ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.

Záložné právo – druhy záložného práva (III. časť)

KADUC & PARTNERS

V článku s názvom Záložné právo – I. časť sme objasnili základné funkcie záložného právo, ako aj jeho charakteristiky. V naň nadväzujúcom článku s názvom Záložné právo – II. časť sme nazreli do problematiky zriadenia a vzniku záložného práva, ako aj na jeho základné definičné znaky – záloh a pohľadávka. Práve v nadväznosti na obsah uvedených článkov Vám poskytujeme stručné zhrnutie problematiky druhov záložných práv. Práve v článku Záložné právo – III. časť bližšie upriamime pozornosť na otázky zmluvného a mimozmluvného záložného práva a ich základné charakteristické znaky.

Rozdiel medzi zmluvným a mimozmluvným záložným právom predstavuje ich rozlišovanie v zmysle právneho dôvodu zriadenia.

Zmluvné záložné právo

Zmluvné záložné právo je zriaďovaná záložnou zmluvou, ktorej obligatórne náležitosti sú upravené v ustanovení § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“).  Zmluvnými stranami záložnej zmluvy sú záložný veriteľ a záložca, resp. vlastník zálohu, čo môže byť dlžník, ale aj subjekt, ktorý iba prevzal zabezpečenie pohľadávky, a teda poskytuje dlžníkovi zábezpeku. Záložná zmluva môže mať písomnú formu, a to v prípade ak sa záložné právo registruje v príslušnom registri záložných práv, zatiaľ čo, v prípade ak je predmetom zálohu hnuteľná vec, tak záložné právo vzniká odovzdaním veci záložnému veriteľovi s čím zákon v ustanovení § 151b ods. 1 OZ obligatórne nespája písomnú formu záložnej zmluvy: „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Ďalšou obligatórnou náležitosťou záložnej zmluvy je špecifikácia pohľadávky, ktorú záložná zmluva zabezpečuje. V zmysle ustanovenia § 151c ods. 1 OZ môže byť peňažná, ale aj nepeňažná: „Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.“ Táto musí byť dostatočne presná, aby nebolo možné ju zameniť s inou pohľadávkou. V zmysle uvedeného peňažná pohľadávka je určená jej istinou a príslušenstvom, zatiaľ čo nepeňažná pohľadávka môže vychádzať z dohodnutej hodnoty peňažnej pohľadávky. Záloh, ako jedna z náležitostí záložnej zmluvy musí byť taktiež definovaná v záložnej zmluve, a to niektorým zo spôsobov ako to určuje ustanovenie § 151b ods. 4 OZ: „Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.“ Dôležitosť presného uvedenia obligatórnych náležitostí záložnej zmluvy je zdôraznená aj ustálenou judikatúrou súdov, konkrétne Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co/433/2015: „Obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie pohľadávky a zálohu. Zmluvné určenie predmetu záložného práva je najdôležitejšou časťou zmluvy. Musí v nej byť uvedený presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia tak, aby záložný veriteľ v čase výkonu svojho práva presne vedel, čím je pohľadávka zabezpečená.

Nevyhnutnou náležitosťou záložnej zmluvy sú tiež podpisy zmluvných strán, s ktorými zákon nespája povinnosť ich úradného osvedčenia.

Mimozmluvné záložné právo

Mimozmluvné záložné právo je zriaďované v zmysle ustanovenia § 151b ods. 1 schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva sa zabezpečujú pohľadávky dedičov vznikajúce práve pri tejto dohode, podstatou ktorej je rozdelenie dedičstva v zmysle ustanovenia § 482 ods. 1 a nasl. OZ: „Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.“, takto uzatvorená dohoda podlieha schváleniu zo strany súdu.

Medzi ďalšie právne dôvody zriadenia záložného práva patrí rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu. Súd, resp. správny orgán môžu rozhodnúť o zriadení záložného práva iba v prípade, ak im to vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle ustanovenia § 343 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok môže súd rozhodnúť o zriadení záložné právo v rámci rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“. Za rozhodnutia správnych orgánov, v zmysle ktorých je zriadené záložné právo, považujeme napr. rozhodnutia správcov dane o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151b ods. 1 uvádza ako posledný dôvod zriadenia záložného práva zákon, takto zriadené záložné právo je označované ako zákonné záložné právo. Zákonné záložné právo vzniká okamihom účinnosti právnej normy alebo je zriaďované (prípadne aj vzniká) v čase keď nastane skutočnosť, s ktorou zákon spája zriadenie (vznik) záložného práva. Do skupiny zákonných záložných práv je možné zaraďovať najmä záložné právo v zmysle ustanovenia:

  • 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zabezpečuje peňažné pohľadávky, ktorými sú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu a pozemku, ale aj platby súvisiace s užívaním bytu a nebytového priestoru v bytovom dome),
  • 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (zabezpečuje najmä pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva poľnohospodárskych pozemkov),
  • 38 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe (zabezpečuje najmä pohľadávky na mzdu, na náklady poskytované v súvislosti s pracovným úrazom, na náklady na pohreb, na odmenu za záchranu námornej lode alebo iného majetku, na náhradu prístavných, prejazdových lodivodských a iných náhrad).

Zákon výslovne nepriznáva zákonnému záložnému právu špecifické postavenie, avšak zákonné záložné práva v rámci výkonu záložného práva je nositeľom prednostného postavenia pred ostatnými záložnými právami.

Veríme, že sme Vám stručným spracovaním problematiky zmluvného a mimozmluvného záložného práva priniesli nové poznatky, ako aj objasnili základné rozdiely v rámci týchto dvoch právnych inštitútov. Otázky súvisiace so záložným právom všeobecne sú pomerne komplikované, a preto Vám náš tím skúsených a kvalifikovaných advokátov z našej advokátskej kancelárie v Trnave a v Bratislave radi poskytneme pomocnú ruku pri hľadaní odpovedí či optimálnych riešení Vášho problému.

Záložné právo – zriadenie a vznik záložného práva (II. časť)

KADUC & PARTNERS

V predchádzajúcom článku zameranom na problematiku záložného práva sme sa pokúsili priblížiť základné charakteristické znaky záložného práva. Venovali sme sa najmä jeho zabezpečovacej a uhradzovacej funkcií, ale aj subsidiárnemu charakteru, vecnoprávnemu charakteru a akcesorite. Na uvedenú problematiku nadviažeme článkom Záložné právo – II. časť, v rámci ktorého poskytneme stručný exkurz od problematiky zriadenia a vzniku záložného práva, ale tiež upresníme definičné znaky záložného práva – záloh a pohľadávka.

Zmluvné a mimozluvné záložné právo

Vo všeobecnosti rozlišujeme záložné právo na zmluvné záložné právo a mimozmluvné záložné právo. Toto pomyselné rozlišovanie vyplýva z ustanovenia § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), ktorý vo svojom znení vymenúva právne dôvody zriadenia záložného práva (§ 151b ods. 1 OZ): „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

Právnym dôvodom zriadenia zmluvného záložného právoa je záložná zmluva. Následne zmluvné záložné právo vzniká spravidla registráciou v príslušnom registri záložných práv. Osobitne dávame do pozornosti výraz spravidla, keďže aj v tomto prípade existujú výnimky, ako napr. zmluvné posesórne záložné právo k hnuteľnej veci vznikajúce okamihom odovzdania hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo do úschovy tretej osobe.

