ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA KADUC & PARTNERS s. r. o.
daňová kontrola - Kaduc

Maximálna dĺžka daňovej kontroly

Daňová kontrola – nič príjemné pre žiadneho podnikateľa. Napriek tomu, že správcovia dane by mali okrem iného aj kontrolovať dodržiavanie zákona zo strany daňového subjektu, aj samotní správcovia dane často svoje vlastné zákonné povinnosti nedodržia. Jedným zo závažných porušení povinností správcu dane je dodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly. Aké sú následky, ak správca dane zmešká lehotu na vykonanie daňovej kontroly?

Relevantnú právnu úpravu možno nájsť v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,Daňový poriadok“).

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku platí:

,,Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.“

Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že daňovú kontrolu je nevyhnutné vykonať do jedného roka odo dňa jej začatia. V prípade špecifických osôb je v citovanom ustanovení upravená aj výnimka, nakoľko sa však na väčšinu daňových subjektov vzťahuje jednoročná lehota, na účely tohto článku sa venujeme len tejto lehote.

Na ustálenie názoru, či bola porušená jednoročná lehota treba upriamiť pozornosť na dva okamihy, a to na okamih začatia daňovej kontroly a okamih jej skončenia.

K začatiu daňovej kontroly:

Daňový kontrola sa v zmysle ustanovení Daňového poriadku začína:

  • dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole;
  • v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole (ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti); alebo
  • dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly (ktorá musí obsahovať aj deň jej začatia) v prípadoch, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

K skončeniu daňovej kontroly:

Daňová kontrola sa považuje za ukončenú:

  • dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu;
  • dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok daňovému subjektu;
  • dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Porovnaním dátumu začatia a skončenia daňovej kontroly v zmysle vyššie uvedeného je možné hneď určiť ďalší postup. Ak je medzi týmito dátumami menej ako jeden rok, trvanie daňovej kontroly bolo v súlade so zákonom a argumentácia v tomto smere nebude u správcu dane úspešná. Ak je však medzi týmito dátumami doba dlhšia ako jeden rok, na posúdenie, či došlo aj k zmeškaniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly zo strany správcu dane je potrebné posúdiť ďalšie skutočnosti opísané nižšie.

Čo v prípade, ak medzi zisteným dňom začatia daňovej kontroly a dňom jej skončenia uplynul viac ako rok?

V prvom rade treba skontrolovať podľa obsahu spisu, či daňová kontrola nebola počas jej priebehu prerušená. V zmysle ust, § 61 ods. 5 Daňového poriadku platí, že pokiaľ je daňové konanie (aj kontrola) prerušené, lehoty podľa zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly neplynie ani jednoročná maximálna lehota na ukončenie daňovej kontroly. Ak bola daňová kontrola prerušená, je potrebné odpočítať dni prerušenia daňovej kontroly od celkového počtu dní od začatia daňovej kontroly po jej skončenie.

Pokiaľ daňová kontrola prerušená nebola, resp. aj po odpočítaní trvania jej prerušenia trvanie daňovej kontroly presahuje jeden rok, je možné v rámci právnej obrany argumentovať jej nezákonnosťou.

Uvedený právny názor je potvrdený aj judikatúrou a rozhodovacou činnosťou súdov Slovenskej republiky, napr. v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/40/2019, ktorý bol aj publikovaný pod č. 43 v zbierke stanovísk a rozhodnutí NSSR 3/2021, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol:

,,Lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Vyplýva to zo slovného spojenia „najviac jeden rok“. Ide o obdobie, počas ktorého môže správca dane realizovať svoju právomoc voči daňovému subjektu.“

Ďalej možno poukázať napr. na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2sžf/35/2010 zo dňa 21.9.2011, podľa ktorého platí:

,,Daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, ako ustanovuje zákon, preto ani druhostupňový správny orgán nie je oprávnený lehotu predlžovať nad zákonom stanovenú hranicu. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, porušil tým zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Ak správca dane protokol použije, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole, je rovnako nezákonné…“

Záver:

Ako je možné vyčítať aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmeškanie maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je závažným pochybením správcu dane, ktoré spôsobuje nezákonnosť celej daňovej kontroly a následne aj nezákonnosť vydaného protokolu z daňovej kontroly, resp. následne vydaného daňového rozhodnutia. Na základe nezákonného rozhodnutia nie je možné, aby správca dane vyvodzoval akékoľvek sankcie alebo negatívne následky voči daňovému subjektu.

