ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.

Záložné právo – pluralita, výkon a zánik (IV. časť)

KADUC & PARTNERS

Viac dielny príspevok zaoberajúci sa témou záložného práva ukončíme poslednou časťou IV., obsah ktorej zameriame na vysvetlenie pojmu pluralita záložných veriteľov, ako aj výkon záložného práva a zánik záložného práva.

Výkon záložného práva

Ustanovenia § 151j a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“) upravujúci postup výkonu záložného práva. Záložný veriteľ, ktorého záložným právom zabezpečená splatná pohľadávka nebola uspokojená včas a riadne, je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva, a teda realizovať uhradzovaciu funkciu záložného práva tak ako mu to vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 OZ: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“.

Moment, kedy záložnému veriteľovi vzniká právo na výkon záložného práva upravuje aj Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 616/2005: „Právo (nárok) na uspokojenie zo zálohu vzniká dňom, keď je záložný veriteľ podľa hmotného práva oprávnený požadovať, aby zabezpečená pohľadávka bola uhradená z výťažku získaného speňažením zálohu. Taký okamih nastáva vtedy, ak dlžník zabezpečenú pohľadávku riadne a včas nesplnil. V prípade, ak dlžník neplatí dohodnuté splátky úveru alebo inak podstatne poruší povinnosti z úverovej zmluvy a záložný veriteľ má preto právo odstúpiť od zmluvy, prípade zmluvu (poskytnutie úveru) vypovedať, nie je pre vznik práva (nároku) na uspokojenie zo zálohu významné, kedy záložný veriteľ mohol (najskôr) od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu (poskytnutie úveru) vypovedať a súčasne požadovať okamžité vrátenie úveru, ale to, či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a či, prípadne kedy ho skutočne využil.

Spôsob výkonu záložného práva

Spôsob výkonu záložného práva je možný buď formou predaja zálohu v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) alebo spôsobom určeným v záložnej zmluve uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom, prípadne predajom zálohu v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“).

Pokiaľ sa záložný veriteľ rozhodne pristúpiť k výkonu záložného práva zabezpečujúceho jeho splatnú, včas a riadne neuspokojenú pohľadávku  vzniká mu v zmysle ustanovenia § 151l ods. 1 OZ povinnosť písomne oznámiť záložcovi túto skutočnosť, resp. aj príslušnému registru záložných práv: „Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.“ Právne účinky písomného oznámenia sú (i) začatie plynutia ochrannej lehoty 30 dní v zmysle ustanovenia § 151m ods. 1 OZ, (ii) strata dispozičného oprávnenia záložcu k zálohu, (iii) informačná funkcia pre tretie strany v prípade ak sa jedná o registrované záložné právo. Záložný veriteľ je povinný podať návrh na registráciu začatia výkonu záložného práva Notárskemu centrálnemu registru záložných práv.

Pluralita veriteľov a výkon záložného práva

Ustanovenie § 151ma OZ podrobne upravuje tzv. pluralitu veriteľov, resp. situáciu, kedy na zálohu vzniklo viacero záložných práv viacerých záložných veriteľov. Táto situácia najmä v rovine výkonu záložného práva je regulovaná zásadou priority, resp. určujúce je poradie záložných veriteľov – záložný veriteľ so skorším poradím má lepšie postavenie ako záložný veriteľ s neskorším poradím. Uvedená právna úprava vychádza z predpokladu, že nie je možné uskutočniť výkon záložného práva k jednému zálohu viacerými veriteľmi, práve preto záložný veriteľ so skorším poradím má právo na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu ešte pred záložným veriteľom s neskorším poradím. Pohľadávka záložného veriteľa s neskorším poradím sa uspokojí iba za predpokladu, že zabezpečená pohľadávka skoršieho záložného veriteľa bola uspokojená v celom rozsahu. Práve s týmto úzko súvisí registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv, ktorej sa bližšie venujeme v článku Záložné právo – II. časť. Pluralitou záložných veriteľov sa zaoberá aj judikatúra súdov Slovenskej republiky v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR/1/2020: „Pre následky plurality záložných práv viaznucich na zálohu v súvislosti s realizáciou záložného práva je základným ustanovením § 151ma OZ, ktoré jednoznačne upravuje základnú zásadu realizácie záložného práva, v zmysle ktorej sa pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom záloh vždy prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Subjekt, ktorý na dobrovoľnej dražbe nadobudne vydraženú nehnuteľnosť, nadobúda ju nezaťaženú záložnými právami tých záložných veriteľov, ktorí nasledovali v poradí za záložným veriteľom, ktorý dobrovoľnú dražbu realizuje.

V rámci výkonu záložného práva nie je možné vychádzať striktne iba zo zásady priority v prípade plurality záložných veriteľov, je nutné prihliadnuť aj na splatnosť zabezpečovanej pohľadávky, ako na základný predpoklad výkonu záložného práva. Zásada priority je významná pri rozdeľovaní výťažku z predaja zálohu –  prvá sa uspokojí pohľadávka veriteľa vykonávajúceho záložné právo spolu s jej príslušenstvom, a následne sa pristupuje k uspokojovaniu pohľadávok ostatných veriteľov s neskorším poradím. Ak budú uspokojené všetky zabezpečené pohľadávky všetkých veriteľov a z predaja zálohu by zostala časť výťažku, táto sa odovzdá záložcovi, ktorého záloh bol speňažený.

Výnimku zo zásady priority v rámci výkonu záložného práva predstavuje zákonné záložné právo kam zaraďujeme najmä:

  • zákonné záložné práva v zmysle ustanovenia 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
  • zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 38 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe
  • zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Postavenie zákonného záložného práva

Zákonnému záložnému právu prislúcha prednostné postavenie, a to aj napriek tomu, že uvedené nie je explicitne vyjadrené v príslušných ustanoveniach právnych predpisov. Otázky súvisiace s poradím zákonného záložného práva sú doposiaľ pomerne diskutabilné, avšak ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/147/2018 k tomu zaujala jasné stanovisko: „V súvislosti s existenciou viacerých záložných práv sa javí byť problematické poradie záložných práv najmä v prípade, ak jedným z nich je práve zákonné záložné právo. V prípade zákonného záložného práva platí, že na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku, v § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. zákonodarca nerozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva, používa iba pojem „vznik záložného práva“, z čoho možno usudzovať, že sa zriaďuje a vzniká nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a k nebytovému priestoru v bytovom dome. Nemožno však opomenúť akcesorický vzťah záložného práva (aj zákonného) k záväzku samému, v dôsledku ktorého vznik záložného práva je svojím spôsobom podmienený existenciou určitej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Preto aj v prípade zákonného záložného práva treba konštatovať, že jeho vznik je podmienený až vznikom pohľadávky, pričom do tohto času má jeho evidencia v príslušnom registri (kataster nehnuteľností) predovšetkým informačný charakter. To znamená, že ak pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva ako prvého (jediného) v poradí, nie je riadne a včas splnená, môže si uplatniť svoje práva vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení (§ 151ma OZ). Záložnému veriteľovi zákonného záložného práva však právna úprava poskytuje tzv. prednostné postavenie, ktoré mu nezanikne ani v prípade, ak sa v poradí neskôr zapísané záložné práva v príslušnom registri medzičasom vykonajú.

Po vykonaní záložného práva – speňažení zálohu a uspokojení zabezpečených pohľadávok veriteľov, dochádza k zániku záložného práva vykonávajúceho záložného veriteľa, ako aj všetkých veriteľov s neskorším poradím, ak ich zabezpečená pohľadávka bola uspokojená.