Registrácia záložného práva

Okrem výnimiek je registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv nevyhnutná. Zmluvné záložné právo v rámci svojho vzniku predpokladá tzv. dvojfázový proces pozostávajúci z prvého kroku, ktorým je uzatvorenie záložnej zmluvy – právny titul (týmto krokom sa záložné právo zriadi), a druhým krokom je registrácia v registri záložných práv – modus (týmto krokom záložné právo vzniká). Dávame do pozornosti, že aj v tomto prípade existujú výnimky, kedy zmluvné záložné právo na svoj vznik nevyžaduje dvojfázový proces, a teda na to, aby vzniklo nie je potrebná registrácia v registri záložných práv, ako príklad uvádzame zmluvné záložné právo podľa § 53a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, prípadne aj zmluvy o zriadení záložného práva, ktorých predmetom je hnuteľná vec odovzdávaná záložnému veriteľovi do úschovy, keďže samotným odovzdaním veci dochádza ku vzniku záložného práva.

Právnym dôvodom zriadenia záložného práva sú aj iné právne skutočnosti a vtedy hovoríme o tzv. mimozmluvnom záložnom práve. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 151b ods. 1 OZ sa záložné právo zriaďuje schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Takto zriadené záložné právo následne vzniká až registráciou v príslušnom registri záložných práv. Aj pri mimozmluvnom záložnom práve je možné pozorovať dvojfázovosť ich vzniku, avšak mimozmluvné záložné právo je unikátne tým, že môže vzniknúť tiež na základe inej právnej skutočnosti ako je registrácia v príslušnom registri záložných práv. V týchto prípadoch potenciálna registrácia mimozmluvného záložného práva v príslušnom registri záložných práv je významná pre určenie poradia vo vzťahu k ostatným záložným právam.

Účinky registrácie záložného práva

Registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv má konštitutívne účinky (právotvorné účinky). V zmysle ustanovenia § 151e ods. 1 OZ: „Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv”) zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“ Notársky centrálny register záložných práv je verejný zoznam vedený Notárskou komorou Slovenskej republiky. Notársky centrálny register záložných práv pôsobí len subsidiárne (podporne), keďže sú v ňom registrované len záložné práva, ktoré nie sú povinne registrované v osobitnom registri záložných práv. Medzi osobitné register záložných práv je možné zaradiť napr. kataster nehnuteľností kam sa zapisujú záložné práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom ako to uvádza ustanovenie § 151e ods. 2 a ods. 3 OZ. Do katastra nehnuteľností vedeného príslušným okresným úradom sa záložné práva zapisujú buď vkladom (zmluvné záložné právo) alebo záznamom (mimozmluvné záložné právo). Pomedzi osobitné registre záložných práv tiež môžeme zaradiť aj obchodný register vedený príslušným registrovým súdom kam sa registruje záložné právo zriadené k obchodnému podielu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo záložné práva k podielom komplementára komanditnej spoločnosti. Ďalšie osobitné registre záložných práv sú tiež Centrálny depozitár cenných papierov, Námorný register Slovenskej republiky vedený Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Register plavidiel vedený Dopravným úradom Slovenskej republiky či register vedený Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Záloh alebo “založené veci a práva”

Zálohom alebo aj spôsobilým predmetom záložného práva sú všetky veci, práva či iné majetkové hodnoty, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právneho vzťahu tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151d ods. 1 OZ: „Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.“ Zálohom môžu byť predmety, ktoré sú prevoditeľné.

Pohľadávku je možné definovať ako právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka vyplývajúce zo záväzkovoprávneho vzťahu čo vyplýva z ustanovení § 488 OZ: „Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“ Záložným právom je možné zabezpečiť nielen existujúcu pohľadávku, ale aj tzv. budúcu pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Práve táto skutočnosť predstavuje výnimku z akcesorického charakteru záložného práva vyjadrujúceho to, že záložné právo vždy sleduje „osud“ hlavnej zabezpečovanej pohľadávky. Záložným právom môže byť zabezpečovaná peňažná aj nepeňažná pohľadávka.

Problematika záložného práva je značne široká, a preto predkladaný článok predstavuje iba stručný a základný prehľad otázok týkajúcich sa zriadenia a vzniku záložného práva, ako aj základných definičných znakov záložného práva, a to záloh a pohľadávka.

Veríme, že sme vám tému záložného práva priblížili a v prípade ak hľadáte kvalifikovaných právnikov, ktorí vám poskytnú pomocnú ruku nielen v otázkach záložného práva, obráťte sa na našich advokátov a právnikov a spolu sa pokúsime nájsť optimálne riešenie vášho problému.

Záložné právo – zabezpečovacie inštitúty (I. časť)

KADUC & PARTNERS

Fyzické osoby a právnické osoby pred vstupom do záväzkovoprávneho vzťahu veria v jeho riadne splnenie. Veriteľovi vzniká právo na poskytnutie plnenia, zatiaľ čo dlžníkovi vzniká povinnosť plniť dohodnutý záväzok. Uvedený predpoklad sa však nemusí naplniť, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu. Práve preto, aby bol dlžník neustále motivovaný k splneniu svojho záväzku voči veriteľovi slúžia zabezpečovacie inštitúty.

Právna úprava – zabezpečovacie inštitúty a záložné právo

Právnu úpravu zabezpečovacích inštitútov nachádzame v ustanoveniach § 544 až § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Medzi zabezpečovacie inštitúty zaraďujeme zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, záložnú zmluvu, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeku, uznanie dlhu, ako aj ďalšie inštitúty, ktoré svojou podstatou neodporujú ustanoveniam právnych predpisov. V predkladanom článku však upriamime pozornosť iba na jeden z taxatívne vymenovaných zabezpečovacích inštitútov, a tým je záložná zmluva, resp. záložné právo.

Záložné právo

Záložné právo je právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku. Stručnú právnu úpravu nachádzame v ustanovení § 552 OZ, no táto odkazuje na detailnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 151a až § 151me OZ v rámci úpravy práv k cudzím veciam. Zákonná definícia záložného práva je obsiahnutá v ustanovení § 151a OZ v nasledujúcom znení: „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh”), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“ Zabezpečovací inštitút záložného práva definoval aj vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2 MCdo 2/2006: „Záložné právo totiž slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo tak umožňuje záložnému veriteľovi , aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky , ak ho riadne a včas neuspokojí dlžník, a to z výťažku predaja zálohy.“

Funkcie záložného práva

Základné funkcie, ktoré záložné právo plní sú zabezpečovacia funkcia a uhradzovacia funkcia. Zabezpečovacia funkcia chráni veriteľa pred insolvenciou dlžníka, a zároveň cielene motivuje dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne. V prípade, ak dlžník včas a riadne svoj záväzok nesplní, nastupuje funkcia uhradzovacia, a teda veriteľ uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu. Zabezpečovacia funkcia sa od uhradzovacej funkcie líši okrem iného aj tým, že zabezpečovacia funkcia pôsobí už od vzniku záložného práva, zatiaľ čo funkcia uhradzovacia má subsidiárny (podporný) charakter. V zmysle uvedeného sa uhradzovacia funkcia prejaví až potom ako sa pohľadávka veriteľa stane splatná, dlžník ju neuspokojí včas a riadne, a preto veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva.

Charakteristiky záložného práva

Záložné práva má svoje typické charakteristiky, kam zaraďujeme najmä jeho subsidiárny a akcesorický charakter. Subsidiárny charakter je úzko prepojený s uhradzovacou funkciou a jeho podstata tkvie v tom, že primárne je vždy dôležité to, aby dlžník splnil svoj záväzok včas a riadne. Následne, keď záväzok nebude včas a riadne splnený vzniká veriteľovi oprávnenie vykonať záložné právo, a tak uspokojiť svoju pohľadávku. Z uvedeného vyplýva, že existencia záložného práva má len  podporný charakter v rovine uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa.

