Tag : vymáhanie dlhov

Záložné právo – pluralita, výkon a zánik (IV. časť)

Viac dielny príspevok zaoberajúci sa témou záložného práva ukončíme poslednou časťou IV., obsah ktorej zameriame na vysvetlenie pojmu pluralita záložných veriteľov, ako aj výkon záložného práva a zánik záložného práva.

Výkon záložného práva

Ustanovenia § 151j a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“) upravujúci postup výkonu záložného práva. Záložný veriteľ, ktorého záložným právom zabezpečená splatná pohľadávka nebola uspokojená včas a riadne, je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva, a teda realizovať uhradzovaciu funkciu záložného práva tak ako mu to vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 OZ: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“.

Moment, kedy záložnému veriteľovi vzniká právo na výkon záložného práva upravuje aj Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 616/2005: „Právo (nárok) na uspokojenie zo zálohu vzniká dňom, keď je záložný veriteľ podľa hmotného práva oprávnený požadovať, aby zabezpečená pohľadávka bola uhradená z výťažku získaného speňažením zálohu. Taký okamih nastáva vtedy, ak dlžník zabezpečenú pohľadávku riadne a včas nesplnil. V prípade, ak dlžník neplatí dohodnuté splátky úveru alebo inak podstatne poruší povinnosti z úverovej zmluvy a záložný veriteľ má preto právo odstúpiť od zmluvy, prípade zmluvu (poskytnutie úveru) vypovedať, nie je pre vznik práva (nároku) na uspokojenie zo zálohu významné, kedy záložný veriteľ mohol (najskôr) od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu (poskytnutie úveru) vypovedať a súčasne požadovať okamžité vrátenie úveru, ale to, či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a či, prípadne kedy ho skutočne využil.“

Spôsob výkonu záložného práva

Spôsob výkonu záložného práva je možný buď formou predaja zálohu v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dobrovoľných dražbách“) alebo spôsobom určeným v záložnej zmluve uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom, prípadne predajom zálohu v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“).

Pokiaľ sa záložný veriteľ rozhodne pristúpiť k výkonu záložného práva zabezpečujúceho jeho splatnú, včas a riadne neuspokojenú pohľadávku  vzniká mu v zmysle ustanovenia § 151l ods. 1 OZ povinnosť písomne oznámiť záložcovi túto skutočnosť, resp. aj príslušnému registru záložných práv: „Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.“ Právne účinky písomného oznámenia sú (i) začatie plynutia ochrannej lehoty 30 dní v zmysle ustanovenia § 151m ods. 1 OZ, (ii) strata dispozičného oprávnenia záložcu k zálohu, (iii) informačná funkcia pre tretie strany v prípade ak sa jedná o registrované záložné právo. Záložný veriteľ je povinný podať návrh na registráciu začatia výkonu záložného práva Notárskemu centrálnemu registru záložných práv.

Pluralita veriteľov a výkon záložného práva

Ustanovenie § 151ma OZ podrobne upravuje tzv. pluralitu veriteľov, resp. situáciu, kedy na zálohu vzniklo viacero záložných práv viacerých záložných veriteľov. Táto situácia najmä v rovine výkonu záložného práva je regulovaná zásadou priority, resp. určujúce je poradie záložných veriteľov – záložný veriteľ so skorším poradím má lepšie postavenie ako záložný veriteľ s neskorším poradím. Uvedená právna úprava vychádza z predpokladu, že nie je možné uskutočniť výkon záložného práva k jednému zálohu viacerými veriteľmi, práve preto záložný veriteľ so skorším poradím má právo na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu ešte pred záložným veriteľom s neskorším poradím. Pohľadávka záložného veriteľa s neskorším poradím sa uspokojí iba za predpokladu, že zabezpečená pohľadávka skoršieho záložného veriteľa bola uspokojená v celom rozsahu. Práve s týmto úzko súvisí registrácia záložného práva v príslušnom registri záložných práv, ktorej sa bližšie venujeme v článku Záložné právo – II. časť. Pluralitou záložných veriteľov sa zaoberá aj judikatúra súdov Slovenskej republiky v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR/1/2020: „Pre následky plurality záložných práv viaznucich na zálohu v súvislosti s realizáciou záložného práva je základným ustanovením § 151ma OZ, ktoré jednoznačne upravuje základnú zásadu realizácie záložného práva, v zmysle ktorej sa pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom záloh vždy prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Subjekt, ktorý na dobrovoľnej dražbe nadobudne vydraženú nehnuteľnosť, nadobúda ju nezaťaženú záložnými právami tých záložných veriteľov, ktorí nasledovali v poradí za záložným veriteľom, ktorý dobrovoľnú dražbu realizuje.“