Všetky články o záložnom práve nájdete v článkoch – záložné právo.

Veríme, že nielen článok Záložné právo – IV. časť, ale aj celý viac dielny príspevok zameraný na najčastejšie otázky súvisiace so záložným právom bol prínosným, pokiaľ by ste mali záujem o pomoc s otázkami týkajúcimi sa záložného práva, ale aj s inými právnymi otázkami, neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu KADUC & PARTNERS a tím advokátov a právnikov.

Záložné právo – druhy záložného práva (III. časť)

KADUC & PARTNERS

V článku s názvom Záložné právo – I. časť sme objasnili základné funkcie záložného právo, ako aj jeho charakteristiky. V naň nadväzujúcom článku s názvom Záložné právo – II. časť sme nazreli do problematiky zriadenia a vzniku záložného práva, ako aj na jeho základné definičné znaky – záloh a pohľadávka. Práve v nadväznosti na obsah uvedených článkov Vám poskytujeme stručné zhrnutie problematiky druhov záložných práv. Práve v článku Záložné právo – III. časť bližšie upriamime pozornosť na otázky zmluvného a mimozmluvného záložného práva a ich základné charakteristické znaky.

Rozdiel medzi zmluvným a mimozmluvným záložným právom predstavuje ich rozlišovanie v zmysle právneho dôvodu zriadenia.

Zmluvné záložné právo

Zmluvné záložné právo je zriaďovaná záložnou zmluvou, ktorej obligatórne náležitosti sú upravené v ustanovení § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“).  Zmluvnými stranami záložnej zmluvy sú záložný veriteľ a záložca, resp. vlastník zálohu, čo môže byť dlžník, ale aj subjekt, ktorý iba prevzal zabezpečenie pohľadávky, a teda poskytuje dlžníkovi zábezpeku. Záložná zmluva môže mať písomnú formu, a to v prípade ak sa záložné právo registruje v príslušnom registri záložných práv, zatiaľ čo, v prípade ak je predmetom zálohu hnuteľná vec, tak záložné právo vzniká odovzdaním veci záložnému veriteľovi s čím zákon v ustanovení § 151b ods. 1 OZ obligatórne nespája písomnú formu záložnej zmluvy: „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Ďalšou obligatórnou náležitosťou záložnej zmluvy je špecifikácia pohľadávky, ktorú záložná zmluva zabezpečuje. V zmysle ustanovenia § 151c ods. 1 OZ môže byť peňažná, ale aj nepeňažná: „Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.“ Táto musí byť dostatočne presná, aby nebolo možné ju zameniť s inou pohľadávkou. V zmysle uvedeného peňažná pohľadávka je určená jej istinou a príslušenstvom, zatiaľ čo nepeňažná pohľadávka môže vychádzať z dohodnutej hodnoty peňažnej pohľadávky. Záloh, ako jedna z náležitostí záložnej zmluvy musí byť taktiež definovaná v záložnej zmluve, a to niektorým zo spôsobov ako to určuje ustanovenie § 151b ods. 4 OZ: „Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.“ Dôležitosť presného uvedenia obligatórnych náležitostí záložnej zmluvy je zdôraznená aj ustálenou judikatúrou súdov, konkrétne Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co/433/2015: „Obligatórnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je presné určenie pohľadávky a zálohu. Zmluvné určenie predmetu záložného práva je najdôležitejšou časťou zmluvy. Musí v nej byť uvedený presný opis zálohu, resp. spôsobu jeho určenia tak, aby záložný veriteľ v čase výkonu svojho práva presne vedel, čím je pohľadávka zabezpečená.

Nevyhnutnou náležitosťou záložnej zmluvy sú tiež podpisy zmluvných strán, s ktorými zákon nespája povinnosť ich úradného osvedčenia.

Mimozmluvné záložné právo

Mimozmluvné záložné právo je zriaďované v zmysle ustanovenia § 151b ods. 1 schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva sa zabezpečujú pohľadávky dedičov vznikajúce práve pri tejto dohode, podstatou ktorej je rozdelenie dedičstva v zmysle ustanovenia § 482 ods. 1 a nasl. OZ: „Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.“, takto uzatvorená dohoda podlieha schváleniu zo strany súdu.

Medzi ďalšie právne dôvody zriadenia záložného práva patrí rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu. Súd, resp. správny orgán môžu rozhodnúť o zriadení záložného práva iba v prípade, ak im to vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle ustanovenia § 343 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok môže súd rozhodnúť o zriadení záložné právo v rámci rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“. Za rozhodnutia správnych orgánov, v zmysle ktorých je zriadené záložné právo, považujeme napr. rozhodnutia správcov dane o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151b ods. 1 uvádza ako posledný dôvod zriadenia záložného práva zákon, takto zriadené záložné právo je označované ako zákonné záložné právo. Zákonné záložné právo vzniká okamihom účinnosti právnej normy alebo je zriaďované (prípadne aj vzniká) v čase keď nastane skutočnosť, s ktorou zákon spája zriadenie (vznik) záložného práva. Do skupiny zákonných záložných práv je možné zaraďovať najmä záložné právo v zmysle ustanovenia:

  • 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zabezpečuje peňažné pohľadávky, ktorými sú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu a pozemku, ale aj platby súvisiace s užívaním bytu a nebytového priestoru v bytovom dome),
  • 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (zabezpečuje najmä pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva poľnohospodárskych pozemkov),
  • 38 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe (zabezpečuje najmä pohľadávky na mzdu, na náklady poskytované v súvislosti s pracovným úrazom, na náklady na pohreb, na odmenu za záchranu námornej lode alebo iného majetku, na náhradu prístavných, prejazdových lodivodských a iných náhrad).

Zákon výslovne nepriznáva zákonnému záložnému právu špecifické postavenie, avšak zákonné záložné práva v rámci výkonu záložného práva je nositeľom prednostného postavenia pred ostatnými záložnými právami.

Veríme, že sme Vám stručným spracovaním problematiky zmluvného a mimozmluvného záložného práva priniesli nové poznatky, ako aj objasnili základné rozdiely v rámci týchto dvoch právnych inštitútov. Otázky súvisiace so záložným právom všeobecne sú pomerne komplikované, a preto Vám náš tím skúsených a kvalifikovaných advokátov z našej advokátskej kancelárie v Trnave a v Bratislave radi poskytneme pomocnú ruku pri hľadaní odpovedí či optimálnych riešení Vášho problému.

Záložné právo – zriadenie a vznik záložného práva (II. časť)

KADUC & PARTNERS

V predchádzajúcom článku zameranom na problematiku záložného práva sme sa pokúsili priblížiť základné charakteristické znaky záložného práva. Venovali sme sa najmä jeho zabezpečovacej a uhradzovacej funkcií, ale aj subsidiárnemu charakteru, vecnoprávnemu charakteru a akcesorite. Na uvedenú problematiku nadviažeme článkom Záložné právo – II. časť, v rámci ktorého poskytneme stručný exkurz od problematiky zriadenia a vzniku záložného práva, ale tiež upresníme definičné znaky záložného práva – záloh a pohľadávka.

Zmluvné a mimozluvné záložné právo

Vo všeobecnosti rozlišujeme záložné právo na zmluvné záložné právo a mimozmluvné záložné právo. Toto pomyselné rozlišovanie vyplýva z ustanovenia § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), ktorý vo svojom znení vymenúva právne dôvody zriadenia záložného práva (§ 151b ods. 1 OZ): „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

Právnym dôvodom zriadenia zmluvného záložného právoa je záložná zmluva. Následne zmluvné záložné právo vzniká spravidla registráciou v príslušnom registri záložných práv. Osobitne dávame do pozornosti výraz spravidla, keďže aj v tomto prípade existujú výnimky, ako napr. zmluvné posesórne záložné právo k hnuteľnej veci vznikajúce okamihom odovzdania hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo do úschovy tretej osobe.