Akcesorita záložného práva znamená, že záložné právo má iba vedľajší, resp. sprevádzajúci charakter, keďže vždy sleduje „osud“ zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je predpokladom jeho vzniku, trvania, ako aj zániku. Pokiaľ neexistuje pohľadávka, záložné právo nemá čo zabezpečovať, a teda nemá dôvod na svoju existenciu. Objasnenie podstaty akcesority záložného práva nachádzame aj v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 1Obo/39/2008: „Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku.“

Taktiež je nutné zdôrazniť, že akcesorita záložného práva nemá absolútny charakter, a preto z nej existujú aj výnimky, medzi ktoré zaraďujeme pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, resp. jej vznik je závisí od splnenia určitej podmienky.

Taktiež je potrebné upozorniť na vecnoprávny charakter záložného práva čo znamená, že vecné právo ako zabezpečovací inštitút pôsobí in rem, t. j. je spojené s vecou. Záložné právo zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa, a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom tohto zálohu. Vecnoprávny charakter záložného práva je tiež vyjadrený v tom, že záložné právo vždy sleduje osud predmetu záložného práva, a teda v prípade prevodu alebo prechodu zálohu bude záložné právo pôsobiť aj voči nadobúdateľovi zálohu, a preto je tento povinný strpieť výkon záložného práva. V dôsledku existencie záložného práva ako vecného práva k cudzej veci má záložný veriteľ právo k veci, ktorá reálne patrí inej osobe – záložcovi.

Z ustanovenia § 151a vyplývajú základné znaky záložného práva, a to:

  • pohľadávka a jej príslušenstvo,
  • predmet záložného práva – záloh.

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka poskytnutie plnenia dohodnuté v rámci záväzkovoprávneho vzťahu. Príslušenstvo pohľadávky nachádzame definované v ustanovení § 121 ods. 3 OZ, a teda za príslušenstvo pohľadávky je možné považovať úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Veríme, že sme Vám týmto článkom objasnili základné charakteristické znaky záložného práva, ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov. V prípade, ak by ste potrebovali pomôcť alebo poradiť v otázkach súvisiacich so záložným právom, obráťte sa na náš tím advokátov a právnikov, ktorí Vám pomôžu s hľadaním vhodného a správneho riešenia.

 

Vymáhanie pohľadávky trochu inak

KADUC & PARTNERS

Dostali ste sa niekedy do situácie, kedy ste absolvovali nielen časovo, ale aj finančne náročné súdne konanie, v ktorom ste si uplatňovali svoje práva voči obchodnej spoločnosti, ktorá Vám dlhuje peňažné prostriedky? Napriek tomu, že ste z tohto konania vyšli na strane víťazov, Vaša pohľadávka nebola povinným uspokojená, a tak ste ďalší osud pohľadávky zverili do rúk skúseného exekútora.

Síce exekútor aktívne konal, aby Vám poskytol potrebnú pomoc, avšak každou ďalšou lustráciou iba poukazuje na to, že spoločnosť, od ktorej plnenie vymáha nedisponuje žiadnym kapitálom. Kladiete si otázku čo je možné v tejto situácií urobiť?

Dnes Vám poskytneme stručný exkurz pomedzi spôsoby ako vymáhať dlh od dlžníka (obchodnej spoločnosť – spoločnosti s ručením obmedzeným), a to aj napriek tomu že už disponujete exekučným titulom (právoplatným a vykonateľným rozhodnutím), prípadne samotné exekučné konanie už prebieha.

  1. Konkurzné konanie

Medzi spôsoby ako vymôcť pohľadávku od spoločnosti, ktorá pravdepodobne nemá dostatok finančných prostriedkov, patrí konkurzné konanie. V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ste z pozície veriteľa oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podlieha súdnemu poplatku, odporúčame Vám pred jeho podaním preveriť či dlžník nejakým majetkom vôbec disponuje, aby ste sa vyhli zamietnutiu Vami podaného návrhu súdom, ktorý o ňom bude rozhodovať, a teda aj zbytočnému platenia súdneho poplatku. Pokiaľ súd návrhu vyhovie, vyhlási konkurz na majetok dlžníka.

  1. Povinnosti štatutárneho orgánu

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným v postavení štatutárneho orgánu je povinný v zmysle ustanovenia § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“) vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pokiaľ konateľ túto svoju povinnosť pri výkone svojej pôsobnosti štatutárneho orgánu poruší, vzniká mu povinnosť nahradiť škodu spoločnosti, ktorej ju spôsobil.

ObZ v ustanovení § 135a ods. 5 pripúšťa možnosť, že nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej spoločnosti voči konateľovi, môže uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ poškodenej spoločnosti, avšak len v prípade ak veriteľ svoju vlastnú pohľadávku voči spoločnosti nedokáže uspokojiť z majetku tejto spoločnosti.

V prípade ak bude preukázateľné, že spoločnosť nedisponuje žiadnym vlastným majetkom, a preto nie je schopná uspokojiť pohľadávku veriteľa, veriteľ si môže uplatňovať svoju pohľadávku priamo u konateľa tejto spoločnosti a pokúsiť sa uspokojiť svoju pohľadávku z osobného majetku konateľa.

  1. Ručenie do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri

Povinnosťou spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je ručiť za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 106 ObZ. Takto upravená povinnosť spoločníka sa uplatní najmä v prípadoch ak spoločnosť porušila svoje dojednané záväzky a z dôvodu nedostatku vlastného majetku nie je schopná uspokojiť veriteľovu pohľadávku. V takejto situácii je možné pohľadávku spoločnosti uspokojiť z vlastného majetku spoločníka tejto spoločnosti, avšak len v rozsahu jeho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

  1. Zodpovednosť spoločnosti za vlastné záväzky

Ustanovenie § 106 ObZ zakotvuje tiež zodpovednosť samotnej obchodnej spoločnosti – spoločnosti s ručením obmedzeným za svoje vlastné záväzky. Spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá za porušenie svojich záväzkov v rozsahu celého svojho majetku, a preto v prípade, ak spoločnosť poruší  niektorý zo svojich záväzkov, veriteľ sa môže pokúsiť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku tejto spoločnosti- odporúčame však, aby ste sa ešte pred začatím tohto nie jednoduchého procesu najskôr presvedčili o bonite dlžníka.

  1. Odporovateľné právne úkony

Ďalším spomedzi uvedených spôsobov ako sa pokúsiť vymôcť pohľadávku od spoločnosti bez majetku, predstavuje proces, kedy je potrebné najskôr overenie či za posledné tri roky dlžník – obchodná spoločnosť uvádzala hmotný majetok v súvahe v rámci účtovnej evidencie, keďže uvedený aspekt nás tiež môže upozorniť na to, že dlžník uskutočňoval prevody hmotného majetku na tretie osoby ako tzv. odporovateľné právne úkony. Zámerom tohto konania dlžníka bolo cielené vyhýbanie sa vyrovnaniu svojich záväzkov voči veriteľom.

Spôsobov ako vymáhať pohľadávku je viac, avšak každý z nich je vo svojej podstate špecifický a jeho uplatnenie závisí od konkrétneho skutkového stavu veci. Pritom platí, že ak nie je od dlžníka čo vymôcť, akékoľvek úsilie môže byť zbytočné.

V prípade ak máte pocit, že ste v bezvýchodiskovej situácii pri vymáhaní Vašej pohľadávky, avšak radi by ste sa z nej dostali, ale neviete si s tým rady, potom sa neváhajte obrátiť na našu advokátsku kanceláriu. Náš skúsený tím právnikov a advokátov sa pokúsi nájsť vhodný spôsob riešenia Vášho problému a poskytnúť Vám tak potrebnú pomoc.

