Záložné právo – zriadenie a vznik záložného práva (II. časť)
V predchádzajúcom článku zameranom na problematiku záložného práva sme sa pokúsili priblížiť základné charakteristické znaky záložného práva. Venovali sme sa najmä jeho zabezpečovacej a uhradzovacej funkcií, ale aj subsidiárnemu charakteru, vecnoprávnemu charakteru a akcesorite. Na uvedenú problematiku nadviažeme článkom Záložné právo – II. časť, v rámci ktorého poskytneme stručný exkurz od problematiky zriadenia a vzniku záložného práva, ale tiež upresníme definičné znaky záložného práva – záloh a pohľadávka.
Zmluvné a mimozluvné záložné právo
Vo všeobecnosti rozlišujeme záložné právo na zmluvné záložné právo a mimozmluvné záložné právo. Toto pomyselné rozlišovanie vyplýva z ustanovenia § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), ktorý vo svojom znení vymenúva právne dôvody zriadenia záložného práva (§ 151b ods. 1 OZ): „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“
Právnym dôvodom zriadenia zmluvného záložného právoa je záložná zmluva. Následne zmluvné záložné právo vzniká spravidla registráciou v príslušnom registri záložných práv. Osobitne dávame do pozornosti výraz spravidla, keďže aj v tomto prípade existujú výnimky, ako napr. zmluvné posesórne záložné právo k hnuteľnej veci vznikajúce okamihom odovzdania hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo do úschovy tretej osobe.
Registrácia záložného práva
Okrem výnimiek je registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv nevyhnutná. Zmluvné záložné právo v rámci svojho vzniku predpokladá tzv. dvojfázový proces pozostávajúci z prvého kroku, ktorým je uzatvorenie záložnej zmluvy – právny titul (týmto krokom sa záložné právo zriadi), a druhým krokom je registrácia v registri záložných práv – modus (týmto krokom záložné právo vzniká). Dávame do pozornosti, že aj v tomto prípade existujú výnimky, kedy zmluvné záložné právo na svoj vznik nevyžaduje dvojfázový proces, a teda na to, aby vzniklo nie je potrebná registrácia v registri záložných práv, ako príklad uvádzame zmluvné záložné právo podľa § 53a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, prípadne aj zmluvy o zriadení záložného práva, ktorých predmetom je hnuteľná vec odovzdávaná záložnému veriteľovi do úschovy, keďže samotným odovzdaním veci dochádza ku vzniku záložného práva.
Právnym dôvodom zriadenia záložného práva sú aj iné právne skutočnosti a vtedy hovoríme o tzv. mimozmluvnom záložnom práve. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 151b ods. 1 OZ sa záložné právo zriaďuje schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Takto zriadené záložné právo následne vzniká až registráciou v príslušnom registri záložných práv. Aj pri mimozmluvnom záložnom práve je možné pozorovať dvojfázovosť ich vzniku, avšak mimozmluvné záložné právo je unikátne tým, že môže vzniknúť tiež na základe inej právnej skutočnosti ako je registrácia v príslušnom registri záložných práv. V týchto prípadoch potenciálna registrácia mimozmluvného záložného práva v príslušnom registri záložných práv je významná pre určenie poradia vo vzťahu k ostatným záložným právam.
Účinky registrácie záložného práva
Registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv má konštitutívne účinky (právotvorné účinky). V zmysle ustanovenia § 151e ods. 1 OZ: „Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv”) zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“ Notársky centrálny register záložných práv je verejný zoznam vedený Notárskou komorou Slovenskej republiky. Notársky centrálny register záložných práv pôsobí len subsidiárne (podporne), keďže sú v ňom registrované len záložné práva, ktoré nie sú povinne registrované v osobitnom registri záložných práv. Medzi osobitné register záložných práv je možné zaradiť napr. kataster nehnuteľností kam sa zapisujú záložné práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom ako to uvádza ustanovenie § 151e ods. 2 a ods. 3 OZ. Do katastra nehnuteľností vedeného príslušným okresným úradom sa záložné práva zapisujú buď vkladom (zmluvné záložné právo) alebo záznamom (mimozmluvné záložné právo). Pomedzi osobitné registre záložných práv tiež môžeme zaradiť aj obchodný register vedený príslušným registrovým súdom kam sa registruje záložné právo zriadené k obchodnému podielu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo záložné práva k podielom komplementára komanditnej spoločnosti. Ďalšie osobitné registre záložných práv sú tiež Centrálny depozitár cenných papierov, Námorný register Slovenskej republiky vedený Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Register plavidiel vedený Dopravným úradom Slovenskej republiky či register vedený Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
Záloh alebo “založené veci a práva”
Zálohom alebo aj spôsobilým predmetom záložného práva sú všetky veci, práva či iné majetkové hodnoty, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právneho vzťahu tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151d ods. 1 OZ: „Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.“ Zálohom môžu byť predmety, ktoré sú prevoditeľné.
Pohľadávku je možné definovať ako právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka vyplývajúce zo záväzkovoprávneho vzťahu čo vyplýva z ustanovení § 488 OZ: „Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“ Záložným právom je možné zabezpečiť nielen existujúcu pohľadávku, ale aj tzv. budúcu pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Práve táto skutočnosť predstavuje výnimku z akcesorického charakteru záložného práva vyjadrujúceho to, že záložné právo vždy sleduje „osud“ hlavnej zabezpečovanej pohľadávky. Záložným právom môže byť zabezpečovaná peňažná aj nepeňažná pohľadávka.
Problematika záložného práva je značne široká, a preto predkladaný článok predstavuje iba stručný a základný prehľad otázok týkajúcich sa zriadenia a vzniku záložného práva, ako aj základných definičných znakov záložného práva, a to záloh a pohľadávka.
Veríme, že sme vám tému záložného práva priblížili a v prípade ak hľadáte kvalifikovaných právnikov, ktorí vám poskytnú pomocnú ruku nielen v otázkach záložného práva, obráťte sa na našich advokátov a právnikov a spolu sa pokúsime nájsť optimálne riešenie vášho problému.