Registrácia záložného práva

Okrem výnimiek je registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv nevyhnutná. Zmluvné záložné právo v rámci svojho vzniku predpokladá tzv. dvojfázový proces pozostávajúci z prvého kroku, ktorým je uzatvorenie záložnej zmluvy – právny titul (týmto krokom sa záložné právo zriadi), a druhým krokom je registrácia v registri záložných práv – modus (týmto krokom záložné právo vzniká). Dávame do pozornosti, že aj v tomto prípade existujú výnimky, kedy zmluvné záložné právo na svoj vznik nevyžaduje dvojfázový proces, a teda na to, aby vzniklo nie je potrebná registrácia v registri záložných práv, ako príklad uvádzame zmluvné záložné právo podľa § 53a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, prípadne aj zmluvy o zriadení záložného práva, ktorých predmetom je hnuteľná vec odovzdávaná záložnému veriteľovi do úschovy, keďže samotným odovzdaním veci dochádza ku vzniku záložného práva.

Právnym dôvodom zriadenia záložného práva sú aj iné právne skutočnosti a vtedy hovoríme o tzv. mimozmluvnom záložnom práve. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 151b ods. 1 OZ sa záložné právo zriaďuje schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Takto zriadené záložné právo následne vzniká až registráciou v príslušnom registri záložných práv. Aj pri mimozmluvnom záložnom práve je možné pozorovať dvojfázovosť ich vzniku, avšak mimozmluvné záložné právo je unikátne tým, že môže vzniknúť tiež na základe inej právnej skutočnosti ako je registrácia v príslušnom registri záložných práv. V týchto prípadoch potenciálna registrácia mimozmluvného záložného práva v príslušnom registri záložných práv je významná pre určenie poradia vo vzťahu k ostatným záložným právam.

Účinky registrácie záložného práva

Registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv má konštitutívne účinky (právotvorné účinky). V zmysle ustanovenia § 151e ods. 1 OZ: „Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv”) zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“ Notársky centrálny register záložných práv je verejný zoznam vedený Notárskou komorou Slovenskej republiky. Notársky centrálny register záložných práv pôsobí len subsidiárne (podporne), keďže sú v ňom registrované len záložné práva, ktoré nie sú povinne registrované v osobitnom registri záložných práv. Medzi osobitné register záložných práv je možné zaradiť napr. kataster nehnuteľností kam sa zapisujú záložné práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom ako to uvádza ustanovenie § 151e ods. 2 a ods. 3 OZ. Do katastra nehnuteľností vedeného príslušným okresným úradom sa záložné práva zapisujú buď vkladom (zmluvné záložné právo) alebo záznamom (mimozmluvné záložné právo). Pomedzi osobitné registre záložných práv tiež môžeme zaradiť aj obchodný register vedený príslušným registrovým súdom kam sa registruje záložné právo zriadené k obchodnému podielu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo záložné práva k podielom komplementára komanditnej spoločnosti. Ďalšie osobitné registre záložných práv sú tiež Centrálny depozitár cenných papierov, Námorný register Slovenskej republiky vedený Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Register plavidiel vedený Dopravným úradom Slovenskej republiky či register vedený Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Záloh alebo “založené veci a práva”

Zálohom alebo aj spôsobilým predmetom záložného práva sú všetky veci, práva či iné majetkové hodnoty, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právneho vzťahu tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151d ods. 1 OZ: „Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.“ Zálohom môžu byť predmety, ktoré sú prevoditeľné.

Pohľadávku je možné definovať ako právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka vyplývajúce zo záväzkovoprávneho vzťahu čo vyplýva z ustanovení § 488 OZ: „Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“ Záložným právom je možné zabezpečiť nielen existujúcu pohľadávku, ale aj tzv. budúcu pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Práve táto skutočnosť predstavuje výnimku z akcesorického charakteru záložného práva vyjadrujúceho to, že záložné právo vždy sleduje „osud“ hlavnej zabezpečovanej pohľadávky. Záložným právom môže byť zabezpečovaná peňažná aj nepeňažná pohľadávka.

Problematika záložného práva je značne široká, a preto predkladaný článok predstavuje iba stručný a základný prehľad otázok týkajúcich sa zriadenia a vzniku záložného práva, ako aj základných definičných znakov záložného práva, a to záloh a pohľadávka.

Veríme, že sme vám tému záložného práva priblížili a v prípade ak hľadáte kvalifikovaných právnikov, ktorí vám poskytnú pomocnú ruku nielen v otázkach záložného práva, obráťte sa na našich advokátov a právnikov a spolu sa pokúsime nájsť optimálne riešenie vášho problému.

Záložné právo – zabezpečovacie inštitúty (I. časť)

KADUC & PARTNERS

Fyzické osoby a právnické osoby pred vstupom do záväzkovoprávneho vzťahu veria v jeho riadne splnenie. Veriteľovi vzniká právo na poskytnutie plnenia, zatiaľ čo dlžníkovi vzniká povinnosť plniť dohodnutý záväzok. Uvedený predpoklad sa však nemusí naplniť, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu. Práve preto, aby bol dlžník neustále motivovaný k splneniu svojho záväzku voči veriteľovi slúžia zabezpečovacie inštitúty.

Právna úprava – zabezpečovacie inštitúty a záložné právo

Právnu úpravu zabezpečovacích inštitútov nachádzame v ustanoveniach § 544 až § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Medzi zabezpečovacie inštitúty zaraďujeme zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, záložnú zmluvu, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeku, uznanie dlhu, ako aj ďalšie inštitúty, ktoré svojou podstatou neodporujú ustanoveniam právnych predpisov. V predkladanom článku však upriamime pozornosť iba na jeden z taxatívne vymenovaných zabezpečovacích inštitútov, a tým je záložná zmluva, resp. záložné právo.

Záložné právo

Záložné právo je právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku. Stručnú právnu úpravu nachádzame v ustanovení § 552 OZ, no táto odkazuje na detailnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 151a až § 151me OZ v rámci úpravy práv k cudzím veciam. Zákonná definícia záložného práva je obsiahnutá v ustanovení § 151a OZ v nasledujúcom znení: „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh”), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“ Zabezpečovací inštitút záložného práva definoval aj vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2 MCdo 2/2006: „Záložné právo totiž slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo tak umožňuje záložnému veriteľovi , aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky , ak ho riadne a včas neuspokojí dlžník, a to z výťažku predaja zálohy.“

Funkcie záložného práva

Základné funkcie, ktoré záložné právo plní sú zabezpečovacia funkcia a uhradzovacia funkcia. Zabezpečovacia funkcia chráni veriteľa pred insolvenciou dlžníka, a zároveň cielene motivuje dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne. V prípade, ak dlžník včas a riadne svoj záväzok nesplní, nastupuje funkcia uhradzovacia, a teda veriteľ uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu. Zabezpečovacia funkcia sa od uhradzovacej funkcie líši okrem iného aj tým, že zabezpečovacia funkcia pôsobí už od vzniku záložného práva, zatiaľ čo funkcia uhradzovacia má subsidiárny (podporný) charakter. V zmysle uvedeného sa uhradzovacia funkcia prejaví až potom ako sa pohľadávka veriteľa stane splatná, dlžník ju neuspokojí včas a riadne, a preto veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva.