Napriek tomu, že by správca dane mal prihliadať na zmeškanie tejto lehoty z úradnej povinnosti, v praxi sa to nedeje a je na daňovom subjekte, aby sa riadne po právnej stránke bránil a zmeškanie zákonnej lehoty namietal u správcu dane, resp. na správnom súde. Keďže aj pre daňový subjekt plynú viaceré lehoty (napr. lehota na odvolanie, lehota na podanie správnej žaloby a pod.), je nevyhnutné si svoje práva ustriehnuť a riadne ich uplatňovať. Zmeškaním lehoty na podanie odvolania alebo na podanie správnej žaloby by totiž šlo na ťarchu daňového subjektu.

Dôležité je poznamenať aj to, že kvalifikovanou právnou obranou už v priebehu daňovej kontroly sa zvyšuje šanca, že správca dane nestihne daňovú kontrolu ukončiť v zákonnej lehote, resp. bude postupovať voči daňovému subjektu nezákonne. Uvedené môže zásadným spôsobom pomôcť k ochrane daňového subjektu pred hroziacimi následkami vydaného rozhodnutia (vyrubená daň, rozdiel dane, pokuty a pod.). Keďže daňové právo je komplikované a poskytnutie kvalifikovanej právnej obrany daňovému subjektu vyžaduje odborné znalosti a špecifické know-how, s poskytnutím takejto právnej obrany vieme samozrejme klientom pomôcť.  

Vedie sa voči Vám daňová kontrola alebo daňové konanie? Kontaktujte nás a radi Vám v tejto problematike pomôžeme alebo Vás zastúpime.

Plnenie záväzkov a zodpovednosť za škodu počas koronakrízy?

KADUC & PARTNERS

Musím plniť svoje záväzky v lehote splatnosti?

Generálne platí, že áno, musíte. Existujú však „výnimky“, ktoré možno v aktuálnych súvislostiach pandémie rozdeliť na výnimky platné už pred krízou (jedna z nich je primárnym obsahom tohto článku) a výnimky, ktoré prijala vláda, resp. neskôr parlament (na tepe dňa), a ktoré majú svoju, viac či menej pozitívnu, dynamiku.

Dynamika spočíva hlave v ochrane pred aktuálnou nutnosťou (splatnosťou) platiť svoje dlh hneď. Ide teda najmä o odklad platenia, nie zrušenie dlhu. Pokiaľ nie ste zaradený medzi osoby, ktorým sa výslovne priznalo právo nesplácať svoje dlhy včas (v lehote splatnosti) ako napr. lízingové splátky, hypoúvery alebo odvody, záväzky treba jednoducho plniť tak, ako bolo dohodnuté (ev. rozhodnuté). Ďalšou výnimkou môže byť konkurz, či reštrukturalizácia – to je kapitola sama o sebe a na osobitný článok, takže o tom nabudúce.

Predmetom tohto článku má byť predovšetkým poukaz a pripomenutie § 374 Obchodného zákonníka, ktorý obchodníkov „chráni“ pred zodpovednosťou za škody spôsobené v kontexte pandémie.

V dôsledku súčasnej situácie čelia mnohé spoločnosti problémom s výpadkami dodávok, pohybom pracovnej sily či museli svoju činnosť úplne pozastaviť, v dôsledku čoho sa dostávajú do omeškania. Aká je ich miera zodpovednosti za omeškanie s plnením záväzkov plynúcich zo zmlúv či objednávok? A čo v prípade, ak si nemôžu plniť len časť svojich záväzkov?