Ako neplatiť pokutu správcovi dane - KADUC & PARTNERS

Ako neplatiť (zbytočne) pokutu správcovi dane

Ako neplatiť zbytočne pokutu správcovi dane alebo aká je jedna z možností právnej obrany daňového subjektu v prípade, ak správca dane v daňovej kontrole zistí nedostatky a za tieto nedostatky chce uložiť pokutu? Venujeme sa udeleným pokutám v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Zákon o účtovníctve“).

Podľa ust. § 38 ods. 8 Zákona o účtovníctve platí: ,,Daňový úrad uloží pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.“

Z citovaného ustanovenia Zákona o účtovníctve vyplývajú dve lehoty, v ktorých je správca dane oprávnený uložiť pokutu daňovému subjektu za správny delikt. Ide o (i) tzv. subjektívnu jednoročnú lehotu, ktorá plynie odo dňa, kedy sa správca dane o správnom delikte dozvedel, a o (ii) tzv. objektívnu päťročnú lehotu, ktorá plynie od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo.  Na účely tohto článku sa zameriame len na subjektívnu lehotu, nakoľko v právnej praxi je možné sa s jej zmeškaním správcom dane stretnúť frekventovanejšie.

 

 

Subjektívna lehota na uloženie pokuty správcom dane daňovému subjektu je jednoročná a plynutie odo dňa, kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte. Na zistenie, či správca dane uložil pokutu v tejto zákonnej lehote je potrebné identifikovať nielen začiatok jej plynutia, ale aj okamih, kedy sa pokuta po právnej stránke považuje za uloženú.

Začiatok lehoty

Začiatok tejto lehoty je naviazaný na deň, kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte. Podľa nášho názoru, v právnej praxi je za tento okamih možné považovať najneskôr deň vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly, nakoľko min. v tento deň musel správca dane konštatovať porušenie zákona do protokolu z daňovej kontroly. Uvedený deň považujeme za najneskorší a keďže zákon výslovne nenaviazal začiatok plynutia tejto lehoty na písomné konštatovanie porušenia právnych predpisov správcom dane do protokolu, ale začiatok lehoty naviazal na subjektívny prvok vedomosti (tzn. kedy sa správca dane o správnom delikte dozvedel),  sme toho názoru, že z okolností prípadu môže vyplynúť aj iný, skorší deň (takýto postup v právnej obrane je nevyhnutný v prípade, ak správca dane uložil pokutu tesne pred uplynutím jednoročnej lehoty, a teda formálne správca dane uložil pokutu ,,v lehote“). Vyššie uvedeným postupom môže daňový subjekt identifikovať rozhodujúci dátum začatia plynutia lehoty.

Ďalším dôležitým aspektom je identifikácia okamihu, kedy sa považuje pokuta za uložená. Správcovia dane často v záujme uložiť a vymôcť pokutu od daňového subjektu považujú za okamih uloženia pokuty deň vydania rozhodnutia, ktorým sa pokuta ukladá daňovému subjektu. Tento postup však nie je správny a je v rozpore so zákonom. Pokuta je správcom dane uložená až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pokuta uložená. Nie vydaním, resp. doručením tohto rozhodnutia.

Tu hneď narážame na komplikovanejšiu situáciu pre správcu dane, pretože ten musí nielen vydať a doručiť rozhodnutie o uložení pokuty do jedného roka, od kedy sa o správnom delikte dozvedel, ale musí si úkony naplánovať tak, aby v tejto jednoročnej lehote rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť. Inými slovami a zjednodušene, rozhodnutie o uložení pokuty musí byť v tejto jednoročnej lehote daňovému subjektu doručené a nemôže byť voči nemu už prípustný riadny opravný prostriedok. Napr. už len podaním odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, a teda na účely zániku práva správcu dane uložiť pokutu, táto pokuta stále nebola uložená. Po podaní odvolania je potrebné počkať na rozhodnutie odvolacieho orgánu a doručenie tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu daňovému subjektu. Ak by aj odvolací orgán právoplatne rozhodol až po uplynutí jednoročnej lehoty, rozhodnutie o uložení pokuty by bolo vydané nezákonne.

Možnosti právnej obrany

Okrem podania odvolania existujú aj ďalšie (samozrejme plne legálne) spôsoby, ktorými je možné zlepšiť pozíciu daňového subjektu, najmä čo sa vyššie uvedenej lehoty týka. Výsledkom správne nastavenej právnej obrany môže byť situácia, že správcovi dane zanikne právo uložiť pokutu a daňový subjekt ju nebude musieť zaplatiť.  

Náš vyššie uvedený právny názor podporuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2009, sp. zn. 3 Szd 3/2009 platí:

,,Odvolací súd zastáva názor, že pod pojmom ,,uloženia“ sankcie je možné rozumieť také štádium konania a rozhodnutia, keď výrok rozhodnutia o dôvode a výške sankcie je záväzný a nezmeniteľný, pričom zákonom stanovená lehota na uloženie sankcie musí byť dodržaná aj v prípade, ak zákonnosť rozhodnutia je predmetom súdneho preskúmania.“

Poukázať je možné aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Sžo/47/2016, kde Najvyšší súd ako svoj právny názor uviedol:

,,…správny orgán musí o uložení pokuty právoplatne rozhodnúť len v rámci týchto dvoch lehôt súčasne.“

,,Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/21/2001 z 25. septembra 2001).“

Musíme konštatovať aj ten fakt, že správca dane musí na uplynutie vyššie uvedenej lehoty prihliadať aj z úradnej povinnosti. V právnej praxi sa to však nestáva a správca dane často uplynutie tejto lehoty prehliada, resp. uvedie, že zastáva iný právny názor, a pokutu od daňového subjektu požaduje aj tak zaplatiť. V takom prípade prichádza do úvahy (za splnenie zákonných podmienok) podanie správnej žaloby na súd. Súdy majú v otázke uplynutia prekluzívnych lehôt vytvorenú už zaužívanú prax, preto v prípade, ak správca dane uložil pokutu napriek zmeškaniu zákonnej lehoty, netreba sa obávať brániť aj na súde.

Odporúčania na záver

Záverom tohto článku možno uviesť, že aj keď správca dane má zákonnú povinnosť právoplatne uložiť pokutu v rámci vyššie spomenutej subjektívnej a objektívnej lehoty a na svoje vlastné zmeškanie lehoty prihliadať, právna prax je často opačná. Správcovia dane vo veľa prípadoch postupujú voči daňovému subjektu s cieľom pokutu uložiť a vymôcť, pričom svoje vlastné pochybenia často prehliadajú alebo zmenšujú ich význam. Je preto na daňovom subjekte, aby si svoje práva strážil, a to prípadne aj v správnom súdnictve. Efektívne nastaviť obranu daňového subjektu vyžaduje odborné právne skúsenosti, preto treba dať pozor na to, že uplatnenie množstva právnych inštitútov obrany daňového subjektu je spojených so zákonnými (často aj formálnymi) náležitosťami, ktorých nesplnenie môže viesť až k zlyhaniu prvotne dobre nastavenej právnej obrane. Ako typický príklad možno poukázať na povinnosť daňového subjektu vyčerpať dostupné opravné prostriedky pred podaním žaloby v správnom súdnictve. Daňový subjekt síce môže mať po právnej stránke pravdu, ak však zmeškal lehotu na podanie opravného prostriedku alebo neskôr lehotu na podanie správnej žaloby, napriek tomu, že správca dane mohol postupovať nezákonne, právoplatne uloženú pokutu bude musieť daňový subjekt zaplatiť.