Charakteristiky záložného práva

Záložné práva má svoje typické charakteristiky, kam zaraďujeme najmä jeho subsidiárny a akcesorický charakter. Subsidiárny charakter je úzko prepojený s uhradzovacou funkciou a jeho podstata tkvie v tom, že primárne je vždy dôležité to, aby dlžník splnil svoj záväzok včas a riadne. Následne, keď záväzok nebude včas a riadne splnený vzniká veriteľovi oprávnenie vykonať záložné právo, a tak uspokojiť svoju pohľadávku. Z uvedeného vyplýva, že existencia záložného práva má len  podporný charakter v rovine uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa.

Akcesorita záložného práva znamená, že záložné právo má iba vedľajší, resp. sprevádzajúci charakter, keďže vždy sleduje „osud“ zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je predpokladom jeho vzniku, trvania, ako aj zániku. Pokiaľ neexistuje pohľadávka, záložné právo nemá čo zabezpečovať, a teda nemá dôvod na svoju existenciu. Objasnenie podstaty akcesority záložného práva nachádzame aj v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 1Obo/39/2008: „Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku.“

Taktiež je nutné zdôrazniť, že akcesorita záložného práva nemá absolútny charakter, a preto z nej existujú aj výnimky, medzi ktoré zaraďujeme pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, resp. jej vznik je závisí od splnenia určitej podmienky.

Taktiež je potrebné upozorniť na vecnoprávny charakter záložného práva čo znamená, že vecné právo ako zabezpečovací inštitút pôsobí in rem, t. j. je spojené s vecou. Záložné právo zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa, a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom tohto zálohu. Vecnoprávny charakter záložného práva je tiež vyjadrený v tom, že záložné právo vždy sleduje osud predmetu záložného práva, a teda v prípade prevodu alebo prechodu zálohu bude záložné právo pôsobiť aj voči nadobúdateľovi zálohu, a preto je tento povinný strpieť výkon záložného práva. V dôsledku existencie záložného práva ako vecného práva k cudzej veci má záložný veriteľ právo k veci, ktorá reálne patrí inej osobe – záložcovi.

Z ustanovenia § 151a vyplývajú základné znaky záložného práva, a to:

  • pohľadávka a jej príslušenstvo,
  • predmet záložného práva – záloh.

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka poskytnutie plnenia dohodnuté v rámci záväzkovoprávneho vzťahu. Príslušenstvo pohľadávky nachádzame definované v ustanovení § 121 ods. 3 OZ, a teda za príslušenstvo pohľadávky je možné považovať úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Veríme, že sme Vám týmto článkom objasnili základné charakteristické znaky záložného práva, ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov. V prípade, ak by ste potrebovali pomôcť alebo poradiť v otázkach súvisiacich so záložným právom, obráťte sa na náš tím advokátov a právnikov, ktorí Vám pomôžu s hľadaním vhodného a správneho riešenia.

 

Vymáhanie pohľadávky trochu inak

KADUC & PARTNERS

Dostali ste sa niekedy do situácie, kedy ste absolvovali nielen časovo, ale aj finančne náročné súdne konanie, v ktorom ste si uplatňovali svoje práva voči obchodnej spoločnosti, ktorá Vám dlhuje peňažné prostriedky? Napriek tomu, že ste z tohto konania vyšli na strane víťazov, Vaša pohľadávka nebola povinným uspokojená, a tak ste ďalší osud pohľadávky zverili do rúk skúseného exekútora.

Síce exekútor aktívne konal, aby Vám poskytol potrebnú pomoc, avšak každou ďalšou lustráciou iba poukazuje na to, že spoločnosť, od ktorej plnenie vymáha nedisponuje žiadnym kapitálom. Kladiete si otázku čo je možné v tejto situácií urobiť?

Dnes Vám poskytneme stručný exkurz pomedzi spôsoby ako vymáhať dlh od dlžníka (obchodnej spoločnosť – spoločnosti s ručením obmedzeným), a to aj napriek tomu že už disponujete exekučným titulom (právoplatným a vykonateľným rozhodnutím), prípadne samotné exekučné konanie už prebieha.

  1. Konkurzné konanie

Medzi spôsoby ako vymôcť pohľadávku od spoločnosti, ktorá pravdepodobne nemá dostatok finančných prostriedkov, patrí konkurzné konanie. V zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ste z pozície veriteľa oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podlieha súdnemu poplatku, odporúčame Vám pred jeho podaním preveriť či dlžník nejakým majetkom vôbec disponuje, aby ste sa vyhli zamietnutiu Vami podaného návrhu súdom, ktorý o ňom bude rozhodovať, a teda aj zbytočnému platenia súdneho poplatku. Pokiaľ súd návrhu vyhovie, vyhlási konkurz na majetok dlžníka.

  1. Povinnosti štatutárneho orgánu

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným v postavení štatutárneho orgánu je povinný v zmysle ustanovenia § 135a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“) vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pokiaľ konateľ túto svoju povinnosť pri výkone svojej pôsobnosti štatutárneho orgánu poruší, vzniká mu povinnosť nahradiť škodu spoločnosti, ktorej ju spôsobil.

ObZ v ustanovení § 135a ods. 5 pripúšťa možnosť, že nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej spoločnosti voči konateľovi, môže uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ poškodenej spoločnosti, avšak len v prípade ak veriteľ svoju vlastnú pohľadávku voči spoločnosti nedokáže uspokojiť z majetku tejto spoločnosti.

V prípade ak bude preukázateľné, že spoločnosť nedisponuje žiadnym vlastným majetkom, a preto nie je schopná uspokojiť pohľadávku veriteľa, veriteľ si môže uplatňovať svoju pohľadávku priamo u konateľa tejto spoločnosti a pokúsiť sa uspokojiť svoju pohľadávku z osobného majetku konateľa.

  1. Ručenie do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri

Povinnosťou spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným je ručiť za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 106 ObZ. Takto upravená povinnosť spoločníka sa uplatní najmä v prípadoch ak spoločnosť porušila svoje dojednané záväzky a z dôvodu nedostatku vlastného majetku nie je schopná uspokojiť veriteľovu pohľadávku. V takejto situácii je možné pohľadávku spoločnosti uspokojiť z vlastného majetku spoločníka tejto spoločnosti, avšak len v rozsahu jeho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

  1. Zodpovednosť spoločnosti za vlastné záväzky

Ustanovenie § 106 ObZ zakotvuje tiež zodpovednosť samotnej obchodnej spoločnosti – spoločnosti s ručením obmedzeným za svoje vlastné záväzky. Spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá za porušenie svojich záväzkov v rozsahu celého svojho majetku, a preto v prípade, ak spoločnosť poruší  niektorý zo svojich záväzkov, veriteľ sa môže pokúsiť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku tejto spoločnosti- odporúčame však, aby ste sa ešte pred začatím tohto nie jednoduchého procesu najskôr presvedčili o bonite dlžníka.

  1. Odporovateľné právne úkony

Ďalším spomedzi uvedených spôsobov ako sa pokúsiť vymôcť pohľadávku od spoločnosti bez majetku, predstavuje proces, kedy je potrebné najskôr overenie či za posledné tri roky dlžník – obchodná spoločnosť uvádzala hmotný majetok v súvahe v rámci účtovnej evidencie, keďže uvedený aspekt nás tiež môže upozorniť na to, že dlžník uskutočňoval prevody hmotného majetku na tretie osoby ako tzv. odporovateľné právne úkony. Zámerom tohto konania dlžníka bolo cielené vyhýbanie sa vyrovnaniu svojich záväzkov voči veriteľom.