Vo všeobecnosti platí, v prípade ak si zmluvná strana nesplní svoje zmluvné záväzky, napr. dodať tovar v určitej lehote, dostáva sa do omeškania. V tomto prípade do situácie vstupuje vis major, teda vyššia moc v podobe celosvetovej pandémie predstavujúcu objektívnu prekážku, pre ktorú nemôžu byť zmluvné záväzky plnené tak, ako boli dojednané.

Vyššie uvedené nemožno interpretovať tak, že by pre súčasný stav automaticky zanikali zmluvné záväzky a strany by si nemuseli plniť povinnosti s nimi spojené. Zmluvy a z nich vyplývajúce povinnosti strán sú naďalej platné a strany, pokiaľ im to situácia dovoľuje, si musia aj naďalej svoje záväzky plniť. V tomto prípade sa zmluvná strana len zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním alebo porušením, a to za predpokladu, že porušenie záväzku nastalo v časovej a vecnej príčinnej súvislosti s COVID-19.

Rozmenené na drobné. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú v už spomínanom § 374 Obchodného zákonníka definované ako prekážky, ktoré

  • nastali nezávisle od vôle povinnej strany; a ktoré
  • jej bránili v splnení jej povinnosti;

a zároveň ak nemožno rozumne predpokladať, že by:

  • povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala; a že by
  • v čase vzniku jej záväzku túto prekážku predvídala.

Je potrebné si uvedomiť, že uvedené podmienky sa týkajú výlučne vzťahov, ktoré spadajú pod reguláciu Obchodného zákonníka, a čo je hlavné, na ktorých sa zmluvné strany dohodli ešte pred pandémiou koronavírusu a nie tých, ktoré boli dojednané v čase súčasnej mimoriadnej situácie. Netreba pritom zabudnúť ani na možnosť modifikácie (vylúčenia) uvedených podmienok samotnými zmluvnými stranami v dohodnutom kontrakte.

Pre prípad, že to nebolo z vyššie uvedeného zrejmé, tento článok slúži len ako všeobecná informácia, ktorej cieľom je zjednodušenou formou zosumarizovať aktuálnu právnu úpravu. Nebolo by to právo, ak by aj výnimka nepripúšťala možnosť ďalšej výnimky, pravidla, alebo interpretačnej nejasnosti – práve preto považujeme za nevyhnutné posudzovať každé neplnenie povinnosti samostatne a na základe všetkých dostupných podkladov – len vtedy Vám vieme odpovedať na Vašu situáciu, či plniť alebo nie, spoľahlivo a zodpovedne.

Preto, ak máte otázku, pokojne sa pýtajte telefonicky, vyplnením formulára na našom webe, alebo cez Facebook, či Linkedin.

Vymahanie-pohladavok

Vymáhanie pohľadávok – odporúčania a postup

KADUC & PARTNERS

Z obchodnoprávnych, ale aj občianskoprávnych vzťahov vznikajú rôzne pohľadávky a záväzky – napríklad neuhradením odplaty, nedodržaním zmluvnej povinnosti, ktorá je sankcionovateľná (zmluvná pokuta), … Vymáhanie pohľadávok –  postup a odporúčania nájdete v tomto článku.

Pohľadávkami nemusia byť len peňažné prostriedky, ktoré dlžník dlží veriteľovi, ale rovnako aj akékoľvek iné plnenia (dodanie tovaru alebo služieb), ktoré mal dlžník dodať alebo poskytnúť. Nakoľko v praxi sú najbežnejšie peňažné pohľadávky, ďalej sa budeme venovať práve vymáhaniu peňažných pohľadávok. 

Čo robiť v prípade, ak konečný zákazník alebo odberateľ neuhradí pohľadávku včas alebo ju neuhrádza vôbec? V tomto článku sa budeme venovať aktuálnej téme vymáhania pohľadávok.