V rámci výkonu záložného práva nie je možné vychádzať striktne iba zo zásady priority v prípade plurality záložných veriteľov, je nutné prihliadnuť aj na splatnosť zabezpečovanej pohľadávky, ako na základný predpoklad výkonu záložného práva. Zásada priority je významná pri rozdeľovaní výťažku z predaja zálohu –  prvá sa uspokojí pohľadávka veriteľa vykonávajúceho záložné právo spolu s jej príslušenstvom, a následne sa pristupuje k uspokojovaniu pohľadávok ostatných veriteľov s neskorším poradím. Ak budú uspokojené všetky zabezpečené pohľadávky všetkých veriteľov a z predaja zálohu by zostala časť výťažku, táto sa odovzdá záložcovi, ktorého záloh bol speňažený.

Výnimku zo zásady priority v rámci výkonu záložného práva predstavuje zákonné záložné právo kam zaraďujeme najmä:

• zákonné záložné práva v zmysle ustanovenia 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
• zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 38 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe
• zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia 23 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

Postavenie zákonného záložného práva

Zákonnému záložnému právu prislúcha prednostné postavenie, a to aj napriek tomu, že uvedené nie je explicitne vyjadrené v príslušných ustanoveniach právnych predpisov. Otázky súvisiace s poradím zákonného záložného práva sú doposiaľ pomerne diskutabilné, avšak ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/147/2018 k tomu zaujala jasné stanovisko: „V súvislosti s existenciou viacerých záložných práv sa javí byť problematické poradie záložných práv najmä v prípade, ak jedným z nich je práve zákonné záložné právo. V prípade zákonného záložného práva platí, že na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku, v § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. zákonodarca nerozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva, používa iba pojem „vznik záložného práva“, z čoho možno usudzovať, že sa zriaďuje a vzniká nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a k nebytovému priestoru v bytovom dome. Nemožno však opomenúť akcesorický vzťah záložného práva (aj zákonného) k záväzku samému, v dôsledku ktorého vznik záložného práva je svojím spôsobom podmienený existenciou určitej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Preto aj v prípade zákonného záložného práva treba konštatovať, že jeho vznik je podmienený až vznikom pohľadávky, pričom do tohto času má jeho evidencia v príslušnom registri (kataster nehnuteľností) predovšetkým informačný charakter. To znamená, že ak pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva ako prvého (jediného) v poradí, nie je riadne a včas splnená, môže si uplatniť svoje práva vyplývajúce zo záložného práva bez obmedzení (§ 151ma OZ). Záložnému veriteľovi zákonného záložného práva však právna úprava poskytuje tzv. prednostné postavenie, ktoré mu nezanikne ani v prípade, ak sa v poradí neskôr zapísané záložné práva v príslušnom registri medzičasom vykonajú.“

Po vykonaní záložného práva – speňažení zálohu a uspokojení zabezpečených pohľadávok veriteľov, dochádza k zániku záložného práva vykonávajúceho záložného veriteľa, ako aj všetkých veriteľov s neskorším poradím, ak ich zabezpečená pohľadávka bola uspokojená.

Všetky články o záložnom práve nájdete v článkoch – záložné právo.

Veríme, že nielen článok Záložné právo – IV. časť, ale aj celý viac dielny príspevok zameraný na najčastejšie otázky súvisiace so záložným právom bol prínosným, pokiaľ by ste mali záujem o pomoc s otázkami týkajúcimi sa záložného práva, ale aj s inými právnymi otázkami, neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu KADUC & PARTNERS a tím advokátov a právnikov.

Záložné právo – zabezpečovacie inštitúty (I. časť)

Fyzické osoby a právnické osoby pred vstupom do záväzkovoprávneho vzťahu veria v jeho riadne splnenie. Veriteľovi vzniká právo na poskytnutie plnenia, zatiaľ čo dlžníkovi vzniká povinnosť plniť dohodnutý záväzok. Uvedený predpoklad sa však nemusí naplniť, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkovoprávneho vzťahu. Práve preto, aby bol dlžník neustále motivovaný k splneniu svojho záväzku voči veriteľovi slúžia zabezpečovacie inštitúty.

Právna úprava – zabezpečovacie inštitúty a záložné právo

Právnu úpravu zabezpečovacích inštitútov nachádzame v ustanoveniach § 544 až § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Medzi zabezpečovacie inštitúty zaraďujeme zmluvnú pokutu, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, záložnú zmluvu, zabezpečovací prevod práva, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, zábezpeku, uznanie dlhu, ako aj ďalšie inštitúty, ktoré svojou podstatou neodporujú ustanoveniam právnych predpisov. V predkladanom článku však upriamime pozornosť iba na jeden z taxatívne vymenovaných zabezpečovacích inštitútov, a tým je záložná zmluva, resp. záložné právo.