Spôsobov ako vymáhať pohľadávku je viac, avšak každý z nich je vo svojej podstate špecifický a jeho uplatnenie závisí od konkrétneho skutkového stavu veci. Pritom platí, že ak nie je od dlžníka čo vymôcť, akékoľvek úsilie môže byť zbytočné.

V prípade ak máte pocit, že ste v bezvýchodiskovej situácii pri vymáhaní Vašej pohľadávky, avšak radi by ste sa z nej dostali, ale neviete si s tým rady, potom sa neváhajte obrátiť na našu advokátsku kanceláriu. Náš skúsený tím právnikov a advokátov sa pokúsi nájsť vhodný spôsob riešenia Vášho problému a poskytnúť Vám tak potrebnú pomoc.

Výživné v čase koronakrízy – 1. časť

JUDr. Veronika Blašková

Od vypuknutia šírenia vírusu COVID-19 na Slovensku uplynulo už niekoľko mesiacov a celospoločenský dopad tejto situácie je evidentný vo viacerých oblastiach života bežného človeka. Mnoho ľudí v súčasnosti rieši pokles alebo úplnú stratu príjmu, podnikatelia zatvárajú svoje prevádzky, čo sa výrazne odzrkadľuje na samotnej životnej úrovni dotknutých osôb. Pokiaľ tieto osoby majú súdom určenú vyživovaciu povinnosť, je vysoko pravdepodobné, že z dôvodu poklesu vlastnej životnej úrovne, nie sú schopné platiť výživné v súdom stanovenej výške. Či je možné prestať z uvedeného dôvodu plniť vyživovaciu povinnosť určenú súdom alebo svojvoľne výšku výživného určenú súdom znížiť, prípadne aké sú možnosti povinného a nároky a možnosti oprávneného, to sú všetko otázky, ktoré Vám zodpovieme v tomto článku.

PRÁVNA ÚPRAVA VÝŽIVNÉHO

Právna úprava výživného je obsiahnutá v ust. §  62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon“). Aj napriek tomu, že zákon definíciu pojmu „výživné“ neobsahuje, podľa jeho právnej úpravy možno výživné definovať ako pravidelnú platbu medzi osobami v príbuzenskom alebo inom rodinnom vzťahu, ktorá za splnenia zákonom stanovených podmienok slúži na uspokojovanie odôvodnených osobných potrieb oprávneného. Vyživovaciu povinnosť nemožno obmedziť len na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a mnoho bežných ľudí ani netuší, že nároky na výživné majú za splnenia určitých podmienok aj iné subjekty. Oprávnenými osobami z pohľadu nároku na výživné môžu byť aj rodičia voči deťom, manželia navzájom, rozvedený manžel, iní príbuzní, prípadne nevydatá matka.

V tejto časti článku Vás prevedieme jednotlivými druhmi vyživovacích povinností upravenými Zákonom o rodine. Po jeho prečítaní možno usúdite, že práve Vy ste oprávnenou osobou a máte na výživné nárok. Ak si nie ste istý, či zákonné podmienky na výživné spĺňate, neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu a my Vám radi pomôžeme.

Zákon o rodine rozlišuje viaceré druhy vyživovacích povinností a to konkrétne:

  1. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
  2. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
  3. Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
  4. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
  5. Príspevok na výživu rozvedeného manžela
  6. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom

Ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ktorá je ich zákonná povinnosť do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške podľa osobitného predpisu.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to ich rodičia potrebujú. Dovolíme si však upozorniť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom.

Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými

Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Ak rozvedený manžel nie je schopný sa sám živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

V prípade, že ste po prečítaní riadkov vyššie usúdili, že sa niektorý druh vyživovacej povinnosti týka práve Vás, prípadne si nie ste istý, či spĺňate zákonom stanovené podmienky na priznanie niektorého z nárokov, pokojne kontaktujte našu advokátsku kanceláriu a na Vaše otázky Vám odpovedia skúsení advokáti, ktorí sa danej problematike aktívne venujú.

Prečítajte si aj ďalšiu časť článku o výživnom.

Výživné v čase koronakrízy – 2. časť

JUDr. Veronika Blašková

V prvej časti nášho článku sme poukázali na jednotlivé druhy vyživovacích povinností, ktoré definuje Zákon o rodine. Ak ste usúdili, že sa niektorý z nich týka aj Vás, prinášame Vám najčastejšie otázky a odpovede, týkajúce sa výživného.

V úvode článku je potrebné povedať, že hoci je súčasná situácia, spôsobená šírením vírusu COVID-19, pre viaceré osoby existenčne zložitá, v žiadnom prípade nemá za následok zánik vyživovacej povinnosti. Povinné osoby nemôžu súčasnú situáciu spojenú s poklesom ich životnej úrovne riešiť  jednostranne tak, že výživné prestanú platiť prípadne si výšku vyživovacej povinnosti svojvoľne jednostranne znížia.

Jediným možným titulom na zmenu výšky výživného je dohoda s oprávneným alebo súdne rozhodnutie. Základným právnym dôvodom pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti je zmena pomerov na strane povinného alebo oprávneného. V prípade, že zmena pomerov na strane povinného spôsobená opatreniami prijatými v dôsledku koronakrízy je natoľko podstatná, že povinný nemá príjem, prípadne bol jeho príjem znížený v takom rozsahu, že povinný nie je schopný plniť výživné v súdom stanovenej výške, je možné sa domáhať zníženia vyživovacej povinnosti. Dovolíme si však upozorniť, že v prípade, že bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, jeho zmenu je možné dosiahnuť len v riadnom súdnom konaní.

NAJČASTEJŠIE OTÁZKY TÝKAJÚCE SA VÝŽIVNÉHO 

V súvislosti s povinnosťou platiť výživné v čase koronakrízy by sme Vám ďalej v článku poskytli odpovede na najčastejšie položené otázky, adresované v tejto veci našej advokátskej kancelárii tak, aby ste mali aspoň základné právne povedomie a nedostali sa do nechcenej situácie spôsobenej Vašim chybným konaním.

Otázky adresované našej advokátskej kancelárii sa najčastejšie týkajú vyživovacej povinnosti rodičov k ich maloletým deťom, preto naše odpovede budú formulované s prihliadnutím najmä na tento druh vyživovacej povinnosti. V prípade, že by ste mali potrebu riešiť otázku týkajúcu sa iného druhu vyživovacej povinnosti, prípadne odpoveď na Vašu otázku nižšie nenájdete, pokojne sa obráťte na našu advokátsku kanceláriu a naši advokáti sa budú Vašej otázke osobitne venovať.

Nemám príjem, prípadne môj príjem bol znížený. Musím platiť výživné?

Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Preto by si mal povinný rodič počínať tak, aby si zabezpečil príjem, ktorý pokryje v prvom rade výživné. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Preto si dovolíme upozorniť rodičov, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou bez ohľadu na ich aktuálnu finančnú situáciu. Rodičia, ktorí nemajú uloženú vyživovaciu povinnosť súdnym rozhodnutím, si ju musia plniť aspoň v minimálnom rozsahu.

Pre prípad, že plníte svoju vyživovaciu povinnosť k deťom na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia, musíte plniť aj naďalej výživné riadne, t.j. v súdom stanovenej výške a včas, t.j. v lehote splatnosti stanovenej súdnym rozhodnutím. V prípade, že neplníte výživné riadne a včas, oprávnený má nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy a vystavujete sa riziku exekúcie a trestného stíhania.

