetvia, aj pracovné právo je postavené na zásadách (v tomto prípade na ochrane zamestnanca), ktoré jednotlivé zákonné ustanovenie viac či menej „modifikujú“ a je potrebné pri ich aplikácii k nim pristupovať s primeranou obozretnosťou a poznaním kontextu, a to tak skutkové stavu, ako aj relevantných zákonných ustanovení.

V prípade konkrétnych situácií alebo prípadných nejasností nás pokojne kontaktujte.

Jednoosobova-eserocka-kaduc-partners

Jednoosobová “eseročka” – legálna pomoc člena rodiny

KADUC & PARTNERS

Ak vám vo vašej jednoosobovej eseročke pomáha člen rodiny (sestra, otec, manžel), od januára 2020 ide o legálnu činnosť. Doteraz sa toto pravidlo týkalo len živnostníkov, ktorí mali vo svojom podnikaní povolenú pomoc od rodinných príslušníkov. V ostatných prípadoch išlo o nelegálne zamestnávanie.

Od januára tohto roka je to však inak. Ako spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (majiteľom), vám môže príbuzný pomáhať bez uzavretia pracovnej zmluvy či dohody.

Čo je jednoosobová sro?

Spoločnosť s ručeným obmedzeným s jediným spoločníkom (majiteľom), ktorý je fyzickou osobou, pričom nezáleží, koľko zamestnáva bežných zamestnancov.

Čo to znamená?

Znamená to, že tento jediný spoločník (majiteľ) môže pod svojou spoločnosťou s ručením obmedzeným zamestnávať desiatky zamestnancov s pracovnou zmluvou. Bez pracovnej zmluvy alebo dohody je oprávnený zároveň „zamestnať“ aj svojich rodinných príslušníkov. Majiteľ však musí byť fyzickou osobou, nie firmou – teda inou spoločnosťou.

Za rodinného príslušníka sa považuje príbuzný v priamom rade (rodič, dieťa, starý rodič, vnuk), súrodenec a manžel alebo manželka.

Aké podmienky musí spĺňať?

Na to, aby ste mohli rodinného príbuzného „zamestnať“ bez zmluvy, musí dostávať dôchodok alebo byť dôchodkovo poistený. Môže byť tiež žiakom či študentom do 26 rokov.

Takáto pomoc od blízkych je pre podnikateľa výhodná z viacerých dôvodov. Pracujúcim blízkym neplatí mzdu, a teda neplatí ani odvody a dane. Je odbremenený od administratívnej záťaže týkajúcej sa takýchto pracovníkov a navyše ide o legálny spôsob „zamestnávania.“

V minulom roku odhalila inšpekcia množstvo prípadov nelegálneho zamestnávania osôb, pričom eseročiek bolo v tomto smere pokutovaných viac ako živnostníkov.

Najčastejšie sa porušoval zákaz nelegálneho zamestnávania osôb v oblasti priemyselnej výroby, stavebníctva, ale aj vo veľkoobchode, maloobchode či stravovacích službách. Na nelegálne zamestnávanie si treba dať pozor, hrozí zaň vysoká pokuta.

Aká je to nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie?

Nelegálna práca je závislá práca, vykonávaná pre zamestnávateľa fyzickou osobou, ktorá s ním nemá uzavretý pracovnoprávny vzťah alebo je príslušníkom tretej krajiny a nemá na Slovensku prechodný pobyt.

K nelegálnemu zamestnávaniu dochádza vtedy, ak zamestnávateľ využíva závislú prácu:

  • od fyzickej osoby, s ktorou nemá uzavretý pracovnoprávny vzťah
  • od fyzickej osoby, s ktorou má uzatvorený pracovnoprávny vzťah, no neprihlásil ju do Sociálnej poisťovne
  • od štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá udelený prechodný pobyt na Slovensku

Pevne veríme, že sa nevystavujete riziku, ktorým je nelegálne zamestnávanie. Pri nelegálnej práci a zamestnávaní môže udeliť Inšpektorát práce pokutu až do výšky 200.000,- Eur.

Potrebujete pomôcť s riešením pracovnoprávnych vzťahov vo vašej firme? Poskytujeme komplexné právne služby pre firmy a spoločnosti.

konecny-uzivatel-vyhod-kaduc-partners

KÚV – kto je povinný vykonať zápis a ako to urobiť?

Do konca roka 2019 boli takmer všetky obchodné spoločnosti povinné zapísať konečného užívateľa výhod do obchodného registra.