Ak má veriteľ peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je po splatnosti, vznikajú veriteľovi voči dlžníkovi aj iné nároky, a to nárok na zaplatenie úrokov z omeškania (v obchodných vzťahoch aktuálne 9 % a v občianskych vzťahoch 8 % ročne), paušálnej náhrady nákladov vymáhania pohľadávky.  

Veriteľ si od dlžníka môže žiadať nielen zaplatenie istiny podľa vystavenej faktúry, ale aj úroky z omeškania za každý deň omeškania a paušálnu náhradu nákladov vymáhania pohľadávky.

Ak má napríklad podnikateľ pohľadávky, ktoré sú viac ako 30 dní po splatnosti, mal by postupne začať riešiť ich vymáhanie. Vymáhanie pohľadávok by však malo mať určitý systém, aby sa dali zachovať podnikateľské vzťahy a doterajší odberatelia.

V prvom kroku je najvhodnejšie neformálne kontaktovať odberateľa, resp. koncového zákazníka, a upozorniť ho na faktúry po splatnosti so žiadosťou o ich úhradu. Je to najbežnejší spôsob začatia vymáhania pohľadávky, ktorý zachováva nedotknuté podnikateľské vzťahy. Rovnako sa však jedná o spôsob, ktorý nie je vždy úspešný. Čo v prípade, ak neuspejete?

1. Výzva na úhradu pohľadávky

Ak k úhrade pohľadávky nedôjde, ďalším krokom je zaslanie písomnej výzvy na úhradu pohľadávky. Forma tejto výzvy nie je tak dôležitá ako jej obsah. Výzva na úhradu pohľadávky by mala obsahovať minimálne upozornenie na konkrétne faktúry po splatnosti s výzvou na ich úhradu v určitej lehote, napríklad „do 5 dní od doručenia tejto výzvy“ alebo uvedením konkrétneho dátumu.

Samozrejmosťou je uvedenie konkrétnej dlžnej čiastky za neuhradené faktúry a v prípade, ak trvá veriteľ na úrokoch z omeškania alebo paušálnej náhrade nákladov vymáhania pohľadávky, je vhodné ich do výzvy uviesť a vyčísliť ku konkrétnemu dňu. Pre uľahčenie uhradenia pohľadávky je vhodné do výzvy napísať aj konkrétne číslo účtu, poprípade aj variabilný symbol platby.

Bežnou súčasťou výzvy na uhradenie pohľadávky je aj upozornenie, že pokiaľ nedôjde k jej úhrade, ďalším krokom bude uplatnenie tejto pohľadávky v súdnom konaní a prípadne až exekúcia. V súdnom konaní sa pritom zvýšia náklady dlžníka, ktorý v prípade úspechu bude povinný zaplatiť aj súdny poplatok, ktorý veriteľ ako žalobca zaplatil za podanie žaloby.

Úspešnosť výziev na úhradu pohľadávky, ak sú zaslané zastupujúcim advokátom alebo advokátskou kanceláriou, býva vysoká. Obchodný partner alebo koncový zákazník prevažne nemajú záujem zaplatenie pohľadávky riešiť prostredníctvom súdu.

Napriek tomu, sa však nájdu dlžníci, ktorí svoj dlh neuhradia ani po výzve na úhradu pohľadávky. V tomto stave zostáva podnikateľovi možnosť svoje pohľadávky uplatňovať na príslušnom súde.

 2. Podanie žaloby 

V prípade žaloby je potrebné, aby žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti: 

        označenie toho, kto žalobu podáva,

        ktorému súdu je určená,

        voči komu smeruje,

        opis rozhodných skutočností a

        uvedenie toho, čoho sa veriteľ ako žalobca domáha.

