Tvorba zmlúv (1.): Forma, označenie strán a predmet
Podnikatelia, ale aj bežní ľudia každý deň vstupujú do právnych vzťahov a uzatvárajú zmluvy. V sérii článkov na tému tvorba zmluvy prinášame pre laickú verejnosť predstavenie základných náležitostí zmlúv a na praktických príkladoch si tieto náležitosti vysvetlíme.
Najčastejšou zmluvou, ktorá sa v praxi uzatvára, je kúpna zmluva. Napríklad pri predaji tovaru v obchode vzniká medzi zákazníkom a podnikateľom, ktorý prevádzkuje obchod. Na základe tejto kúpnej zmluvy previedol podnikateľ vlastnícke právo k tovaru na zákazníka a zákazník za tento tovar zaplatil cenu.
V podnikateľskej praxi sa často vyskytnú situácie, pri ktorých sa kupuje, predáva, prenajíma, požičiava, vykonáva dielo a cena za takéto služby už nie je zanedbateľná. V tejto situácii by podnikatelia, ale aj bežní ľudia mali zachovávať zvýšenú opatrnosť, a to najmä tým, že si medzi sebou uzatvoria písomnú zmluvu.
Tento článok sa venuje forme zmluvy – ústnej a písomnej, popisuje označenie zmluvných strán a definovanie predmetu zmluvy. V príkladoch poukážeme na nedostatky, ktoré sa v praxi pri tvorbe zmlúv vyskytujú najčastejšie.
Ešte na začiatok je potrebné poznamenať, že zmluva je dvojstranný právny úkon. To znamená, že k uzatvoreniu zmluvy sú potrebné 2 subjekty.
Zmluva ústna vs. zmluva písomná
Zmluvy, ako už z úvodu vyplýva je možné uzatvoriť tak v ústnej, ako aj v písomnej forme. Dokonca v niektorých prípadoch zákon priamo vyžaduje písomnú zmluvu. Poznáme aj zmluvy, pri ktorých sa vyžaduje overenie (osvedčenie) podpisov jednej zo zmluvných strán alebo oboch zmluvných strán.
Pokiaľ zákon na platnosť zmluvy nevyžaduje písomnú formu, môžu účastníci zmluvy takúto zmluvu uzavrieť aj ústne. Tento spôsob je veľmi častý a flexibilný, lebo nevyžaduje prípravu zmluvy a jej podpis. Na druhej strane však platí, že uzatvorenie ústnej zmluvy sa veľmi ťažko preukazuje, rovnako ako sa ťažko preukazujú podmienky zmluvy, ktoré si zmluvné strany dohodli. V prípade súdneho sporu sa uzatvorenie ústnej zmluvy a jej podmienky veľmi ťažko dokazujú, ak to je vôbec možné.
Príklad:
Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí a odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Osoba B nemá žiadne potvrdenie o tom, že požičala Osobe A sumu vo výške 500,- Eur a dokonca sa s Osobou A ani nedohodla, kedy Osoba A požičané peňažné prostriedky vráti. V prípade problémov, ak Osoba A bude tvrdiť, že nikdy od Osoby B neprevzala žiadne peňažné prostriedky, Osoba B túto skutočnosť nevie dokázať. V prípadnom súdnom spore o vrátenie pôžičky, ak Osoba B nedokáže, že poskytla Osobe A peňažné prostriedky, Osoba B takýto súdny spor prehrá.
Naopak, v prípade písomnej zmluvy je situácia úplne odlišná. Písomná zmluva obsahuje aspoň označenie zmluvných strán, základné zmluvné podmienky a prejav súhlasu s uzatvorením zmluvy, ako aj vlastnoručné podpisy zmluvných strán. V prípade uzatvorenia písomnej zmluvy vie každá zo strán preukázať, že k uzatvoreniu takejto dohody prišlo a aké boli jej podmienky.