V článku sa dozviete:

  • Kto je konečným užívateľom výhod?
  • Ktorých subjektov sa povinnosť zápisu KÚV týka?
  • Ako zápis vykonať?

Kto je konečný užívateľ výhod?

Konečným užívateľom výhod je vo všeobecnosti fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu.

Zákonná definícia pomenúva viacero situácií, kedy je fyzická osoba konečným užívateľom výhod:

  • osoba s priamym alebo nepriamym podielom najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo najmenej 25 % na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,
  • osoba s právom vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,
  • osoba ovládajúca právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode (napr. tichý spoločník na základe zmluvy o tichom spoločenstve),
  • osoba s právom na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.

V našich podmienkach je najčastejšie konečným užívateľom výhod v spoločnosti spoločník. Ak má napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným viacero spoločníkov a ich obchodný podiel prevyšuje 25 %, zväčša sú títo spoločníci konečnými užívateľmi výhod.

Som povinný zapisovať KÚV do obchodného registra?

Povinnosť zápisu KÚV sa netýka všetkých spoločností. Zápis nie sú povinní vykonať:

  • fyzické osoby – podnikatelia podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia,
  • obchodné spoločnosti, ktorých návrh na zápis do obchodného registra bol podaný po 01.11.2018, keďže tento zápis mal byť vykonaný už pri založení spoločnosti,
  • obchodné spoločnosti, ktoré majú konečného užívateľa výhod zapísaného v registri partnerov verejného sektora.

Povinnosť zápisu sa netýka ani spoločností, ktoré sú emitentom cenných papierov vydaných na obchodovanie na regulovanom trhu.

V prípade, ak ste sa medzi výnimkami uvedenými vyššie nenašli, budete pravdepodobne povinný zápis vykonať do 31.12.2019. 

Ako zapíšem KÚV?

Na zápis KÚV do obchodného registra je určený formulár, ktorý je dostupný na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Tak ako pri zápise zmien v rámci obchodnej spoločnosti, sú k zápisu potrebné:

  • občiansky preukaz s čipom,
  • prístup do schránky spoločnosti, ktorej KÚV zapisujeme alebo plnomocenstvo,
  • nainštalované aplikácie (eID aplikácia) a podpisové komponenty.

Zápis v jednotlivých krokoch:

  1. Vyplnenie formuláru k zápisu KÚV na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý nájdete tu a jeho stiahnutie.
  2. Podpísanie formulára k zápisu napríklad na stránke www.zep.disig.sk, ak ste štatutárom. V prípade, ak zápis vybavuje váš pracovník, je potrebné pripraviť a podpísať aj plnomocenstvo. 
  3. Prihlásenie do schránky www.slovensko.sk pod spoločnosťou, ktorej zápis idete vykonať, ak ste štatutárny orgán alebo zápis možno vykonať na základe plnomocenstva. 
  4. Po prihlásení do www.slovensko.sk si cez podanie vyberiete službu – zápis zmien o konečnom užívateľovi výhod.
  5. Po výbere služby označíte registrový súd, ktorému podlieha vaša spoločnosť. Je to registrový súd v kraji, v obvode ktorého má spoločnosť sídlo.
  6. Následne sa otvorí formulár k zápisu KÚV.
  7. Do formulára doplňte chýbajúce údaje (štandardne sú údaje predvyplnené) a skontrolujete predvyplnené.
  8. Nahráte prílohy k podaniu, ktorými sú: formulár z bodu 1. a v prípade, ak zapisuje KÚV splnomocnenec, aj plnomocenstvo.
  9. Odošlete podanie.

Po odoslaní príde do schránky potvrdenie o pridelení čísla podania. Registrácia KÚV je bezplatná. Štandardne vybavujú súdy podanie do troch dní. 

Odporúčanie a hodnotenie na záver

Okrem uvedeného procesu odporúčame aj vypracovanie dokumentu, ktorý definuje náš postup pri označení konečného užívateľa výhod. Môže ísť o čestné prehlásenie konateľa spoločnosti alebo konečných užívateľov výhod, ktoré potvrdzuje, kto je konečným užívateľom výhod. 

Ako sme písali vyššie, povinnosť zápisu je do 31.12.2019. V prípade nesplnenia povinnosti zápisu vám hrozí pokuta až do 3 310 Eur. Keďže sa jedná o povinnosť, ktorá má skôr formálnu povahu, vystaviť sa riziku pokuty považujeme za zbytočné.

Ak potrebujete pomôcť, vykonávame zápisy do obchodného registra a poskytujeme právne služby pre spoločnosti.