V žalobe je potrebné aj presne určiť, čoho sa veriteľ ako žalobca domáha. Je na žalobcovi, čo všetko si bude súdnou cestou uplatňovať, v praxi sa v súdnom konaní uplatňujú už všetky nároky, teda istina podľa faktúry, úroky z omeškania a aj paušálna náhrada nákladov vymáhania pohľadávky.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby, ktorý je 6 % zo sumy pohľadávky, ktorá sa vymáha.

Postup v súdnom konaní môže byť jednoduchý, ak sa dlžník proti pohľadávke brániť nebude, ale aj zdĺhavý, často trvajúci viac ako 2 roky, ak sa dlžník bude v súdnom konaní brániť.

V prípade úspechu v súdnom spore, bude dlžník ako žalovaný zaviazaný rozsudkom uhradiť istinu pohľadávky, úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov vymáhania pohľadávky. Samozrejme, v prípade právneho zastúpenia aj trovy právneho zastúpenia. 

Takýto rozsudok predstavuje pre veriteľa exekučný titul, s ktorým sa môže obrátiť priamo na exekučný súd alebo na konkrétneho exekútora.

Upomínacie konanie

Jedným z najrýchlejších a najefektívnejších súdnych konaní je tzv. upomínacie konanie, ktoré má oproti štandardnému súdnemu konaniu niekoľko výhod.

V prvom rade, za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa platí súdny poplatok iba 3 % zo sumy pohľadávky, ktorá sa žaluje.

Ďalej je nutné spomenúť rýchlosť tohto konania, nakoľko k vydaniu platobného rozkazu dôjde bežne do 10 dní a tento platobný rozkaz sa zasiela priamo veriteľovi ako žalobcovi a aj dlžníkovi ako žalovanému do elektronickej schránky. Dlžník má možnosť sa proti platobnému rozkazu brániť podaním odporu. Avšak, ak dlžník odpor nepodá, platobný rozkaz sa stáva právoplatným a pre veriteľa ako žalobcu predstavuje exekučný titul.

Ak by dlžník odpor predsa len podal, súd bude v konaní pokračovať štandardným spôsobom.

Pre niektorých je nevýhodou upomínacieho konania skutočnosť, že návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je možné podať len elektronicky prostredníctvom formulára cez portál Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedené však nepovažujeme za nevýhodu, nakoľko formulár je prehľadný a nie je problém ho správne vyplniť. Prílohou musia byť minimálne faktúry a iné listiny ako objednávky, zmluvy, ak sú k dispozícií.

 

Exekučné konanie

Posledným štádiom vymáhania pohľadávky je exekučné konanie. Ak má veriteľ právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré zaväzuje dlžníka na zaplatenie pohľadávky, môže sa sám obrátiť prostredníctvom formulára cez portál Ministerstva spravodlivosti SR na exekučný súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, a podať návrh na vykonanie exekúcie alebo tak môže spraviť u ktoréhokoľvek exekútora, ktorý návrh podá za veriteľa. Súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vo výške 16,50 Eur.

Exekučné konanie je posledným krokom vymáhania pohľadávky, nakoľko v exekučnom konaní dôjde k vymoženiu pohľadávky od dlžníka, a to buď z jeho bankových účtov, predajom hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, tovarov, zásob alebo iným spôsobom.

Krátke slovo na záver 

Aj pri vymáhaní pohľadávok platí staré známe pravidlo, že najlepšia je prevencia. Preto odporúčame podnikateľom, aby si svojich obchodných partnerov preverili vopred a vyriešili ošetrili si vzťah zmluvou.

Pomôžeme vám s vymáhaním vašej pohľadávky

Vymáhanie pohľadávok našou advokátskou kanceláriou môže byť aj bezplatné, a to v závislosti od druhu pohľadávky a vzťahu, z ktorého pohľadávky vyplývajú. Zistite, či máte nárok na bezplatnú právnu pomoc pri vymáhaní pohľadávok

Aktuálne informácie z našej advokátskej kancelárie nájdete aj na našom Facebooku.