Príklad:
Osoba A požiada Osobu B o pôžičku vo výške 500,- Eur. Osoba B s pôžičkou súhlasí, podpíšu si medzi sebou zmluvu o pôžičke a Osoba B odovzdá Osobe A osobne 500,- Eur. Obe osoby majú doklad o tom, že medzi sebou uzatvorili zmluvu o pôžičke, majú identifikačné údaje druhej zmluvnej strany a aj poznajú podmienky, za ktorých sa zmluva uzatvorila. V prípade, ak by Osoba A požičané peňažné prostriedky nevrátila Osobe B, Osoba B sa môže so žalobou obrátiť na súd a žiadať súd, aby Osobe A uložil povinnosť pôžičku vrátiť. Osoba B súdu môže jednoducho, predložením písomnej zmluvy, dokázať, že peňažné prostriedky poskytla práve Osobe A, v akej výške a dokedy bola Osoba A povinná tieto peňažné prostriedky vrátiť.
Označenie zmluvných strán
Základnou a podstatnou podmienkou platnej zmluvy je označenie zmluvných strán. Každá zmluvná strana musí byť označená aspoň základnými údajmi, aby ju bolo možné odlíšiť od iných osôb. Zákon v niektorých prípadoch vyžaduje aj iné údaje, napríklad rodné číslo.
Pri právnických osobách, akými sú spoločnosti, je nevyhnutné tieto označiť aspoň:
– názvom spoločnosti,
– sídlom spoločnosti a
– identifikačným číslom IČO.
Takto označená právnická osoba je jednoznačne nezameniteľná s inou právnickou osobou. Túto nezameniteľnosť zabezpečuje identifikačné číslo IČO, ktoré je pre každú spoločnosť iné. Všetky tieto tri základné údaje sú verejne dostupné v obchodnom registri na stránke: www.orsr.sk.
Pri označení fyzických osôb podnikateľov, tzv. živnostníkov, je potrebné uviesť aspoň:
– obchodné meno,
– miesto podnikania a
– identifikačné číslo IČO.
Opäť ako pri právnických osobách je takto označený živnostník nezameniteľný s iným podnikateľom vďaka identifikačnému číslu IČO. Všetky tieto údaje sú verejne dostupné v živnostenskom registri na stránke: www.zrsr.sk.
Pri fyzických osobách, ktoré nie sú podnikateľmi, je situácia obdobná ako pri spoločnostiach alebo živnostníkoch. Fyzickú osobu je potrebné v zmluve označiť aspoň:
– menom a priezviskom,
– miestom trvalého pobytu a
– dátumom narodenia
Presné označenie zmluvných strán, najmä fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, je nevyhnutné aj na podanie prípadnej žaloby. V žalobe je v zmysle Civilného sporového poriadku potrebné fyzickú osobu označiť aj dátumom narodenia alebo iným identifikátorom (rodné číslo, poprípade identifikačné číslo IČO). Bez dátumu narodenia alebo iného identifikátora by súd žalobu zamietol.
Tvorba zmluvy a jej podstatná časť: predmet
Ďalšou, nemenej dôležitou obsahovou náležitosťou zmluvy je vymedzenie jej predmetu. Predmet zmluvy je podstata zmluvy – teda to, čo zmluvou chcete dosiahnuť. Napríklad kúpnou zmluvou sa prevádza vlastníctvo k veci z predávajúceho na kupujúceho (vec sa kupuje) za konkrétnu kúpnu cenu. Zmluvou o nájme sa vec prenecháva nájomcovi do dočasného užívania za nájomné. Každá zmluva má svoj vlastný predmet odlišný od iných zmlúv. Kúpnou zmluvou sa veci kupujú, nájomnou zmluvou sa veci odovzdávajú do užívania.
Z tohto dôvodu je potrebné predmet zmluvy správne určiť, aby nedošlo k nedorozumeniam. Nakoľko samotných zmlúv je tak v Občianskom zákonníku, ako aj v Obchodnom zákonníku mnoho, ďalej sa pre ilustráciu zameriame len na kúpnu zmluvu a zmluvu o pôžičke.
Pri každej zmluve je potrebné definovať: čo chceme zmluvou dosiahnuť a za akých podmienok sa naplní predmet zmluvy.
V ďalšom článku sa budeme venovať ukončeniu zmluvy – ako je možné zmluvu ukončiť a platobným podmienkam – odplate a jej definovaniu.
Ak potrebujete pomôcť s tvorbou alebo revidovaním zmluvy, napíšte nám tu. Aktuálne informácie nájdete aj na našom Facebooku.
