ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.

Výživné v čase koronakrízy – 1. časť

Od vypuknutia šírenia vírusu COVID-19 na Slovensku uplynulo už niekoľko mesiacov a celospoločenský dopad tejto situácie je evidentný vo viacerých oblastiach života bežného človeka. Mnoho ľudí v súčasnosti rieši pokles alebo úplnú stratu príjmu, podnikatelia zatvárajú svoje prevádzky, čo sa výrazne odzrkadľuje na samotnej životnej úrovni dotknutých osôb. Pokiaľ tieto osoby majú súdom určenú vyživovaciu povinnosť, je vysoko pravdepodobné, že z dôvodu poklesu vlastnej životnej úrovne, nie sú schopné platiť výživné v súdom stanovenej výške. Či je možné prestať z uvedeného dôvodu plniť vyživovaciu povinnosť určenú súdom alebo svojvoľne výšku výživného určenú súdom znížiť, prípadne aké sú možnosti povinného a nároky a možnosti oprávneného, to sú všetko otázky, ktoré Vám zodpovieme v tomto článku.

PRÁVNA ÚPRAVA VÝŽIVNÉHO

Právna úprava výživného je obsiahnutá v ust. §  62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon“). Aj napriek tomu, že zákon definíciu pojmu „výživné“ neobsahuje, podľa jeho právnej úpravy možno výživné definovať ako pravidelnú platbu medzi osobami v príbuzenskom alebo inom rodinnom vzťahu, ktorá za splnenia zákonom stanovených podmienok slúži na uspokojovanie odôvodnených osobných potrieb oprávneného. Vyživovaciu povinnosť nemožno obmedziť len na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a mnoho bežných ľudí ani netuší, že nároky na výživné majú za splnenia určitých podmienok aj iné subjekty. Oprávnenými osobami z pohľadu nároku na výživné môžu byť aj rodičia voči deťom, manželia navzájom, rozvedený manžel, iní príbuzní, prípadne nevydatá matka.

V tejto časti článku Vás prevedieme jednotlivými druhmi vyživovacích povinností upravenými Zákonom o rodine. Po jeho prečítaní možno usúdite, že práve Vy ste oprávnenou osobou a máte na výživné nárok. Ak si nie ste istý, či zákonné podmienky na výživné spĺňate, neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu a my Vám radi pomôžeme.

Zákon o rodine rozlišuje viaceré druhy vyživovacích povinností a to konkrétne:

  1. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
  2. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
  3. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
  4. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
  5. Príspevok na výživu rozvedeného manžela
  6. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ktorá je ich zákonná povinnosť do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške podľa osobitného predpisu.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to ich rodičia potrebujú. Dovolíme si však upozorniť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom.

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Ak rozvedený manžel nie je schopný sa sám živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

vyzivne-koronakriza-kaduc-partners-Icast

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

V prípade, že ste po prečítaní riadkov vyššie usúdili, že sa niektorý druh vyživovacej povinnosti týka práve Vás, prípadne si nie ste istý, či spĺňate zákonom stanovené podmienky na priznanie niektorého z nárokov, pokojne kontaktujte našu advokátsku kanceláriu a na Vaše otázky Vám odpovedia skúsení advokáti, ktorí sa danej problematike aktívne venujú.

Prečítajte si aj ďalšiu časť článku o výživnom.

JUDr. Veronika Blašková

JUDr. Veronika Blašková