V prípade, že plníte výživné na základe dohody, ktorá nebola schválená súdom, teda nie je vykonateľná, odporúčame Vám oboznámiť s poklesom Vašej životnej úrovne druhého rodiča a uzatvoriť s ním dohodu o znížení Vašej vyživovacej povinnosti. Dohodu môžete uzatvoriť aj na určité obdobie, po uplynutí ktorého sa zaviažete prispievať na výživu pôvodne dohodnutou sumou. Dohodu odporúčame schváliť súdom v súdnom konaní.

Čo môžem robiť, ak nie je v mojich možnostiach a schopnostiach platiť súdom stanovené výživné, prípadne keď som sa nedohodol na znížení výživného?

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov musí byť však natoľko podstatná, že Vám reálne neumožňuje plniť vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Zmenu pomerov musíte vedieť v súdnom konaní preukázať a dostatočne odôvodniť. Preto je jednoduchšie komunikovať o situácii a jej vážnosti s druhým rodičom a uzavrieť dohodu o znížení výživného. V prípade, že máte určené výživné vykonateľným rozhodnutím súdu, odporúčame Vám, dať si takto uzatvorenú dohodu o znížení výživného schváliť súdom v riadnom súdnom konaní, nakoľko len dohoda schválená súdom bude vykonateľnou zmenou pôvodného súdneho rozhodnutia.

V prípade, že sa Vám s druhým rodičom dohodu o znížení výživného nepodarí uzavrieť, máte možnosť obrátiť sa na príslušný súd podaním návrhu na zníženie výživného a to formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj formou návrhu vo veci samej. Odporúčame sa v tejto veci obrátiť na našu advokátsku kanceláriu, v ktorej advokáti posúdia Vašu celkovú situáciu individuálne a odporučia Vám ten najlepší procesný postup.

V návrhu na zníženie výživného je nevyhnutné odôvodniť zmenu pomerov, ktorá nastala na Vašej strane od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Dovolíme si upozorniť, že súd pri rozhodovaní vždy berie do úvahy záujem maloletého dieťaťa a v zásade žiadny návrh na zníženie výživného súd za takýto nepovažuje. Preto pri svojom rozhodovaní súd vždy prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie a pri posudzovaní majetkových pomerov povinného rodiča vždy vychádza zo zásady, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodiča. V súčasnej situácii by mal súd zohľadňovať aj skutočnosť, či si môžete zvýšiť príjem prostredníctvom štátnej pomoci na podporu podnikateľov ako aj zamestnancov prijatej na účely zmiernenia dôsledkov koronakrízy.

S poukazom na uvedené je veľmi dôležité návrh na zníženie výživného dostatočne odôvodniť a zmenu pomerov preukázať, a preto Vám odporúčame obrátiť sa v tejto veci na našu advokátsku kanceláriu.

Čo v prípade, že som si svoju vyživovaciu povinnosť prestal plniť alebo ju neplním riadne a včas?

V prípade, že si výživné určené vykonateľným súdnym rozhodnutím neplníte riadne, t.j. v súdom stanovenej výške a včas, t.j. v lehote splatnosti stanovenej súdnym rozhodnutím, oprávnený rodič sa môže návrhom na vykonanie exekúcie domáhať zaplatenia dlžného výživného spolu s úrokmi z omeškania z dlžnej sumy. Rovnako môže oprávnený rodič podať voči Vám trestné oznámenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy.

V prípade, že plníte vyživovaciu povinnosť na základe dohody s druhým rodičom, ktorá nebola rozsudkom súdu schválená a  teda nie je vykonateľná, druhý rodič pre prípad, že si svoju povinnosť v zmysle dohody riadne a včas neplníte, má možnosť obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na určenie výživného, v ktorom bude navrhovať schválenie dohody za účelom nadobudnúť takýmto spôsobom vykonateľné rozhodnutie, teda exekučný titul. V konaní pred súdom máte stále možnosť namietať výšku výživného a argumentovať, že súčasná situácia Vám nedovoľuje plniť výživné v pôvodne dohodnutej výške. V konaní bude súd skúmať odôvodnené potreby Vášho maloletého dieťaťa, ako aj Vaše majetkové pomery a schopnosti a možnosti finančne sa podieľať na jeho výžive, ako aj zmenu pomerov, ktorá nastala na Vašej strane odo dňa uzavretia dohody rodičov o výške výživného. Na základe dokazovania súd buď rozsudkom schváli rodičovskú dohodu alebo v prípade Vášho nesúhlasu, určí výšku výživného. Všetky tvrdenia budete musieť v konaní riadne preukázať a odôvodniť, preto Vám odporúčame sa v takomto prípade obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.

Záverom uvádzame, že vyživovacia povinnosť je povinnosť, ktorá trvá aj v prípade, že sa Vaša životná úroveň zmenila takým spôsobom, že Vám neumožňuje plniť si túto povinnosť riadne a včas. V takomto prípade Vám odporúčame nekonať svojvoľne, komunikovať o danej situácii a využiť všetky zákonom dané možnosti na ochranu Vašich práv a právom chránených záujmov.

V prípade potreby je náš tím advokátov pripravení Vám pomôcť na tel. č. +421 950 679 434 alebo mailovej adrese office@kaduc.sk.

nahradny-zajazd-kaduc-partners

Novela zákona o zájazdoch + aktuálne súdne spory na záver

JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, PhD.

Zákon o zájazdoch a spojených službách cestovného ruchu a niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu bol novelizovaný. Vláda tak reaguje na núdzovú situáciu v odvetví cestovného ruchu spôsobenú koronakrízou.

Cieľom novely zákona je poskytnúť ochranu spotrebiteľom, ktorých zájazdy sa kvôli pandémii nebudú môcť uskutočniť, a prijateľné podmienky pre cestovné kancelárie pri vybavovaní refundáciií a náhrad za zrušené cesty.

Zájazdy, na ktoré vzťahuje sa novela zákona

Právna úprava novely zákona sa vzťahuje na zájazdy, ktoré v dôsledku mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 nie je možné zrealizovať na Slovensku, v cieľovom mieste zájazdu alebo v ktoromkoľvek inom mieste, cez ktoré vedie trasa zájazdu. Novelou zákona v tomto znení sa vláda snaží pokryť čo najširšie spektrum zájazdov.

Novela zákona a jej konkrétne formy

Cestovné kancelárie majú po novom možnosť odložiť zaplatené zájazdy až do augusta 2021. To znamená, že zákazník, ktorý si zaplatil dovolenku v plnej sume alebo aspoň zálohu, sa s kanceláriou dohodne na novom termíne pobytu. Ten sa môže uskutočniť aj v inej ako pôvodnej destinácii.

Návrhy zmeny zmluvy o zájazde

Cestovná kancelária môže cestujúcemu navrhnúť zmenu zmluvy o zájazde, ktorá sa týka  najmä zmeny destinácie, dĺžky, dátumu, druhu pobytu a pod. Ak cestujúci túto zmenu odsúhlasí, zmluvné strany majú povinnosť vzájomne si uhradiť finančný rozdiel medzi pôvodnou a novou cenou zájazdu.

Ak by teda cena náhradného zájazdu bola 550€ a cena pôvodného 600€, cestovná kancelária je povinná cestujúcemu vrátiť 50€. Rovnako to však platí aj opačne, ak by cena nového zájazdu bola vyššia ako cena pôvodného, rozdiel je povinný urovnať cestujúci.