V tejto oblasti poskytujeme odborné právne služby, preto pokiaľ sa voči Vám vedie daňová kontrola, prípadne tá bola ukončená a vzhľadom na jej výsledky je možné predpokladať ukladanie pokuty správcom dane, neriskujte a pokojne nás kontaktujte. Advokátska kancelária sa na Váš prípad pozrie, posúdime možnosti právnej obrany a vo Vašej veci Vás zastúpime.

daňová kontrola - Kaduc

Maximálna dĺžka daňovej kontroly

Daňová kontrola – nič príjemné pre žiadneho podnikateľa. Napriek tomu, že správcovia dane by mali okrem iného aj kontrolovať dodržiavanie zákona zo strany daňového subjektu, aj samotní správcovia dane často svoje vlastné zákonné povinnosti nedodržia. Jedným zo závažných porušení povinností správcu dane je dodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly. Aké sú následky, ak správca dane zmešká lehotu na vykonanie daňovej kontroly?

Relevantnú právnu úpravu možno nájsť v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,Daňový poriadok“).

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku platí:

,,Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.“

Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že daňovú kontrolu je nevyhnutné vykonať do jedného roka odo dňa jej začatia. V prípade špecifických osôb je v citovanom ustanovení upravená aj výnimka, nakoľko sa však na väčšinu daňových subjektov vzťahuje jednoročná lehota, na účely tohto článku sa venujeme len tejto lehote.

Na ustálenie názoru, či bola porušená jednoročná lehota treba upriamiť pozornosť na dva okamihy, a to na okamih začatia daňovej kontroly a okamih jej skončenia.

K začatiu daňovej kontroly:

Daňový kontrola sa v zmysle ustanovení Daňového poriadku začína:

  • dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole;
  • v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole (ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti); alebo
  • dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly (ktorá musí obsahovať aj deň jej začatia) v prípadoch, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

K skončeniu daňovej kontroly:

Daňová kontrola sa považuje za ukončenú:

  • dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu;
  • dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok daňovému subjektu;
  • dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Porovnaním dátumu začatia a skončenia daňovej kontroly v zmysle vyššie uvedeného je možné hneď určiť ďalší postup. Ak je medzi týmito dátumami menej ako jeden rok, trvanie daňovej kontroly bolo v súlade so zákonom a argumentácia v tomto smere nebude u správcu dane úspešná. Ak je však medzi týmito dátumami doba dlhšia ako jeden rok, na posúdenie, či došlo aj k zmeškaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly zo strany správcu dane je potrebné posúdiť ďalšie skutočnosti opísané nižšie.

Čo v prípade, ak medzi zisteným dňom začatia daňovej kontroly a dňom jej skončenia uplynul viac ako rok?

V prvom rade treba skontrolovať podľa obsahu spisu, či daňová kontrola nebola počas jej priebehu prerušená. V zmysle ust, § 61 ods. 5 Daňového poriadku platí, že pokiaľ je daňové konanie (aj kontrola) prerušené, lehoty podľa zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly neplynie ani jednoročná maximálna lehota na ukončenie daňovej kontroly. Ak bola daňová kontrola prerušená, je potrebné odpočítať dni prerušenia daňovej kontroly od celkového počtu dní od začatia daňovej kontroly po jej skončenie.

Pokiaľ daňová kontrola prerušená nebola, resp. aj po odpočítaní trvania jej prerušenia trvanie daňovej kontroly presahuje jeden rok, je možné v rámci právnej obrany argumentovať jej nezákonnosťou.

Uvedený právny názor je potvrdený aj judikatúrou a rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky, napr. v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/40/2019, ktorý bol aj publikovaný pod č. 43 v zbierke stanovísk a rozhodnutí NSSR 3/2021, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol:

,,Lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Vyplýva to zo slovného spojenia „najviac jeden rok“. Ide o obdobie, počas ktorého môže správca dane realizovať svoju právomoc voči daňovému subjektu.“

Ďalej možno poukázať napr. na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2sžf/35/2010 zo dňa 21.9.2011, podľa ktorého platí:

,,Daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, ako ustanovuje zákon, preto ani druhostupňový správny orgán nie je oprávnený lehotu predlžovať nad zákonom stanovenú hranicu. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, porušil tým zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Ak správca dane protokol použije, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné…“

Záver:

Ako je možné vyčítať aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmeškanie maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je závažným pochybením správcu dane, ktoré spôsobuje nezákonnosť celej daňovej kontroly a následne aj nezákonnosť vydaného protokolu z daňovej kontroly, resp. následne vydaného daňového rozhodnutia. Na základe nezákonného rozhodnutia nie je možné, aby správca dane vyvodzoval akékoľvek sankcie alebo negatívne následky voči daňovému subjektu.

Napriek tomu, že by správca dane mal prihliadať na zmeškanie tejto lehoty z úradnej povinnosti, v praxi sa to nedeje a je na daňovom subjekte, aby sa riadne po právnej stránke bránil a zmeškanie zákonnej lehoty namietal u správcu dane, resp. na správnom súde. Keďže aj pre daňový subjekt plynú viaceré lehoty (napr. lehota na odvolanie, lehota na podanie správnej žaloby a pod.), je nevyhnutné si svoje práva ustriehnuť a riadne ich uplatňovať. Zmeškaním lehoty na podanie odvolania alebo na podanie správnej žaloby by totiž šlo na ťarchu daňového subjektu.

Dôležité je poznamenať aj to, že kvalifikovanou právnou obranou už v priebehu daňovej kontroly sa zvyšuje šanca, že správca dane nestihne daňovú kontrolu ukončiť v zákonnej lehote, resp. bude postupovať voči daňovému subjektu nezákonne. Uvedené môže zásadným spôsobom pomôcť k ochrane daňového subjektu pred hroziacimi následkami vydaného rozhodnutia (vyrubená daň, rozdiel dane, pokuty a pod.). Keďže daňové právo je komplikované a poskytnutie kvalifikovanej právnej obrany daňovému subjektu vyžaduje odborné znalosti a špecifické know-how, s poskytnutím takejto právnej obrany vieme samozrejme klientom pomôcť.  

Vedie sa voči Vám daňová kontrola alebo daňové konanie? Kontaktujte nás a radi Vám v tejto problematike pomôžeme alebo Vás zastúpime.

Zánik funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným

KADUC & PARTNERS

Život spoločnosti s ručením obmedzeným je častokrát rozmanitý a sprevádzajú ju situácie, na ktoré musí pružne reagovať. K takýmto situáciám nepochybne patrí aj zánik funkcie konateľa, resp. skončenie člena štatutárneho orgánu vo svojej funkcii. V dnešnom článku nahliadneme do problematiky zániku funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom uvedieme najčastejšie spôsoby zániku funkcie konateľa a bližšie špecifikujeme proces odvolania z funkcie valným zhromaždením a vzdanie sa funkcie konateľom.

Zánik funkcie konateľa – spôsoby akými dochádza k zániku funkcie konateľa 

Zánik funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje Obchodný zákonník a sú nimi:

  1. vzdanie sa funkcie;
  2. odvolanie z funkcie valným zhromaždením; 
  3. uplynutie funkčného obdobia;
  4. dohodou o zániku funkcie;
  5. smrťou konateľa;
  6. zánikom spoločnosti;
  7. obmedzením spôsobilosti na právne úkony.

V praxi medzi najviac vyskytujúce sa spôsoby zániku konateľa sú vzdanie sa funkcie a odvolanie z funkcie valným zhromaždením. Preto práve týmto spôsobom zániku budeme v ďalšom výklade venovať bližšiu pozornosť.