Záložné právo

Záložné právo je právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie záväzku. Stručnú právnu úpravu nachádzame v ustanovení § 552 OZ, no táto odkazuje na detailnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 151a až § 151me OZ v rámci úpravy práv k cudzím veciam. Zákonná definícia záložného práva je obsiahnutá v ustanovení § 151a OZ v nasledujúcom znení: „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh”), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“ Zabezpečovací inštitút záložného práva definoval aj vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2 MCdo 2/2006: „Záložné právo totiž slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo tak umožňuje záložnému veriteľovi , aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky , ak ho riadne a včas neuspokojí dlžník, a to z výťažku predaja zálohy.“

Funkcie záložného práva

Základné funkcie, ktoré záložné právo plní sú zabezpečovacia funkcia a uhradzovacia funkcia. Zabezpečovacia funkcia chráni veriteľa pred insolvenciou dlžníka, a zároveň cielene motivuje dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne. V prípade, ak dlžník včas a riadne svoj záväzok nesplní, nastupuje funkcia uhradzovacia, a teda veriteľ uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu. Zabezpečovacia funkcia sa od uhradzovacej funkcie líši okrem iného aj tým, že zabezpečovacia funkcia pôsobí už od vzniku záložného práva, zatiaľ čo funkcia uhradzovacia má subsidiárny (podporný) charakter. V zmysle uvedeného sa uhradzovacia funkcia prejaví až potom ako sa pohľadávka veriteľa stane splatná, dlžník ju neuspokojí včas a riadne, a preto veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva.

Charakteristiky záložného práva

Záložné práva má svoje typické charakteristiky, kam zaraďujeme najmä jeho subsidiárny a akcesorický charakter. Subsidiárny charakter je úzko prepojený s uhradzovacou funkciou a jeho podstata tkvie v tom, že primárne je vždy dôležité to, aby dlžník splnil svoj záväzok včas a riadne. Následne, keď záväzok nebude včas a riadne splnený vzniká veriteľovi oprávnenie vykonať záložné právo, a tak uspokojiť svoju pohľadávku. Z uvedeného vyplýva, že existencia záložného práva má len  podporný charakter v rovine uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa.

Akcesorita záložného práva znamená, že záložné právo má iba vedľajší, resp. sprevádzajúci charakter, keďže vždy sleduje „osud“ zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je predpokladom jeho vzniku, trvania, ako aj zániku. Pokiaľ neexistuje pohľadávka, záložné právo nemá čo zabezpečovať, a teda nemá dôvod na svoju existenciu. Objasnenie podstaty akcesority záložného práva nachádzame aj v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 1Obo/39/2008: „Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku.“

Taktiež je nutné zdôrazniť, že akcesorita záložného práva nemá absolútny charakter, a preto z nej existujú aj výnimky, medzi ktoré zaraďujeme pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, resp. jej vznik je závisí od splnenia určitej podmienky.

Taktiež je potrebné upozorniť na vecnoprávny charakter záložného práva čo znamená, že vecné právo ako zabezpečovací inštitút pôsobí in rem, t. j. je spojené s vecou. Záložné právo zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa, a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom tohto zálohu. Vecnoprávny charakter záložného práva je tiež vyjadrený v tom, že záložné právo vždy sleduje osud predmetu záložného práva, a teda v prípade prevodu alebo prechodu zálohu bude záložné právo pôsobiť aj voči nadobúdateľovi zálohu, a preto je tento povinný strpieť výkon záložného práva. V dôsledku existencie záložného práva ako vecného práva k cudzej veci má záložný veriteľ právo k veci, ktorá reálne patrí inej osobe – záložcovi.

Z ustanovenia § 151a vyplývajú základné znaky záložného práva, a to:

• pohľadávka a jej príslušenstvo,
• predmet záložného práva – záloh.

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka poskytnutie plnenia dohodnuté v rámci záväzkovoprávneho vzťahu. Príslušenstvo pohľadávky nachádzame definované v ustanovení § 121 ods. 3 OZ, a teda za príslušenstvo pohľadávky je možné považovať úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Veríme, že sme Vám týmto článkom objasnili základné charakteristické znaky záložného práva, ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov. V prípade, ak by ste potrebovali pomôcť alebo poradiť v otázkach súvisiacich so záložným právom, obráťte sa na náš tím advokátov a právnikov, ktorí Vám pomôžu s hľadaním vhodného a správneho riešenia.