Oznámenie o náhradnom zájazde

Ak cestujúci nesúhlasí so zmenou zmluvy o zájazde a s novým zájazdom, navrhnutým cestovnou kanceláriou, prechádza sa na oznámenie o náhradnom zájazde, ktoré umožní cestujúcemu vycestovať do pôvodne zvolenej destinácie za nezmenených podmienok (dĺžka trvania zájazdu, druh pobytu a pod.), no až v termíne, kedy situácia, týkajúca sa pandémie koronavírusu dovolí realizáciu zájazdu.

Oznámenie o náhradnom zájazde zasiela cestovná kancelária písomnou formou cestujúcemu ako dôkaz o možnosti čerpať v budúcnosti náhradný („pôvodný“) zájazd. Po obdržaní oznámenia má klient 14 dní na to, aby sa dohodol s cestovnou kanceláriou na zmenených parametroch zájazdu.

Cestovné kancelárie majú čas do 31.8.2021

Ako sme spomínali vyššie, cestovné kancelárie majú možnosť odložiť zaplatené zájazdy do 31.8.2021. Do tohto dátumu sa však s cestujúcim musia dohodnúť na náhradnom zájazde. V opačnom prípade to znamená, že odstúpili od zmluvy a sú povinní  bezodkladne vrátiť cestujúcemu celú zaplatennú sumu, a to najneskôr do 14.09.2021.

Kto má právo náhradný zájazd odmietnuť a získať zaplatenú sumu späť?

Aj keď sa straty na strane cestovných kancelárii snaží novela zákona minimalizovať, zahŕňa tiež kategórie cestujúcich, ktorých ekonomická situácia sa v dôsledku korona krízy zmenila, resp. osoby,  u ktorých je predpoklad, že náhle prišli o zamestnanie a stali sa tak poberateľmi niektorého z finančných príspevkov. Tieto osoby majú nárok náhradný zájazd odmietnuť do 14 dní od doručenia oznámenia o ňom a žiadať o vrátenie penazí.

Ide o osoby, ktoré boli počas krízovej situácie z dôvodu pandémie koronavírusu zaradené do evidencie uchádzačov o zamestanenie na príslušnom úrade práce (po 13. marci tohto roka), ďalej o podnikateľov alebo živnostníkov, ktorých prevádzky boli zatvorené a museli čerpať peniaze z ochranných opatrení vlády alebo na ne mali nárok, o osamelých rodičov, ktorí čerpali karanténnu OČR, tehotné ženy a osoby staršie ako 65 rokov (vrátane).

Ak sa niektorá z osôb, patriaca do vyššie uvedených kategórii, rozhodne náhradný zájazd odmietnuť, cestovná kancelária je povinná zaplatenú sumu bez nároku na odstupné osobe bezodkladne vrátiť, najneskôr však do 14 dní od doručenia oznámenia o odmietnutí náhradného zájazdu.

Aktuálne prebiehajúce súdne spory

Aj napriek účinnosti zákona, v našej advokátskej kancelárii zastávame názor, že jeho praktická aplikovateľnosť nie je, ako to už na Slovensku býva, 100%-tná. Problematickosť prijatej právnej úpravy je markantná práve (avšak nielen) v prípade, ak právo na vrátenie ceny zájazdu vzniklo pred účinnosťou. V tejto súvislosti v našej kancelárii zastupujeme niekoľko sporov, pričom v jednom bol už vydaný platobný rozkaz. O vývoji budeme v rámci možností a zákonnej povinnosti mlčalivosti informovať.

Ak máte záujem o právne služby v súvislosti so zájazdom, kontaktujte nás

Podozrivé ročné vyúčtovanie nákladov: Ako postupovať?

KADUC & PARTNERS

V článku sa pozrieme na otázky a odpovede, týkajúce sa ročného vyúčtovania nákladov, postavené na základoch skutočného sporu medzi majiteľkou bytu a spoločenstvom vlastníkov bytového domu. Na otázky odpovedá JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, PhD.

Majiteľka bytu obdržala ročné zúčtovanie. Nezdalo sa jej rozpočítanie nákladov, preto ho reklamovala. Postupovala správne?

Áno, samozrejme. Častou otázkou v prípade reklamácie býva, komu ju adresovať. Ak dom spravuje správca, či už je to firma alebo fyzická osoba, reklamáciu treba adresovať jemu. Ak nereaguje alebo s rozhodnutím nesúhlasíte, obráťte sa na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Lehota na reklamáciu je 30 dní, ale podať ju môžete aj po termíne. Maximálne do troch rokov od vyúčtovania.

Pokiaľ bytový dom spravuje spoločenstvo vlastníkov, reklamáciu treba adresovať ich dozornému orgánu – rade.

Kontrolu správnosti rozúčtovania tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody už robí Slovenská obchodná inšpekcia (SOI).

Metodiku rozdelenia nákladov v bytových domoch definuje vyhláška ministerstva hospodárstva (č. 240/2016 Z.z.), ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2017.

V prípade spoločenstva – je povinné na reklamáciu majiteľky bytu zareagovať? Čo sa stane, ak nezareaguje?

Áno, samozrejme. Ako som už spomínal, pokiaľ bytový dom spravuje spoločenstvo vlastníkov, reklamáciu treba adresovať ich dozornému orgánu – rade. Najlepšie s doručenkou do vlastných rúk, ideálne každému členovi rady v dome a z dôvodu právnej istoty tiež predsedovi. Ak je rada nečinná, resp. sa rada nedohodne, je možné a nutné so sporom pokračovať súdnou cestou.

Má majiteľka právo nahliadnuť do všetkých dokladov, ktoré súvisia so správou budovy, v ktorej vlastní byt?

Áno, v zmysle § 9 ods. 5 písm. d) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Spoločenstvo je povinné umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy alebo vyhotoviť na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome z dokladov kópie; pri poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu,12f)

Akým spôsobom môže vlastníčka bytu nahliadnuť do týchto dokladov? Môže jej byť toto práve v nejakom prípade odobraté?

Zákon presný spôsob nestanovuje. To však neznamená, že právo vlastníka môže byť znemožnené. Ak existuje právo, tomu zodpovedá aj povinnosť. V tomto prípade povinnosť spoločenstva umožniť, resp. nerobiť prekážky k nahliadnutiu vlastníka bytu do dokladov. Právo nahliadnuť do dokladov by malo byť realizované tak, aby splnilo svoj účel.

Uveďme si modelovú situáciu. Spor medzi majiteľkou bytu a spoločenstvom vlastníkov sa dostal na súd. Sudkyňa vyzve spoločenstvo, aby predložilo súdu doklady. Sudkyňa vraj nemôže spoločenstvu prikázať, ktoré doklady a dokumenty má predložiť (napr. fond opráv). Je to pravda?

Nemyslím si, že predloženiu akýchkoľvek dokladov Civilný sporový poriadok, ktorým sa majú súdy riadiť, bráni. Ak bude vôľa sudcu a návrh na vykonanie dôkazov bude urobený správne, nič tomu nebráni.

Určite je však nápomocné, ak žalobkyňa dôkazy a listinné podklady označí – ak ich bližšiu špecifikáciu nepozná, resp. iba vie, že existujú faktúry napríklad za dodávky tepla a pod.

Navyše, do úvahy prichádza aj vyžiadanie celej účtovnej evidencie spoločenstva.

Diktuje zákon formu, ako by malo ročné vyúčtovanie vyzerať? Čo by malo obsahovať?