Vzdanie sa funkcie konateľa

Konateľ, ktorý má v úmysle sa vzdať svojej funkcie, má v zásade dve možnosti ako to docieliť. Môže vzdanie sa funkcie doručiť spoločnosti alebo sa vzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí valného zhromaždenia, pričom pri doručení spoločnosti musí mať vzdanie sa funkcie písomnú formu a dokument musí byť podpísané za prítomnosti notára alebo notárom povereného zamestnanca (podpis teda nestačí overiť na mestskom alebo obecnom úrade). Účinky vzdania sa funkcie nastávajú v závislosti od toho, pre ktorý spôsob vzdania sa funkcie sa konateľ rozhodne. Pri písomnom doručení vzdania sa funkcie účinky nastávajú odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia, ktoré nasleduje po takomto doručení. Účinky vzdania sa funkcie priamo na valnom zhromaždení pôsobia okamžite. 

V prípade, ak valné zhromaždenie nezasadne do troch mesiacoch od doručenia písomného vzdania sa funkcie, vzdanie sa funkcie je účinné nasledujúci deň po uplynutí lehoty.

Odvolanie z funkcie konateľa

Odvolanie konateľa patrí do kompetencií valného zhromaždenia. Obchodný zákonník pritom valné zhromaždenie nijakým spôsobom nelimituje, a teda môže konateľa odvolať z akýchkoľvek dôvodov, dokonca aj bez udania dôvodu. K platnému odvolaniu konateľa je však potrebné riadne zvolanie valného zhromaždenia a následne dodržanie zákonného kvóra k uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia a prijatie uznesenia jednoduchou väčšinou prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Účinky odvolania nastávajú prijatím uznesenia valným zhromaždením o odvolaní z funkcie.

Dôležité je podotknúť, že pri spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným štatutárnym orgánom, ktorý sa vzdá svojej funkcie alebo je odvolaný valným zhromaždením, má valné zhromaždenie povinnosť do troch mesiacov ustanoviť nového konateľa. Obchodný zákonník v tejto súvislosti ukladá pôvodnému konateľovi povinnosť v prípade, ak nový konateľ nie je do 60 dní od uplynutia trojmesačnej lehoty spomínanej vyššie stále ustanovený, a to povinnosť podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti.

Návrh na zápis zmeny do obchodného registra a potrebné prílohy k podaniu na obchodný register

Skutočnosť, že prišlo k zániku funkcie konateľa akýmkoľvek spôsobom, musí byť zapísaná do príslušného obchodného registra. Návrh na zápis zmeny do obchodného registra sa podáva výlučne elektronicky prostredníctvom predpísaného tlačiva, ktorého vzor je obsahom prílohy č. 8 vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť (príloha č. 8 je k nahliadnutiu dostupná na tomto linku). Návrh na zápis zmeny do obchodného registra je potrebné podať spolu s prílohami:

  1. listina, ktorou sa preukazuje vznik funkcie konateľa (napr. rozhodnutie valného zhromaždenia o vymenovaní konateľa);
  2. listina, ktorou sa preukazuje skončenie funkcie konateľa;
  3. prípadne listina prítomných na valnom zhromaždení;
  4. úplne znenie spoločenskej zmluvy.

Bolo Vám niečo v súvislosti s dnešnou témou – zánik funkcie konateľa nejasné, prípadne by ste potrebovali pripraviť dokumenty potrebné k skončeniu člena štatutárneho orgánu vo svojej funkcii? Neváhajte kontaktovať náš tím skúsených advokátov, ktorý Vám s Vašou vecou radi a odborne pomôžu.

Neplatenie výživného - KADUC & PARNTERS

Neplatenie výživného – ako postupovať pri neplatení?

Mgr. Laura Michaličková

Neplatenie výživného možno riešiť a výživné vymáhať (nielen) súdnou cestou. Čo robiť v prípade, ak druhý rodič neplatí a nechce platiť výživné na Vaše dieťa?

V našich predchádzajúcich článkoch sme písali, aké existujú druhy vyživovacích povinností a dozvedeli ste sa odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa výživného. V tomto článku Vás oboznámime s možnosťami, ktoré máte voči rodičovi – neplatičovi a ako ho môžete prinútiť, resp. motivovať, aby platil riadne a včas. 

Zameriavame sa najmä na porušovanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, keďže tú riešime najčastejšie v našej advokátskej kancelárii. Ak by ste však mali záujem o zodpovedanie otázok aj k porušovaniu iných druhoch vyživovacích povinností, neváhajte nás kontaktovať a radi Vám poskytneme odpoveď.

Vyživovacia povinnosť

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká už narodením dieťaťa a zaniká jeho schopnosťou sa samostatne živiť (teda nie plnoletosťou, ako sa mnohí mylne domnievajú).

Vyživovacia povinnosť vzniká priamo zo zákona, teda jedná sa o zákonnú povinnosť, ktorá je súčasťou rodičovských práv a povinností. To znamená, že na plnenie vyživovacej povinnosti nie je nevyhnutne potrebné rozhodnutie súdu, ktoré má iba deklaratórny charakter. 

Ak si druhý rodič neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť je potrebné obrátiť sa na súd, ktorý výživné kvantifikuje. Čo však v prípade, ak súd vydá rozsudok, ktorým je druhý rodič zaviazaný platiť výživné a aj napriek tomu si túto povinnosť neplní? 

V takom prípade má druhý rodič na výber z viacerých možností, a to konkrétne: 

  • podať návrh na vykonanie exekúcie dlžného výživného voči povinnému rodičovi;
  • podať návrh na vydanie platobného rozkazu (príp. žalobu) na uplatnenie úrokov z omeškania dlžného výživného;
  • podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy;
  • žiadať o náhradné výživné.

Návrh na vykonanie exekúcie – neplatenie výživného

Návrh na vykonanie exekúcie je možné podať výlučne elektronicky. Oprávnený rodič môže podať návrh buď sám (za predpokladu, že disponuje elektronickým podpisom a elektronickou schránkou aktivovanou na doručovanie podaní), prostredníctvom svojho zástupcu (napr. advokátskej kancelárie) alebo exekútora. 

K návrhu je potrebné priložiť prílohy, a to rodný list dieťaťa a exekučný titul, ktorým je rozsudok, ktorým bol povinný rodič zaviazaný platiť výživné. Na predmetnom rozsudku musí byť vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť.

Po podaní uvedeného návrhu, exekučný súd (teda Okresný súd Banská Bystrica) vydá do 15 dní poverenie príslušnému exekútorovi na vykonanie exekúcie. 

Exekútor vymáha dlžné výživné rôznymi spôsobmi, pričom v praxi najčastejšie využívaným sú zrážky zo mzdy, príp. z iných príjmov oprávneného. Spôsob, ktorý síce priamo nezabezpečuje vymoženie dlžného výživného, ale pôsobí skôr motivačne a môže prispieť k následnej „dobrovoľnej“ úhrade výživného, je exekúcia zadržaním vodičského preukazu.  

Návrh na vydanie platobného rozkazu

Ak si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, oprávnený má právo požadovať od povinného okrem plnenia výživného aj úroky z omeškania z nezaplatenej sumy.

Úroky z omeškania je však možné vymáhať v exekučnom konaní až po ich priznaní súdom. Najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom uplatnenia úrokov z omeškania súdom je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. 

Ak ani po ich priznaní súdom nepríde k plneniu zo strany povinného, má oprávnený exekučný titul, ktorý je základným predpokladom pre ďalšie vymáhanie prostredníctvom exekútora v zmysle predchádzajúceho bodu. 

Trestné oznámenie

Trestný čin zanedbania povinnej výživy spácha ten, kto najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, vyživovaciu povinnosť alebo povinnosť zaopatrovať iného. Za tento trestný čin hrozí povinnému rodičovi trest odňatia slobody až na dva roky. 

Oprávnený, resp. rodič alebo iná osoba, má možnosť podať voči povinnému trestné oznámenie, pričom odporúčame, aby bolo podané voči tzv. neznámemu páchateľovi ako prevencia pred prípadným dopustením sa trestného činu krivého obvinenia. 

Na rozdiel od exekúcie, v rámci trestného konania sa nevymáha dlžné výživné. V trestnom konaní sa rozhoduje o vine/nevine povinného, pričom jeho účelom je motivácia povinného splniť si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a tak sa vyhnúť trestu. 

Žiadosť o náhradné výživné

Náhradné výživné je inštitútom zabezpečujúcim výživu oprávnenej osobe, ktorú poskytuje štát za povinného a následne ju od povinného vymáha. Podmienky poskytovania náhradného výživného upravuje zákon č. 201/2008 Z. z . o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z..

Ak vznikne oprávnenej osobe nárok na náhradné výživné v zmysle uvedeného zákona, môže si podať žiadosť o náhradné výživné, o ktorom rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Ak máte záujem o bližšie informácie o uvedených možnostiach vymáhania výživného, príp. by ste si želali pripraviť návrh na vykonanie exekúcie, návrh na vydanie platobného rozkazu, trestné oznámenie alebo pomôcť so žiadosťou o náhradné výživné, pokojne kontaktujte našu advokátsku kanceláriu. 

AKO SA BRÁNIŤ PROTI NEČINNOSTI STAVEBNÉHO ÚRADU (2. ČASŤ)

JUDr. Veronika Blašková

Náš právny poriadok umožňuje účastníkovi správneho konania, ktorým je aj stavebné konanie, zvoliť viacero prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť nápravy. Nečinnosť stavebného úradu býva v praxi častá, preto v tejto časti podrobnejšie poukazujeme na opatrenia, ktorými sa možno brániť. 

OPATRENIA – NEČINNOSŤ STAVEBNÉHO ÚRADU

Účastník správneho konania si môže vybrať podľa vlastného uváženia, ktoré z opatrení využije, no dovolíme si upozorniť, že v niektorých prípadoch musí rešpektovať zákonnú postupnosť týchto prostriedkov. Napríklad podmienkou podania žaloby proti nečinnosti je neúspešné vyčerpanie sťažnosti alebo podnetu na prokuratúru, pričom stačí neúspešné vyčerpanie jedného z uvedených prostriedkov, nie oboch. Voľba je na účastníkovi správneho konania. Za našu kanceláriu určite odporúčame podnet na prokuratúru. Prečo, si povieme ďalej v článku. 

Písomná výzva na konanie proti nečinnosti stavebného úradu

Poprevzatí právneho zastúpenia sme v prvom kroku písomne urgovali stavebný úrad so žiadosťou o bezodkladné začatie stavebného konania a vydanie stavebného povolenia. 

V tejto súvislosti odporúčame výzvy stavebnému úradu alebo akémukoľvek správnemu orgánu adresovať písomne, nakoľko telefonické výzvy a osobné návštevy neviete do budúcnosti preukázať. 

V písomnej výzve musí byť označený subjekt, ktorému je výzva určená, kto ju podáva, v akej veci, je potrebné uviesť číslo konania, kedy sa konanie začalo a čoho sa domáhate. 

Po zaslaní písomnej výzvy stavebnému úradu sme počkali ďalších 30 dní. Na našu písomnú výzvu stavebný úrad žiadnym spôsobom nereagoval. Pokiaľ stavebný úrad nereaguje ani na výzvu, je možné sa obrátiť na okresný úrad v sídle kraja, ktorý na činnosť obce dohliada. 

Sťažnosť adresovaná stavebnému úradu 

Keďže stavebný úrad ďalej žiadnym spôsobom nekonal, podali sme proti nečinnosti stavebného úradu sťažnosť. Ide o prostriedok obrany upravený v zákone č. zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo ktorým poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Sťažnosť musí byť písomná, možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe a musí byť čitateľná a zrozumiteľná. V sťažnosti je nevyhnutné uviesť meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa, v prípade právnickej osoby musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať. Nevyhnutnou náležitosťou sťažnosti je opísanie predmetu sťažnosti, tzn. proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. 

Na vybavenie sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Sťažnosť sme teda podali na príslušný stavebný úrad a vec bola preskúmavaná interne. 

Orgán verejnej správy vybaví sťažnosť do 60 pracovných dní. Ak je sťažnosť náročná na prešetrenie, môže vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca uvedenú lehotu predĺžiť pred jej uplynutím o 30 pracovných dní. Orgán verejnej správy oznámi predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne, písomne, s uvedením dôvodu, prečo je predĺženie lehoty nevyhnutné. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie. 

Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia. V oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená.

Ak sťažovateľ nie je spokojný s vybavením jeho sťažnosť, môže podať novú sťažnosť proti postupu orgánu verenej správy pri vybavovaní sťažnosti. O novej sťažnosti rozhoduje vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca. 

Podnet na prokuratúru voči nečinnosti v stavebnom konaní

Spolu so sťažnosťou sme podali aj podnet na prokuratúru, keďže toto opatrenie proti nečinnosti správneho orgánu považujeme za najefektívnejšie. Na rozdiel od sťažnosti o ňom nerozhoduje orgán verejnej správy, ktorého nečinnosť napádate ale prokurátor, ktorý je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. O podnete na prokuratúru sa teda nekoná interne na pôde organu verejnej správy, ktorého nečinnosť sa opatreniami napáda. 

Preto ak považujete postup orgánu verejnej správy za nezákonný, odporúčame zaslať podnet prokuratúre, ktorá prešetrí zákonnosť jeho postupu. 

Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Možno ho podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podnet musí obsahovať komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha, odôvodnenie podnetu, musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom.

Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. Ak sa preukáže nezákonnosť postupu úradníka, orgán verejnej správy je povinný zrealizovať nápravu do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora.

Ak orgán verejnej správy zostáva nečinný aj po upozornení prokurátora, je samotný prokurátor oprávnený podať žalobu na správny súd.

V našom prípade bol podnet úspešný a po upozornení prokurátora stavebný úrad vykonal nápravu a začal konať. 

Žaloba – nečinnosť stavebného úradu

Domáhať sa odstránenia nečinnosti  orgánu verejnej správy možno aj žalobou proti nečinnosti. Ide však o ochranu následnú, pretože podmienkou podania takejto žaloby je neúspešné vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktoré sme spomínali v tomto článku vyššie, teda sťažnosti alebo podnetu na prokuratúru. Pred podaním žaloby nemusíte vyčerpať oba prostriedky nápravy, stačí jeden z nich, pričom voľba je na Vás. V tejto súvislosti však upozorňujeme, že nestačí len samotné využitie prostriedkov nápravy, ale tieto musia byť pre účastníka správneho konania vybavené negatívne. Platí, že správny orgán musí mať v prvom rade sám možnosť odstrániť nečinnosť a dosiahnuť nápravu. Ak by k náprave zo strany správneho orgánu došlo, podanie žaloby nemá zmysel, keďže nebude existovať predmet konania.

Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať: a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c)  označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. K žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Žaloba sa podáva na Krajský súd, v ktorého obvode má nečinný správny orgán svoje sídlo.

Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť správneho orgánu, uznesením žalobu zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon. Za týmto účelom správny súd správnemu orgánu poskytne primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace.

Ak správny orgán svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu až do 2.000,- EUR, a to aj opakovane.

Správny súdny poriadok síce nestanovuje správnemu súdu lehotu, v rámci ktorej by mal rozhodnúť, máme však za to, že rozhodnutie by malo byť vydané v primeranej dobe, aby nedochádzalo k ďalším zbytočným prieťahom.

Ďalšie prostriedky nápravy

Hoci nepredpokladáme pretrvávajúcu nečinnosť stavebného úradu – prípadne iného správneho orgánu po vyčerpaní opatrení na nápravu, ktoré sme v našom článku doteraz uviedli a ktoré považujeme za najúčinnejšie, účastník správneho konania má ešte možnosť využiť opatrenia proti nečinnosti podľa Správneho poriadku, ako aj možnosť obrátiť sa na verejného ochrancu práv. 

Odporúčania na záver

O právnej úprave – všeobecne sme písali aj v článku Konanie pred stavebným úradom.

Možno si niektorí z Vás po prečítaní nášho článku povedali, že veď môžeme stavať aj bez stavebného povolenia, na čo sa doťahovať so stavebným úradom a platiť advokáta. Takýto postup  je však v rozpore so zákonom a stavba, ktorú bez stavebného povolenia postavíte bude nepovolenou tzv. čiernou stavbou. Vy ako stavebník sa takýmto konaním vystavujete riziku udelenia vysokých pokút, trestnému stíhaniu a rozhodnutiu o odstránení stavby. Vo výsledku to bude pre Vás oveľa nákladnejšie ako keby ste využili zákonný postup umožňujúci nápravu a riešili nečinnosť stavebného úradu. 

Preto v prípade, že máte podobný problém, obráťte sa radšej na našu advokátsku kanceláriu na tel. č. +421 950 679 434 alebo mailovej adrese office@kaduc.sk. Náš tím advokátov je pripravený Vašu vec posúdiť a odporučiť Vám to najlepšie a najmenej nákladné riešenie. 

stavebne-konanie-necinnost-uradu-kaduc-partners

AKO SA BRÁNIŤ PROTI NEČINNOSTI STAVEBNÉHO ÚRADU (1. časť)

JUDr. Veronika Blašková

Kúpili ste pozemok a rozhodli ste sa na ňom postaviť svoj vysnívaný dom? Máte peniaze, s firmou, ktorá bude Vašu stavbu realizovať ste už podpísali zmluvu, možno ste už zaplatili aj časť ceny domu, vybavili ste všetky potrebné dokumenty? Máte projekt, podali ste žiadosť o vydanie stavebného povolenia a zrazu STOP! Stavebné konanie sa nehýbe. Aj napriek predloženiu všetkých potrebných dokumentov stavebnému úradu, tento je nečinný, stavebné povolenie v zákonom stanovenej lehote nevydal a Vám sa Váš sen o novom bývaní začína pomaly ale isto rozpadať?

Praktický príklad z praxe

S podobným skutkovým stavom prišla do našej advokátskej kancelárie klientka, ktorá sa rok márne pokúšala získať povolenie pre stavbu svojho rodinného domu. Príslušnému stavebnému úradu predložila všetky požadované dokumenty, tento však zostal bez akéhokoľvek vysvetlenia nečinný, s klientkou žiadnym spôsobom nekomunikoval a stavebné konanie ani len nezačal. Klientka sa každým dňom dostávala do väčšieho rizika, či spoločnosť, s ktorou uzavrela zmluvu o dielo na stavbu rodinného domu, nezanikne a či nakoniec nezostane bez domu aj bez peňazí. Keďže sama nevedela ako ďalej postupovať, obrátila sa na našu advokátsku kanceláriu. Vo veci sme po prevzatí právneho zastúpenia urobili niekoľko úkonov a podaní voči nečinnosti stavebného úradu, vec sa na základe našej intervencie pohla a klientka dnes svoj vysnívaný dom kolauduje. Keďže jej nečinnosťou štátneho orgánu vznikla škoda, ďalším krokom je jej uplatnenie. O tom však niekedy nabudúce. 

V tomto článku Vám povieme aké kroky podniknúť proti nečinnosti stavebného alebo akéhokoľvek iného orgánu verejnej správy.

Právna úprava – konanie pred stavebným úradom a stavebné povolenie

Konanie pred stavebným úradom je správnym konaním upraveným v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 

Správnym konaním je konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. 

Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Správne orgány by mali v správnom konaní postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a uplatniť svoje návrhy a vec by mali vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva právny názor, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, II. ÚS 33/1999).

Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná, t.j. bez akýchkoľvek vád a chýb. O vydaní stavebného povolenia by mal stavebný úrad rozhodnúť zo zákona do 30 dní od začatia konania, prípadne do 60 dní, ak ide o zvlášť zložitý prípad a stavebný úrad si 30 dňovú lehotu takto predĺžil. O predĺžení lehoty musí však stavebný úrad účastníka konania upovedomiť s uvedením dôvodov takéhoto predĺženia. 

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak bola stavebnému úradu doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia bez vád a chýb vrátane všetkých podkladov, stavebný úrad začne stavebné konanie. Odo dňa začatia stavebného konania začína plynúť 30 – dňová lehota na vydanie stavebného povolenia. 

Naša klientka bola pred samotným začatím stavebného konania dvakrát vyzvaná stavebným úradom na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Klientka postupovala v zmysle výzvy stavebného úradu, žiadosť riadne doplnila a stavebný úrad aj napriek tomu nekonal a rozhodnutie o začatí stavebného konania nevydal.  

Ak zákonná lehota daná stavebnému úradu na rozhodnutie márne uplynie, takéto konanie resp. nekonanie stavebného úradu  možno označiť za nečinnosť správneho orgánu. Niekedy je nečinnosť jednoznačná, inokedy stavebný úrad žiada o opätovné potvrdenie už dodaných stanovísk, alebo požaduje stanoviská, na ktoré nemá zo zákona právo. 

Klientka sa dostávala do stavu právnej neistoty a mala záujem sa proti nečinnosti stavebného úradu brániť. V tomto štádiu stavebného konania sa na nás obrátila so žiadosťou o pomoc. 

OPATRENIA PROTI NEČINNOSTI STAVEBNÉHO ÚRADU

Proti nečinnosti stavebného úradu existujú opatrenia, ktorých cieľom je stavebné konanie urýchliť. Patria medzi ne:

  1. Písomná výzva na konanie 
  2. Sťažnosť adresovaná stavebnému úradu 
  3. Podnet na prokuratúru
  4. Žaloba proti nečinnosti 
  5. Ďalšie prostriedky nápravy

Bližšie o opatreniach píšeme v pokračovaní tohto článku: Opatrenia proti nečinnosti stavebného úradu.

AKO SA BRÁNIŤ?

V prvej časti článku sme si ozrejmili, akými právnymi predpismi sa konanie riadi, aké sú možnosti obrany a aké opatrenia proti nečinnosti existujú.

Vybrali sme pre Vás najúčinejšie prostriedky, ktoré môžete použiť pri nesprávnom konaní alebo nečinnosti stavebného úradu. Ktorý prostriedok a prečo odporúča naša advokátska kancelária, sa dozviete v druhej časti článku.  

Ak máte podobný problém, obráťte sa nás na tel. č. +421 950 679 434 alebo mailovej adrese office@kaduc.sk. Náš tím advokátov je pripravený Vašu vec posúdiť a odporučiť Vám to najlepšie a najmenej nákladné riešenie. 

1 2 3 4