V súčasnosti neexistuje právny predpis, ktorý by uceleným spôsobom upravoval obsah vyúčtovacej faktúry. Z vyúčtovania by malo byť zrejmé, aké položky sú predmetom vyúčtovania, náklad na celý objekt a spôsob jeho rozpočítania a náklad na konkrétny byt. Náklady sa následne porovnajú so zaplatenými zálohovými platbami  a uvedie sa výsledok vyúčtovania, ktorým môže byť preplatok alebo nedoplatok.

Čo sa týka rozpočítania nákladov na vykurovanie na plochu, to je už minulosťou. V zmysle zákona č. 100/2014, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, všetky bytové domy, ktoré majú celkovú podlahovú plochu viac ako 500 m2 a sú zásobované centrálnym zdrojom tepla, musia byť od 1. januára 2017 povinne vybavené pomerovými rozdeľovačmi alebo meračmi tepla, ktoré umožňujú rozpočítať náklady na vykurovanie medzi konečných spotrebiteľov na základe ich skutočnej spotreby.

Podľa čoho by sa malo rátať vyúčtovanie nákladov (fond opráv)? Podľa počtu bytov alebo podľa rozlohy bytov?

Kritérií, podľa ktorých sa vypočítava vyúčtovanie nákladov je viac – jednak sú to vstupné faktúry z minulosti, predpokladané výdavky, pričom veľké, resp. zásadné slovo, tu majú vlastníci. To však neznamená, že ich hlasovanie nemá zohľadňovať zákon, ktorý na viacerých miestach odkazuje na mieru využívania jednotlivých častí bytového domu. Inak povedané, podľa rozlohy, počtu osôb, ktoré užívajú byt.

Ak by sa rozpočítavalo podľa bytov, extrémnym príkladom môže byť zjavná nerovnosť, ak by rovnaké náklady mal platiť vlastník mezonetu o rozlohe 200m2 a vlastník garsónky.

Ako hovorí § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

Tiež § 7b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pojednáva o tom, že pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Má správca právo odpojiť vlastníčku bytu od vody, ak eviduje na jej strane nedoplatok vy výške napr.    40 eur a odpojenie si odhlasovali aj vlastníci bytov na schôdzi?

Odpojiť vlastníčku bytu od vody a kúrenia bez jej vedomia a kvôli nedoplatku 40 eur nie je podľa môjho názoru v žiadnom prípade s princípom proporcionality, primeranosti alebo inak – slušnosti, a teda je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa môjho názoru môže ísť dokonca o trestný čin, o to viac ak existujú aj iné, legálne cesty, napr. vymáhanie nedoplatku súdnou cestou.

Môže dať spoločenstvo kvôli nedoplatku 40 eur byt do dražby?

Určite nie. Je to v rozpore s § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách.

Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

V prípade, ak potrebujete pomôcť alebo pri ochrane Vašich práv, pokojne sa ozvite našej advokátskej kancelárii. 

Plnenie záväzkov a zodpovednosť za škodu počas koronakrízy?

KADUC & PARTNERS

Musím plniť svoje záväzky v lehote splatnosti?

Generálne platí, že áno, musíte. Existujú však „výnimky“, ktoré možno v aktuálnych súvislostiach pandémie rozdeliť na výnimky platné už pred krízou (jedna z nich je primárnym obsahom tohto článku) a výnimky, ktoré prijala vláda, resp. neskôr parlament (na tepe dňa), a ktoré majú svoju, viac či menej pozitívnu, dynamiku.

Dynamika spočíva hlave v ochrane pred aktuálnou nutnosťou (splatnosťou) platiť svoje dlh hneď. Ide teda najmä o odklad platenia, nie zrušenie dlhu. Pokiaľ nie ste zaradený medzi osoby, ktorým sa výslovne priznalo právo nesplácať svoje dlhy včas (v lehote splatnosti) ako napr. lízingové splátky, hypoúvery alebo odvody, záväzky treba jednoducho plniť tak, ako bolo dohodnuté (ev. rozhodnuté). Ďalšou výnimkou môže byť konkurz, či reštrukturalizácia – to je kapitola sama o sebe a na osobitný článok, takže o tom nabudúce.

Predmetom tohto článku má byť predovšetkým poukaz a pripomenutie § 374 Obchodného zákonníka, ktorý obchodníkov „chráni“ pred zodpovednosťou za škody spôsobené v kontexte pandémie.

V dôsledku súčasnej situácie čelia mnohé spoločnosti problémom s výpadkami dodávok, pohybom pracovnej sily či museli svoju činnosť úplne pozastaviť, v dôsledku čoho sa dostávajú do omeškania. Aká je ich miera zodpovednosti za omeškanie s plnením záväzkov plynúcich zo zmlúv či objednávok? A čo v prípade, ak si nemôžu plniť len časť svojich záväzkov?

Vo všeobecnosti platí, v prípade ak si zmluvná strana nesplní svoje zmluvné záväzky, napr. dodať tovar v určitej lehote, dostáva sa do omeškania. V tomto prípade do situácie vstupuje vis major, teda vyššia moc v podobe celosvetovej pandémie predstavujúcu objektívnu prekážku, pre ktorú nemôžu byť zmluvné záväzky plnené tak, ako boli dojednané.

Vyššie uvedené nemožno interpretovať tak, že by pre súčasný stav automaticky zanikali zmluvné záväzky a strany by si nemuseli plniť povinnosti s nimi spojené. Zmluvy a z nich vyplývajúce povinnosti strán sú naďalej platné a strany, pokiaľ im to situácia dovoľuje, si musia aj naďalej svoje záväzky plniť. V tomto prípade sa zmluvná strana len zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním alebo porušením, a to za predpokladu, že porušenie záväzku nastalo v časovej a vecnej príčinnej súvislosti s COVID-19.

Rozmenené na drobné. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú v už spomínanom § 374 Obchodného zákonníka definované ako prekážky, ktoré

  • nastali nezávisle od vôle povinnej strany; a ktoré
  • jej bránili v splnení jej povinnosti;

a zároveň ak nemožno rozumne predpokladať, že by:

  • povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala; a že by
  • v čase vzniku jej záväzku túto prekážku predvídala.

Je potrebné si uvedomiť, že uvedené podmienky sa týkajú výlučne vzťahov, ktoré spadajú pod reguláciu Obchodného zákonníka, a čo je hlavné, na ktorých sa zmluvné strany dohodli ešte pred pandémiou koronavírusu a nie tých, ktoré boli dojednané v čase súčasnej mimoriadnej situácie. Netreba pritom zabudnúť ani na možnosť modifikácie (vylúčenia) uvedených podmienok samotnými zmluvnými stranami v dohodnutom kontrakte.

Pre prípad, že to nebolo z vyššie uvedeného zrejmé, tento článok slúži len ako všeobecná informácia, ktorej cieľom je zjednodušenou formou zosumarizovať aktuálnu právnu úpravu. Nebolo by to právo, ak by aj výnimka nepripúšťala možnosť ďalšej výnimky, pravidla, alebo interpretačnej nejasnosti – práve preto považujeme za nevyhnutné posudzovať každé neplnenie povinnosti samostatne a na základe všetkých dostupných podkladov – len vtedy Vám vieme odpovedať na Vašu situáciu, či plniť alebo nie, spoľahlivo a zodpovedne.

Preto, ak máte otázku, pokojne sa pýtajte telefonicky, vyplnením formulára na našom webe, alebo cez Facebook, či Linkedin.

1 2